Jaromír Kops

* 25. 5. 1933 Bohdašín

† 8. 2. 1989 Bratislava

Po ukončení meštianskej školy (1948) a majstrovskej textilnej školy (1951) absolvoval Štátny kurz pre prípravu pracujúcich na vysoké školy v Mariánskych Lázňach (1952). Študoval na FF UK v Prahe filozofiu a históriu (1952–53) a na Leningradskej štátnej univerzite filozofiu (1953–58). Pôsobil potom ako vysokoškolský pedagóg na FF KU (1958–62) a na PF KU (1962–70). Vyučoval marxistickú filozofiu, prednášal filozofické a metodologické problémy biológie, osobitne genetiky a evolucionizmu, viedol semináre pre ašpirantov. Bol vedúcim katedry filozofie a metodológie vedy PF KU (1969–70), členom predsedníctva vedecko-metodických rád pre filozofiu pri ústredných výboroch Socialistickej akadémie v Bratislave i v Prahe, členom redakčnej rady redakcie vedy a techniky v Čs. rozhlase. Zúčastnil sa XIV. Medzinárodného filozofického kongresu vo Viedni (september 1968). V r. 1966 obhájil kandidátsku dizertáciu Vztah organismu a prostředí jako filozofický problém současné genetiky, v r. 1969 sa habilitoval z filozofie prácou Filozofia v dejinách evolucionizmu, no v súvislosti s vylúčením z KSČ (máj 1970, za „politicky chybné vystúpenie na okresnej konferencii bratislavskej vysokoškolskej organizácie v júni 1968“) mu dekrét nebol vydaný, bolo pozastavené aj knižné vydanie habilitačnej práce. Bol prepustený zo zamestnania (so zákazom pracovať v školstve vôbec) a vyradený z vedeckého i verejného života. Koncom r. 1970 nastúpil do Ústavu zdravotnej výchovy ako samostatný dokumentátor na úseku vedeckých informácií (1970–77). V r. 1977 začal pracovať na výskumnom úseku ako sociológ. Bol manželom Raisy K.

Zmena v profesijnej orientácii bola úzko spätá so zlomom v jeho životnej dráhe. Do r. 1970 sa sústreďoval na filozoficko-metodologické problémy genetiky, ako jeden z prvých v ČSSR zverejnil v 60. rokoch zasvätenú kritiku Lysenkovej školy. O filozofických otázkach referoval na I. celoslovenskej genetickej konferencii (1965), prednášal pre Biologickú spoločnosť, ktorej bol členom, podieľal sa na realizácii viacerých rozhlasových cyklov (Problémy modernej biológie, Životné prostredie a i.). Po vynútenom prechode k sociológii zdravotníctva a zdravotnej výchovy (1977–89) sa venoval empirickému skúmaniu viacerých spoločensky závažných problémov: verejnej mienky o poskytovanej zdravotníckej starostlivosti, zdravotného uvedomenia ľudí, viacerých aspektov zdravého spôsobu života a i., k reflexii ktorých však pristupoval predovšetkým ako filozof. Bol autorom a spoluriešiteľom priekopníckych výskumných projektov: Spokojnosť pacientov s pobytom v nemocnici, Úroveň zdravotného uvedomenia matiek v problematike dojčenia, Starostlivosť o deti v jasliach a plnenie sociálnych funkcií ženy, Vzťah matiek k dojčeniu a i. Bol spoluzakladateľom a členom výboru Sekcie sociológie zdravotníctva Slovenskej sociologickej spoločnosti. Predčasná smrť mu zabránila vrátiť sa do filozofického života.

Bibliografie:

Sborníky:
Príprava kádrov pre vedeckoateistickú výchovu, Za marxistické poňatie ateizmu, 1963;
Niektoré všeobecné metodologické problémy makromolekulovej biológie, Makromolekulová biológia v teórii a praxi, 1966;
Evolucionizmus z historického a filozofického hľadiska, Evolúcia živej prírody, 1969;
Argumentácia v zdravotnej výchove, Rozvoj zdravotnej výchovy mládeže, 1979;
Niektoré sociálne a etické súvislosti onkologického problému, Zdravotná výchova v boji proti nádorovým ochoreniam, 1979;
Názory pacientov na úplatky, Zdravie pre všetkých – úloha každého, 1985;
Poznatky z výskumu vzťahu matiek k dojčeniu v SSR (spoluautor), Zdravotnovýchovné súvislosti dojčenia, 1985;
Problematika zdravia v ekologickej výchove mládeže, Zdravotná výchova mládeže, 1986.

Časopisecké příspěvky:
Z bojů G.V. Plechanova s bernsteinovskou revizí marxistické filosofie, Philosophica FF KU 1960;
K otázce zákona negace negace v heglovské a marxistické dialektice, Philosophica 1961;
Poznámky o kritike génovej teórie dedičnosti, Otázky marxistickej filozofie 1964;
Několik poznámek o filosofické stránce sporů v genetice, Biológia 1964;
K filosofskoj storone problemy vzaimosviazi organizma i sredy v sovremennoj genetike, Philosophica 1965;
Ke koncepci dvou směrů v genetice a biologii, Filozofia (F) 1966;
O filosofických otázkách moderní genetiky, Acta Fac. Rer. Natur. Univ. Com. (AFRN) – genetica 1966;
Ideové a metodologické základy koncepce dvou směrů v genetice a biologii, Philosophica 1967;
K problému kritiky biologického mechanicizmu, AFRN – res sociales 1967;
Reguľatornyje mechanizmy i determinirovannosť biologičeskich sistem, Philosophica 1968;
Charakter a hodnotenie biologického mechanicizmu, F 1968;
Niektoré východiská výskumu zdravého spôsobu života, Životná úroveň 1980.

Překlady:
◦ Filozofický slovník (spoluprekladateľ), 1965.

Literatura:
◦ PhDr. J. K., CSc. 50-ročný, Zdravotná výchova 1983;
◦ Za PhDr. J. K., CSc., Sociológia 1990;
◦ M. Kusý: Za J. K., F 1990;
◦ J. Kusá: Prítomnosť minulosti, Mosty 1993;
◦ J. Šefránek: Ľudské srdce, F 1993.

rk