Stanislav Felber

* 7. 5. 1905 Praha

† 27. 10. 1956 Bratislava

Po absolvovaniu PřF UK v Prahe (1929) krátky čas pôsobil ako stredoškolský profesor v Tábore. Od r. 1930 žil a pracoval na Slovensku. najskôr vyučoval v Prešove matematiku a fyziku, po r. 1946 sa stal vedeckým pracovníkom novozaloženého FÚ SAVU v Bratislave a filozofii sa venoval profesionálne. Súčasníci ho charakterizovali ako osobnosť so širokými záujmami, s hlbokými vedomosťami z oblasti dejín filozofie, psychológie, literatúry a ako znalca orientálnych jazykov. Celým jeho životom sa tiahol záujem o filozofické otázky prírodných vied, fyziky a matematiky zvlášť.

Zdrojom F. inšpirácií v čase jeho pedagogickej praxe boli predovšetkým práce novopozitivistov. Svedčia o tom jeho rané štúdie, z ktorých prvá bola publikovaná v r. 1940 pod názvom Základy matematiky. Oboznámený s vtedajšími európskymi koncepciami sa usiloval prispieť ku konštituovaniu exaktnej vedeckej metodológie. V štúdii Existencia (1944) hovoril o potrebe eliminovať z vedy nevedecké pojmy i metódy: Vedu je potrebné budovať na základe formalistickej metódy, spočívajúcej v presnom opise pozorovaných javov a vyhľadávaní ich matematického vyjadrenia. Neprijal však radikálny novopozitivistický scientizmus s jeho redukcionizmom a tvrdil, že metafyzické pojmy je síce nevyhnutné vylúčiť z prírodných vied, ale na pôde filozofie sú zmysluplné. Hoci sa existencia vonkajšieho sveta podľa jeho názoru nedá dokázať, pretože je empiricky neverifikovateľná, „hypoteticky možno tvrdiť, že predmety existujú samy osebe a že sú príčinami našich vnemov. Z filozofického hľadiska je teda nezávislá existencia vonkajšieho sveta opodstatneným predpokladom“. Podobne ako nemecký filozof Nicolai Hartmann hovoril o „reprezentácii“ objektu v ľudskom vedomí. Spomenutý realistický gnozeologický predpoklad bol základným východiskom F. argumentácií v tzv. „spore o charakter poznávania“, ktorý sa odohral v slovenskej filozofii štyridsiatych rokov. Išlo o názorové strety s intuitivistickou koncepciou poznávania, ktorú od r. 1942 prednášal na bratislavskej univerzite Nikolaj O. Losskij. Losského intuitivistická interpretácia poznávacieho aktu ako „nazerania predmetov v originále“, narážala na F. scientistické cítenie. Spolu s rovnako pozitivizmom odchovaným filozofom Igorom Hrušovským viedol so zástancami tejto koncepcie ostré polemiky. F. sa zapojil do protifašistického odboja. Po r. 1946 sa jeho pozornosť rozšírila z oblasti problémov prírodných vied, logiky a gnozeológie aj na otázky svetonáhľadové. Stal sa profesionálnym vedeckým pracovníkom v oblasti filozofie a jedným z hlavných autorov článkov i redaktorom nového časopisu Philosophica Slovaca. Po integrácii niektorých prvkov materialistickej koncepcie sa postupne celkom priklonil k stanoviskám marxistickej filozofie, ktorá sa v nasledujúcom období na Slovensku etablovala. V r. 1948 vyšla jeho kniha Vedomie a podvedomie, koncipovaná ako filozofia psychológie, zameraná na dokazovanie objektívnej zákonitosti duševných procesov a materiálnej podmienenosti ľudskej psychiky. V tomto čase F. ešte pokračoval aj v rozvíjaní svojho pôvodného záujmu štúdiami Použitie a správnosť matematických viet a Logika a skutočnosť. Po r. 1948 však venoval mnoho energie propagácii a popularizácii, kritike ideológie slovenského štátu a náboženských ideí. Ucelenejší obraz o jeho zameraní v tomto čase môžeme nájsť v jeho monografii Veda a náboženstvo. Počas posledných desiatich rokov svojho života sa ale neustále vracal aj k rozpísanej knihe Filozofia matematiky. Táto jeho práca, napokon nie celkom dotiahnutá, vyšla až tri roky po jeho predčasnej smrti.

Bibliografie:
◦ Vedomie a podvedomie, 1948;
◦ Ján Bayer, slovenský baconista XVII. storočia, 1953;
◦ Veda a náboženstvo, 1958;
◦ Filozofia matematiky, 1959.

Sborníky:
◦ Logika a skutočnosť, Zborník SVŠHU, 1948;
◦ Filozofické myslenie prešovskej školy, Kapitoly z dejín slovenskej filozofie (spoluautor), 1957.

Časopisecké příspěvky:
◦ Základy matematiky, Filozofický zborník (FZ) 1940;
◦ Príčinnosť a slobodná vôľa, FZ 1942;
◦ Metafyzika a prírodné vedy, FZ 1943;
◦ Existencia, FZ 1944;
◦ Reálny svet a jeho poznávanie, N. O. Losskij, Absolútne kritérium pravdy, Philosophica Slovaca (PhS) 1946;
◦ Použitie a správnosť matematických viet, J. Dieška, Kritický či intuitívny realizmus, F. Engels, Dialektika prírody, PhS 1947–48;
◦ Vedecké zákony, FČ 1953;
◦ Pojem vývinu, Podstata matematiky, SFČ 1956;
◦ Základné matematické pojmy, SFČ 1957.

Literatura:
◦ V. Filkorn: Úvod ku knihe S. F.: Filozofia matematiky, 1959;
◦ T. Münz: Marxistické vyústenie filozofie S. F., Filozofia 1979;
◦ B. Šulavíková: Intuitívny realizmus a jeho kritika v prácach Igora Hrušovského a S. F., Filozofia 1984;
◦ V. Bakoš: Filozofické myslenie na Slovensku v medzivojnovom období, 1988.

bš