Ondrej Filo
* 14.
10.
1927 Čičmany,
okr.
Žilina
Po skončení základnej školy si individuálne osvojoval učivo meštianskej školy, skúšky zložil r. 1943 v Žiline. V apríli 1945 bol odvlečený do koncentračného tábora v Mühlbergu, vrátil sa v júni 1945. V r. 1951-52 študoval na Ústrednej škole KSS v Bratislave. Po jejím skončení sa stal pracovníkom tejto školy. Po absolvovaní Vysokej školy KSČ (1956-59) pôsobil na ÚV KSČ. V septembri 1963 nastúpil ako odborný asistent na katedru filozofie KU v Bratislave. R. 1967 získal titul RSDr., v júni 1970 titul CSc. V júni 1974 odovzdal habilitantskú prácu, ale obhájiť ju mohol až r. 1978. V r. 1979 bol ustanovený za docenta na KU. V marci 1989 získal titul DrSc. a v tom istom roku sa stal riadnym profesorom KU. Základnou témou jeho výskumu bolo spoločenské vedomie. Tradičná dogmatická marxistická filozofia ho interpretovala pod zorným uhlom mechanistickej teórie odrazu, čo vyúsťovalo do protirečení, zmätku, ba až do iracionálnych koncepcií. Nosnou myšlienkou prekonávania podobných tendencií bola u F. snaha utvrdiť princíp materialistického monizmu. Prvým takým pokusom bola jeho kandidátska práca Vedomie ako vedomé bytie. Nasledoval kritický rozbor dogmatickej gnozeológie, ktorá absolutizovala význam vedeckého poznania v štruktúre vedomia (Podiel vedy na formovaní spoločenského vedomia, 1980). Proti oficiálne presadzovanej tendencii zredukovať právne vedomie na súhrn poznatkov o platnom práve je zameraná práca Právne vedomie socialistickej spoločnosti, na základe ktorej získal titul DrSc. a menovanie za riadneho profesora KU.
Bibliografie:
◦
Podiel vedy na formovaní spoločenského vedomia,
1980;
◦ Právne vedomie socialistickej spoločnosti,
1988.
Pre posluchačov PF publikoval štyri skripta,
dve s J.
Chovancovou a T.
Valentom.
Sborníky:
◦ Formovanie socialistického vedomia robotníckej triedy,
Robotnícka trieda v procese socialistickej výstavby,
1978;
◦ Formovanie morálneho a právneho vedomia v procese socialistickej výstavby,
Socialistický člověk a socialistický kolektiv,
1981;
◦ Hodnotový rozmer právneho vedomia,
Správy Psychologického ústavu,
1987;
◦ Právne vedomie - regulatív ľudskej činnosti,
Universitas Comeniana,
1989.
Časopisecké
příspěvky:
◦ Der Gegenstand der Philosophie und die Grundfrage der Philosophie,
Philosophica.
Zb.
FF KU,
1969;
◦ F.
Engels o základnej filozofickej otázke,
Marx a Lenin o spoločenskej podstate vedomia,
Marxistická filozofia.
Zb.
ÚML KU (MF) 1971;
◦ Vzťah teórie a praxe ako hlavná otázka v marxizme,
O povahe vedomia v prácach sovietskych filozofov,
Filozofia (F) 1971;
◦ O zaostávaní vedomia za bytím,
MF 1972;
◦ Niektoré aspekty vývinu socialistického spoločenského vedomia,
MF 1973;
◦ Význam a povaha filozofického prístupu k skúmaniu spoločenského vedomia,
MF 1974;
◦ Veda a prax,
Dialektika subjektívneho a objektívneho v riadiacej činnosti,
MF 1978;
◦ Robotnícka trieda a formovanie socialistického vedomia,
Nová mysl 1979;
◦ Hnutie brigád socialistickej práce a formovanie mravného a právneho vedomia,
MF 1983;
◦ Učastje političeskich faktorov v naučno-techničeskom rozvitiji i formirovanii socialističeskogo obščestvennogo soznanija,
Philosophica.
Zb.
FF KU 1986;
◦ Socialistická demokracia a právne vedomie,
Nová mysl 1989.
Překlady:
◦ L.
F.
Iljičov a kol.: Životopis Engelsa,
1974;
◦ M.
S.
Kagan: Ľudská činnosť,
1977;
◦ T.
T.
Frolov: Pokrok vedy a budúcnosť človeka,
1978;
◦ A.
S.
Bogomolov: Súčasná buržoázna filozofia a náboženstvo,
1979;
◦ S.
A.
Pastušnyj: Genetika ako oblasť genetickej analýzy,
1982.
a