Andrej Hlávek

* 26. 10. 1928 Paříž

† 31. 7. 1980 Bratislava

Po absolvovaní maturitného kurzu pre prípravu pracujúcich na vysoké školy v Trnave (1950) študoval filozofiu a históriu na FF KU v Bratislave (1950–52), históriu na Černyševského univerzite v Saratove (1952–53) a filozofiu na FF Lomonosovovej univerzity v Moskve (1953–57); CSc. 1964, PhDr. 1966. Po ukončení štúdia bol učiteľ filozofie v ÚSŠ ÚV KSS (1957–60), interný ašpirant (1960–63), vedecký pracovník (1963–69) a samostatný vedecký pracovník (1969–77) ÚFS SAV. V r. 1977 v súvislosti so straníckym šetrením a návrhom na vylúčenie z KSS bol preradený do Ústrednej knižnice SAV. Od polovice 60. rokov do r. 1976 sa podieľal na riadiacej práci v SAV: vedúci oddelenia ÚFS (1969–76), zástupca riaditeľa ÚFS (1972–75), vedecký tajomník Vedeckého kolégia SAV pre filozofiu, sociológiu a psychológiu (1969–76), člen edičnej rady vydavateľstva SAV Veda, člen redakčnej rady časopisu SAV Filozofia. Externe vyučoval na KU a viedol filozoficko-metodologické semináre ašpirantov SAV (1965–75). Aktívne sa zúčastnil XIV. a XV. Medzinárodného filozofického kongresu (Viedeň 1968, Varna 1973), prednášal na vedeckých sympóziach a konferenciách doma i v zahraničí (Sympózium juhoslovansko-československých filozofov Zadar 1966, Opatia 1968, Medzinárodná konferencia spoločnosti marxistických a nemarxistických humanistov Herceg-Novi 1969, Moskva 1972, Tbilisi 1974).

Už počas vysokoškolských štúdií ho zaujal problém vzťahu kategórií abstraktného a konkrétneho. Od r. 1960 sa systematicky zaoberal problematikou človeka a osobnosti. Na základe štúdia Marxových Ekonomicko-filozofických rukopisov H. objavuje jeho štrukturálno-vývojové chápanie podstaty človeka a konfrontuje ho s deformovaným pohľadom na človeka v neskoršom marxizme opierajúcom sa o známu Marxovu Tézu o Feuerbachovi. Pri analyze podstatných momentov bytia človeka a jeho štrukturálnych zložiek H. zaujala problematika ľudskej tvorby, odcudzenia sa jej výsledkov tvorcovi, odcudzenej práce, zdrojov ekonomického i politického odcudzenia, dehumanizácie a depersonalizácie. Oponuje jednostrannému optimistickému pohľadu na vzťah k vedeckému a technickému rozvoju a obracia pozornosť na v ňom obsiahnuté možnosti nových foriem odcudzenia bez ohľadu na charakter spoločenského zriadenia. V tejto súvislosti sa zaoberá kategóriami slobody, zodpovednosti, viny, ľahostajnosti, a to jednak vo filozoficko-antropologickej rovine, ako aj vo vzťahu k spoločensko-politickej realite 60. a 70. rokov.

Bibliografie:
Človek a práca, 1965.

Sborníky:
K problému abstraktného a konkrétneho v dialektickom materializme, Otázky dialektiky poznania, 1961;
O socialistickom vzťahu k práci, Ľudia a problémy, 1963;
Die Dialektik des Konkreten und des Abstrakten, Das dialektische Gesetz, 1964;
Priemyslová civilizácia a životná problematika nášho človeka, Premeny ľudského života, 1966;
Vedeckotechnická revolúcia a človek, Vedeckotechnická revolúcia a človek, 1967;
Otázniky nad podstatou človeka, Spytovanie sa na človeka, 1967;
Osobnosť a zodpovednosť, Človek a osobnosť, 1968;
Verantwortung. Akten des XIV. Internationalen Kongres für Philosophie IV, Wien 1969;
Neskoľko zamietok o marksistskom opredelenii ponjatja svobody, XV. World Congress of Philosophy, Varna 1973;
Partija i otvetstvennosť, Engels i probľema svobody, Philosophica XII–XIII, FF UK 1973;
Problém slobody a vedeckotechnická tvorba, Filozofia a súčasný vedeckotechnický rozvoj, 1976.

Časopisecké příspěvky:
K problému abstraktného a konkrétneho, FČ 1959;
Problémy socializmu a odcudzenie, OMF 1965;
Nekoliko zapažanija o problematici otudenija, Filozofija (Beograd) 1966;
Zodpovednosť, Ľahostajnosť, Svet vedy 1967;
Podmienky zodpovednosti, Filozofia (F) 1968;
Projekt socializmu a jeho realizácia, F 1969;
Savremeni trenutak socijalizma, Filosofija 1969;
Projekt socijalizma i njegovo ostvarivanje, Gledišta (Beograd) 1969;
O jednej verzii chápania slobody, Práca ako sebavytváranie človeka, Moc a zodpovednosť, F 1969;
Leninova kritika subjektivizmu a objektivizmu, F 1970;
Engels a problémy slobody, Strana a zodpovednosť, Človek a technika, Podstata a charakter vedecko-technickej revolúcie a jej spoločenské a ľudské dôsledky, F 1971;
Buržoaznyje mirovozrenčeskije interpretacii naučno-techničeskogo progressa, Voprosy filosofii 1972;
K jednej interpretácii marxistického pojmu slobody, F 1974;
Vedecko-technický rozvoj a problémy zodpovednosti, F 1975;
Problema responsabilitatii, Revista de filozofie (Bukurešť) 1975.

Předmluvy:
◦ Zb. Otázky politiky a demokracie, 1968.

Literatura:
◦ Slovenský biografický slovník, 1987;
◦ J. Bober: Akí sme boli a akí sme chceli byť, F 1990.

jv