Raisa Kopsová

* 1. 2. 1936 Ussurijsk (ZSSR – Rusko)

Po ukončení strednej školy (1953) študovala na Leningradskej štátnej univerzite (1953–58) filozofiu; diplomová práca Ideový zápas v Rusku v 30.–40. rokoch 19. storočia. Po príchode s manželom J. Kopsom do Československa pôsobila v knižnici ÚSŠ (1958–59), potom ako pedagóg na katedre filozofie SVŠT (1959–68) a LF KU (1968–70) v Bratislave. V r. 1966 obhájila kandidátsku dizertáciu Problém emocionálneho v náboženstve, ktorá bola koncipovaná ako práca z religionistiky. Po zrušení členstva v KSČ (1970, za politické postoje v r. 1968–69 a niektoré publikácie) a prepustení zo zamestnania „bola pridelená pracovať do Ústrednej knižnice LF KU“. Koncom r. 1970 nastúpila do FÚ SAV ako odborná pracovníčka na prekladateľskú a excerpčnú dokumentačnú prácu, v rámci ktorej mohla v časopise Filozofia uverejňovať preklady, ako aj recenzie a prehľady sovietskej, poľskej a bulharskej filozofickej tvorby. Spolupracovala na príprave Antologii češskoj i slovackoj filosofii (Moskva 1982). Koncom 80. rokov sa začala podieľať na vedeckovýskumnej práci.

Vo svojej odbornej činnosti sa venuje problematike sociálnej filozofie a vybraným kapitolám z dejín ruského a slovenského filozofického myslenia. V popredí jej vedeckého záujmu sú temporálne aspekty prebiehajúcich sociálnych procesov, vzťah medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou z hľadiska niektorých ideologických a ideových doktrín. Od začiatku svojej odbornej činnosti sa usiluje o sprítomnenie osobnosti a diela významných ruských mysliteľov 18.–20. storočia, najmä tých, ktorí boli tabuizovaní či nejakým spôsobom umlčiavaní (M. Lomonosov, P. Čaadajev, N. Černyševskij, K. Leontiev, V. Soloviov, N. Berdjajev, N. Bucharin, A. Sacharov, M. Mamardašvili a i.). Reflektuje vývinové tendencie sociálnej filozofie v Rusku s explicitným zameraním na kritiku stalinizmu a totalitarizmu vôbec. Pozornosť venovala aj vzťahom ruskej a slovenskej filozofie, najmä v období slovenského národného obrodenia. Stredobodom jej záujmu v posledných rokoch je výskum nezávislého sociálnofilozofického myslenia na Slovensku v r. 1969–89 (reflexívny disent a filozofický samizdat), osobitne reflexia tvorby jeho popredných predstaviteľov (M. Šimečka, M. Kusý, M. Váross, M. Strýko). Editorsky sa podieľa na vydávaní Spisov Milana Šimečku.

Bibliografie:
◦ Dialektika socialističeskogo soznanija (spoluaut.), Sofija 1986.

Sborníky:
◦ Problémy človeka a náboženstvo, Filozofia techniky, 1968;
◦ Niektoré motívy súčasnej religiozity, Kresťanstvo v sekularizovanom svete, 1968;
◦ Marxisticko-leninská teória vedomia – teoreticko-metodologické aspekty jeho skúmania, Marxizmus a antropologizmus, 1984;
◦ Determinacija socialističeskogo soznanija v aspekte prošlogo, nastojaščego i buduščego, Socialističeskoje soznanije: problemy i perspektivy, 1989;
◦ Aktivita a sociálna determinácia osobnosti, Cesty sebautvárania, 1989;
◦ Niektoré problémy sociálnej determinácie individuálneho vedomia, Úvahy o spoločenskom vedomí, 1989;
◦ Minulosť – budúcnosti, Demokracia, kultúra a identita v otvorenej spoločnosti, 1992;
◦ O strachu z minulosti, Open Society/Otvorená spoločnosť, ed. M. Zagoršeková, 1993;
◦ Jedného dňa ..., Jeden a všetky životy Mariana Várossa, ed. R. K., J. Kusá, 1993;
◦ Život v slove a život slovom. Zjavné a skryté súvislosti slovenského samizdatu, ed. R. K., 1995;
◦ Zápas o zachovanie duchovnej integrity, Súčasné podoby filozofie a filozofovania na Slovensku, 1996;
◦ O smútku z všadeprítomnej minulosti, Prítomnosť minulosti, minulosť prítomnosti, ed. J. Kusá, P. Zajac, 1996.

Časopisecké příspěvky:
◦ M. V. Lomonosov, veľký ruský vedec-materialista, Otázky marxistickej filozofie (OMF) 1961;
◦ Príspevok k otázke náboženskej psychológie, OMF 1964;
◦ Problema emocionaľnogo v religii, Philosophica FF KU 1965;
◦ Poznámky k problému kultu osobnosti, Filozofia (F) 1966;
◦ Náčrt histórie a problémov psychológie náboženstva, Philosophica 1967;
◦ O prirode religioznogo čuvstva, Philosophica 1969;
◦ O ideovom odkaze N. G. Černyševského, F 1978;
◦ Slovenské národné obrodenie v ruskej a sovietskej literatúre, F 1979;
◦ Ateistické myšlienky v diele N. G. Černyševského, Ateizmus 1979;
◦ Niektoré metodologické problémy skúmania spoločenského vedomia, F 1980;
◦ Filozofický prístup k skúmaniu vedomia, F 1981;
◦ Šesťdesiat rokov vývinu sovietskej filozofie, F 1982;
◦ K otázke pojmu socialistické spoločenské vedomie, F 1984;
◦ K otázke sociálnej determinácie vedomia osobnosti, F 1985;
◦ Socialistické vedomie a jeho sociálna determinácia, Socialistické vedomie a východiská jeho skúmania 1985;
◦ Časová podmienenosť vedomia osobnosti, F 1986;
◦ M. V. Lomonosov – osobnosť a dielo, Tendencie rozvoja súčasnej sovietskej filozofie, F 1987;
◦ Sovietska filozofia na prahu prestavby, F 1988;
◦ Vedomie socialistickej spoločnosti z aspektu temporality, F 1989;
◦ O Stalinovi a stalinizme, F 1991;
◦ Vladimír Soloviov, F 1992;
◦ V hľadaní autentickej identity, F 1993;
◦ Slovenský intelektuálny disent, Slovenské rozhľady (Praha) 1995;
◦ S minulosťou na chrbte, Fragment 1995;
◦ Na margo úvah o slovenskom filozofickom disente, F 1996.

Překlady:
◦ T. A. Kuzminová, V. A. Karpušin, R. M. Gabitovová: Človek, osobnosť, existencia (s V. Černíkovou), 1971;
◦ A. G. Zdravomyslov: Metodológia a procedúry sociologického výskumu, 1972;
◦ I. S. Narskij: Problém protirečenia v dialektickej logike, 1973;
◦ M. G. Jaroševskij: Psychológia v XX. storočí, 1975;
◦ B. F. Poršnev: O začiatkoch ľudských dejín, 1979;
◦ V. I. Lenin: Zobrané spisy I, 1979;
◦ G. V. Plechanov: Za materializmus a dialektiku, 1984;
◦ N. G. Černyševskij: Antropologický princíp vo filozofii, 1988;
◦ Filozofický slovník (spoluprekladateľ), 1974, 4. vyd. 1989.

Edice:
◦ Jeden a všetky životy Mariana Várossa (s J. Kusou), 1993;
◦ Život v slove a život slovom. Zjavné a skryté súvislosti slovenského samizdatu, 1995.

a