Jozef Dieška

* 5. 4. 1913 Dolná Lehota

† 15. 3. 1995 Dayton (USA)

Vyštudoval FF KU v Bratislave (1936–40) a zostal na nej pôsobiť; v r. 1943 ho vymenovali za docenta. V r. 1945–47 pracoval zároveň ako zodpovedný redaktor Filozofického zborníka MS a angažoval sa aj politicky. Po r. 1945 sa na pôde Strany slobody usiloval o vytvorenie jednotného ideového frontu, ktorý by na báze filozofie humanity, kresťanskej morálky a demokratických zásad dokázal zabrániť prieniku marxizmu do slovenského spoločenského a duchovného života. V r. 1948 opustil Československo. Pôsobil najskôr na University of Georgetown a od r. 1954 na University of Dayton v Ohio (USA). V Amerike sa venoval predovšetkým gnozeologickej problematike a otázkam filozofie vedy a pôsobil vo Výbore pre slobodné Česko-Slovensko v USA.

Pôvodne ho ovplyvnili myšlienky J. Tvrdého, ktorý pôsobil na KU v r. 1926–38. Po odchode českých pedagógov zo Slovenska (na prelome r. 1938–39) sa od ich pozitivizmom a kritickým realizmom inšpirovanej orientácie odklonil a prejavil mimoriadne zaujatie pre myšlienky Nikolaja O. Losského, ktorý žil po emigrácii v Prahe a v r. 1942 prišiel prednášať filozofiu do Bratislavy. D. sa stal počas trojročného pobytu profesora Losského jeho univerzitným asistentom, prekladateľom, propagátorom jeho intuitivistického systému „ideál-realizmu“, usiloval sa jeho myšlienky ďalej rozvíjať, oprieť o modernejšie argumenty a ukázať možnosť ich uplatnenia v slovenskom prostredí. Ako vyplýva z hlavnej práce jeho slovenského obdobia Kritický či intuitívny realizmus (1944), D. označil za dominantnú tendenciu vo vývine filozofického myslenia, ktorá sa priklonila k realistickému stanovisku, a považoval za teoreticky opodstatnené gnozeologické koncepcie hlásajúce bezprostredné poznávanie predmetov vonkajšieho sveta prostredníctvom intuície. Intuitivizmus podľa jeho názoru umožňuje prekonať idealizmus a vedie k dôslednému realizmu. V obhajovaní Losského koncepcie i hodnotových a etických súvislostí, ktoré pramenili z jej kresťanského zakotvenia, pokračoval D. aj po r. 1945, kedy profesor Losskij po príchode sovietskych vojsk do Bratislavy emigroval ďalej smerom na západ. Inicioval polemiku o charaktere poznávania na pôde slovenskej filozofie, pričom sa zameral na kritiku kritickorealistickej interpretácie poznávania, ale aj pozitivizmu i dialektického materializmu, vrátane ich širších teoretických základov. Takzvaný „spor o noetický realizmus“ medzi zástancami intuitívneho realizmu na jednej strane a scientisticky orientovanými filozofmi Igorom Hrušovským a Stanislavom Felberom na strane druhej vrcholil na stránkach odbornej i dennej tlače v r. 1946. Na ilustráciu D. politických postojov môže slúžiť štúdia Filozofické základy nacionalizmu (1943), v ktorej upozorňuje, že totalitný nacionalizmus je v zásadnom rozpore s kresťanským svetonáhľadom, vedie k spoločenskému egoizmu, šovinizmu, rasovej nenávisti a vojnovým konfliktom. V r. 1946 v článku Filozofia humanity v politickom živote vysvetľuje svoje poňatie filozofie humanity, za ktorej realizáciu považuje uplatňovanie demokratíckých princípov v živote jednotlivca i kolektívu. Filozofia humanity môže podľa neho všetkých spojiť ideami kolektívnej ľudskosti, spolupráce, lásky a pokoja, odmietaním revolúcie a krajných koncepcií v politike, náboženstve, vede i umení. Práve preto je jej priradená každá skutočná demokracia ako politická ideológia a organizačná spoločenská forma.

Bibliografie:
◦ Praktická psychológia, 1942;
◦ Kritický či intuitívny realizmus, 1944;
◦ Nikolaj O. Lossky and his Philosophy, 1961;
◦ Naturalistic Humanism – The Crisis of the American Spiritualness, 1962;
◦ Vplyv Teilharda de Chardin na súčasnú filozofiu a teologiu, 1967;
◦ Náboženský a filozofický profil Jacqua Maritaina, 1972;
◦ Etienne Gillson’s Notion and Defense of Christian Philosophy, 1980.

Časopisecké příspěvky:
◦ K otázke kresťanskej filozofie, Kultúra 1943;
◦ Problém intuitivizmu v súčasnej noetike, Filozofia na viedenskej univerzite, Filozofické základy nacionalizmu, Filozofický zborník (FZ) 1943;
◦ O našej súčasnej filozofii, Slovenský rozhlas 1943;
◦ Kritický či intuitívny realizmus, FZ 1944;
◦ Niekoľko poznámok k diskusii o noetický realizmus u nás, Výhľady slovenskej filozofie, jej úskalia a budúcnosť, 100 rokov filozofie marxizmu, Problém noetického realizmu v Leninovom diele Materializmus a empiriokriticizmus, FZ 1946;
◦ Filozofia humanity v politickom živote, Nové prúdy 1946;
◦ Politické strany a svetonáhľad, Nové prúdy 1946.

Literatura:
◦ B. Šulavíková: K sporu o poznanie v slovenskej filozofii štyridsiatych rokov, Filozofia 1986;
◦ M. Strhan: Slovakia and Slovaks, 1994.

bš