Karol Kollár

* 25. 1. 1948 Bratislava
† 14. 7. 2018 Bratislava

Po ukončení stredoškolského štúdia (1968) začal na FF KU v Bratislave študovať sociológiu. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia v r. 1973 nastupuje do Čs. výskumného ústavu práce ako odborný pracovník v odbore sociológia. Tu pôsobí vo výskume v oblasti sociológie práce a sociálnych analýz až do r. 1978. V tomto roku je prijatý do ÚFS SAV na študijný pobyt. V r. 1980 po obhajobe rigoróznej práce Premeny charakteru práce vo vedecko-technickom rozvoji na FF KU získava titul PhDr. V r. 1982 nastupuje do externej ašpirantúry na ÚFS SAV, kde ďalej zároveň pôsobí ako odborný pracovník v oddelení dejín filozofie. V r. 1987 obhajuje dizertáciu Milan Hodža a sociálno-filozofické východiská ideológie agrarizmu. Od r. 1990 vykonáva funkciu vedeckého tajomníka novokonštituovaného FÚ SAV. V tom istom roku je zvolený do výboru Slovenského filozofického združenia, kde pôsobí až do r. 1996. Od r. 1993 je členom Výboru Rady vedcov SAV. V r. 1994 vychádza jeho monografia, v ktorej zhrnul poznatky získané počas viacročného výskumu v oblasti novších dejín myslenia na Slovensku. V prvej polovici 90. rokov absolvoval dva študijné pobyty na Westfalische Wilhelms Universität v Münsteri na Inštitúte politických vied. Od r. 1995 pôsobí ako vedúci grantového týmu pre výskum dejín filozofického myslenia na Slovensku. V r. 1997 je spolu s A. Kopčokom a T. Pichlerom editorom a spoluautorom rozsiahlej kolektívnej monografie Filozofia na Slovensku v 20. storočí.

Jeho vedecký záujem sa v ostatných rokoch orientoval najmä na dve oblasti, z ktorých publikoval rad štúdií doma i v zahraničí (USA, Nemecko, Rakúsko). Prvou oblasťou je výskum dejín sociálno-filozofického myslenia na Slovensku na konci 19. a v prvej pol. 20. storočia, pričom sa zameral na vystihnutie myšlienkových prúdení v uvedenom období na prieniku sociológie, filozofie a politológie. Druhou oblasťou je najmä analýza otázok spätých s fenoménom národa a nacionalizmu so zvláštnym zreteľom na posuny v tejto oblasti v procese postkomunistickej transformácie a na ich význam pre spoločenský pohyb v stredoeurópskom regióne.

Bibliografie:
◦ Milan Hodža. Moderný teoretik – pragmatický politik, 1994;
◦ Od etiky k apologetike: na pomedzí filozofie, sociológie a ideológie – Andrej Sirácky, 2008.

Sborníky:
◦ K problému národa a národnosti, Národy, národnosti a etnické skupiny v demokratickej spoločnosti, 1991;
◦ Toward a Concept of the Nation, Cultural Heritage and Contemporary Change in Central and Eastern Europe II, Washington 1991;
◦ K niektorým aktuálnym otázkam národa v procese systémovej zmeny, Demokracia, kultúra a identita v otvorenej spoločnosti, 1992;
◦ Das Problem der Nation und des Nationalismus in der Sozialphilosopischen Konzeption von M. Hodža, Jenseits der Grenzen, Wien 1992;
◦ Some Remarks on Nation and National Identity Problems, Human Identity, 1993;
◦ Miesto národa v procese sociálnej zmeny, Open Society, 1993;
◦ Milan Hodža, hlasizmus a T. G. Masaryk, Milan Hodža, štátnik a politik, 1994;
◦ Die Slowaken und die Slowakei ins mitteleuropäischen Kontext und die Ideen des Föderalismus im Werk Milan Hodžas, Föderale Perspektiven für Europa, Münster 1995;
◦ Národ – živý problém transformačných zmien, Hľadanie demokracie, ed. J. Strinka, 1995;
◦ Nation and Transformation, Building Democratic Societes: Values and Right, Washington 1996.

Časopisecké příspěvky:
◦ Sociálno-filozofické východiská Hodžovej ideológie agrarizmu, Filozofia (F) 1984;
◦ Sociálno-filozofické názory M. Hodžu, F 1986;
◦ Hodžova koncepcia malého národa, Sociológia 1988;
◦ K vývinu sociálno-filozofických názorov A. Siráckeho v medzivojnovom období, F 1989;
◦ Problém česko-slovenskej vzájomnosti v práci M. Hodžu, F 1990;
◦ K otázke národa a nacionalizmu, F 1993;
◦ Metamorfózy chápania nacionalizmu v diele M. Hodžu, F 1995.

a