Pavel Cmorej

* 1. 1. 1937 Spišské Podhradie

Vyštudoval filozofiu a psychológiu na FF UK v Bratislave (1961), na ktorej po skončení vojenskej základnej služby (1963) pôsobil na Katedre logiky a metodológie vied, najprv ako asistent a od r. 1970 ako odborný pracovník. V rokoch normalizácie neučil a do r. 1985 ani nepublikoval. Od r. 1990 je pracovníkom FÚ SAV. V tomto období externe pôsobil na filozofických fakultách v Bratislave (1989–92), Prešove (1991–95) a v Trnave (od r. 1992), na ktorých prednášal logiku a analytickú filozofiu (najmä filozofiu jazyka a teóriu poznania). Titul PhDr. získal r. 1967 na základe práce Predpokladový systém výrokovej logiky, kandidátsku dizertáciu na tému Od logiky k filozofii obhajoval až r. 1991 a habilitačnú prácu Niektoré problémy intenzionálnej logiky r. 1992. V roce 2001 byl jmenován profesorem systematické filozofie.

Zaoberal sa najmä problémami logickej sémantiky, intenzionálnej a epistemickej logiky a filozofickými problémami logiky a analytickej filozofie. K prácam zameraným na otázky logickej sémantiky patria state Synonymita a extenzionálna izmorfia (1969), Niektoré problémy synonymity jazykových výrazov (1970), Pragmatika R. Montagua a teória významu (uverejnená pod menom S. Mathé r. 1974), K explikácii pojmu jazykový znak (1985), Od extenzionálnej sémantiky k intenzionálnej (1990) a iné. Jeho práce z intenzionálnej logiky a sémantiky sú úzko späté s dielom českého logika P. Tichého. Niektorým problémom spojeným s aplikáciami Tichého intenzionálnej logiky venoval state Paradoxes Relating to the Applications of Intensional Logic (1989) a Instant Semantics and Speech Acts (1990). V štúdii Esencializmus versus antiesencializmus (1988) sa pokúsil dokázať, nepriamo polemizujúc s antiesencializmom P. Tichého, že existujú empirické esenciálne vlastnosti. Na túto tému nadviazal i v stati Empirické esenciálne vlastnosti (1996). Možnosti explikácie základných epistemických pojmov v trojhodnotovej extenzionálnej logike skúma v článku Trojhodnotová epistemická logika (1986). V stati Neverifikovateľné a nefalzifikovateľné empirické propozície (1988) skonštruoval systém epistemickej logiky (s aletickými a epistemickými modalitami), v ktorom možno dokázať existenciu neverifikovateľných i nefalzifikovateľných empirických propozícií (a výrokov).

Bibliografie:
Napísal asi 50 statí, dve desiatky recenzií (niektoré pod cudzími menami) a encyklopedických hesiel. V r. 1967–69 v časopise Filozofia uverejňoval na pokračovanie Úvod do formálnej logiky a v r. 1994–95 v Organone F kapitoly Z logickej syntaxe a sémantiky. Preložil výber z Wittgensteinovho Traktátu (1968). Celý rad článkov venoval kritike vývinovej teórie pojmov. Staťami Vývin pojmov (1990) a Neradostné dôsledky vývinového chápania pojmov (1990) otvoril diskusiu na túto tému, ktorá prebiehala na stránkach Filozofie (1990–92) a od r. 1995 pokračuje v časopise Organon F. Uprednostňuje analytický štýl filozofovania, ktorý ťaží z výsledkov logickej analýzy jazyka a jeho logiky. Tento štýl obhajoval už r. 1966 v článku – napísanom spolu s J. Šefránkom – Úsilie o exaktnú filozofiu. Je spoluzakladateľom a hlavným redaktorom filozofického časopisu Organon F, ktorý vychádza od r. 1994 a orientuje sa na šírenie a rozvíjanie analytickej filozofie v slovensko-českom regióne.
◦ Na pomedzi logiky a filozofie, 2001;
◦ Úvod do logickej syntaxe a sémantiky, 2001, česky 2002;
◦ Filozofické dialogy, 2007;
◦ Analytické filozofické skúmania, 2009.

Časopisecké příspěvky:
◦ Jako sa vyvíjajú pojmy, Filozofia 7,8/2017.

Literatura:
◦ J. Raclavský: Cmorej a Tichý o jazyce a jeho logické analýze, Slovo a slovesnost 1/2006;
◦ M. Duží, P. Materna: K jubileu P. C., Organon F 2007;
◦ T. Marvan, M. Zouhar (eds): Svet jazyka a svet za jazykom. A Festschrift for P. C., 2007.

a