Milan Hodža

* 1. 2. 1878 Sučany

† 27. 6. 1944 Clearwater (USA)

Narodil sa v rodine evanjelického pastora. Gymnázium navštevoval v Banskej Bystrici a Šoproni. Keďže ho za prejavy národného presvedčenia zo šopronského gymnázia vylúčili, dokončil štúdiá na nemeckom gymnáziu v rumunskom Sibiu. V r. 1896–98 študoval právo na budapeštianskej univerzite a v r. 1916–18 filozofiu na univerzite vo Viedni. V tomto čase pôsobí zároveň ako redaktor rakúskej tlačovej kancelárie, tiež vo Viedni. R. 1921 bol menovaný riadnym profesorom novodobých slovenských dejín na KU v Bratislave. Už v r. 1897–98 spolupracoval so Slovenskými listami, neskoršie sa stáva parlamentným spravodajcom Budapeštianskeho večerníka. R. 1900 zakladá Slovenský denník, v r. 1903–14 spolupracuje so Slovenským týždenníkom. V tomto čase je už poslancom Uhorského Parlamentu ako delegát Slovákov z Báčky. R. 1914 ho pre jeho politickú činnosť maďarský súd odsúdil na 18 mesiacov väzenia. Avšak už v prvý deň mobilizácie bol odsunutý z územia Uhorska do vyhnanstva vo Viedni. R. 1918 bol menovaný splnomocneným zástupcom česko-slovenskej vlády v Budapešti, v r. 1919–20 ministrom unifikácií, v r. 1926–29 ministrom školstva, 1932–35 ministrom poľnohospodárstva, v období r. 1935–38 zastával úrad ministerského predsedu. V septembri 1938 H. abdikoval a odišiel do Švajčiarska. V Paríži v r. 1939 založil Slovenskú národnú radu a stal sa jej predsedom. H. formulované a proklamované politické ciele SNR sa v mnohých aspektoch rozchádzali s oficiálnou politikou československej emigrantskej vlády v Londýne. Po porážke Francie odišiel do USA, kde aktívne propagoval projekt politologickej koncepcie vytvorenia podunajskej federácie. Jadrom tejto koncepcie bola hypotéza o potrebe vytvoriť po 2. svetovej vojne z rekonštruovaných demokratických štátov dobrovoľný zmluvný štátny útvar, tzv. úniu stredoeurópskych štátov. Predstavy o tejto federácii zhrnul v svojej poslednej knihe Federation in Central Europe (Reflections and Reminiscences). Mnohé z jeho myšlienok na túto tému by bolo možné v dnešnej terminológii nazvať prognostickými, prežili svoju dobu a sú do istej miery nadčasové.

H. bol významný slovenský politik európskeho formátu, novinár, teoretik a sociálno-filozoficky orientovaný mysliteľ. V rokoch oboch totalít bol jeho prínos pre národnú kultúru Slovenska programovo eliminovaný a neakceptovaný. Bol autorom niekoľkých stovák novinárskych statí, početných časopiseckých úvah a množstva verejných politických prejavov. Jeho zobrané spisy majú sedem zväzkov a viac ako 4000 strán. Okrem toho napísal rozsiahlu monografiu Československý rozkol, ktorá vyšla v r. 1920 a v ktorej sa zaoberal historickým vývinom vzťahu českého a slovenského jazyka, nie bez spojitosti s problematikou vzájomného vzťahu Slovákov a Čechov a v kontexte riešenia celého komplexu otázok, týkajúcich sa národa a formovania jeho identity. Jeho teoretický tvorivý diapazón bol mimoriadne rozsiahly a siahal od problémov formulovania princípov agrárnej demokracie a otázok sociológie vidieka cez problematiku národa až po geopolitické a politologické úvahy na tému miesta a zmyslu existencie malého národa v stredoeurópskom kontexte. Otázku národa a národných dejín chápal vždy, čo je charakteristické pre jeho špecifický prístup, v širšom kontexte, v spojitosti s problémami politickými, hospodárskymi, kultúrnymi a jazykovými. Napriek šírke jeho teoretických i pragmatických záujmov, práve otázky národa boli neustále v centre pozornosti po celé obdobie jeho tvorivej činnosti a s takouto záujmovou orientáciou sa bezprostredne spájala i H. príslušnosť k hlasistickému hnutiu. V širšej súvislosti s uvedeným je možné v jeho sociálno-filozofických reflexiách, rozptýlených v diele, zreteľne identifikovať komponenty „realistickej“ filozofie, ktorá bola jednou z ideových inšpirácií hlasizmu.

Bibliografie:
◦ Československý rozkol, 1920;
◦ Články, reči, štúdie I–VII, 1930–34;
◦ Federation in Central Europe, London 1942.

Literatura:
◦ J. Škultéty: Sto dvadsaťpäť rokov zo slovenského života 1790–1914, 1920;
◦ A. Štefánek, A. Matula: Dr. M. H., 1928;
◦ A. Pražák: Česi a Slováci, 1929;
◦ Slovenský rozchod s Maďarmi roku 1918, 1929;
◦ O. Votočková-Lauermannová: Dr. M. H., 1938;
◦ Slavnostní promoce Dra M. H. na čestného doktora filozofie, 1938;
◦ A. Štefánek: M. H. Životopisný nástin, 1938;
◦ M. Múdry: M. H. v Amerike, Chicago 1949;
◦ V. Wagner: O buržoáznej ideológii Dr. M. H., SFČ 1960;
◦ Prehľad dejín slovenskej filozofie, 1965;
◦ V. Zuberec: Príspevok k dejinám vzniku agrárnej strany na Slovensku (1918–1921), Historický časopis (HČ) 1967;
◦ L. Bianchi: Listy M. H. šéfovi vojenskej kancelárie následníka trónu Františka Ferdinanda v rokoch 1907–1911, HČ 1970;
◦ V. Zuberec: Formovanie slovenského agrárneho hnutia v rokoch 1900–1918, HČ 1972;
◦ V. Zuberec: Alternatíva tzv. belvederskej politiky, HČ 1974;
◦ K. Kollár: Sociálno-filozofické názory M. H., Filozofia (F) 1986;
◦ Slovenský biografický slovník II, 1987;
◦ K. Kollár: Problém česko-slovenskej vzájomnosti v chápaní M. H., F 1990;
◦ M. H., štátnik a politik (referáty z vedeckej konferencie), 1992;
◦ K. Kollár: Milan Hodža: Moderný teoretik, pragmatický politik, 1994;
◦ K. Kollár: Metamorfózy chápania nacionalizmu v diele M. H., F 1995.

kk