Vladimír Leško
* 15. 3. 1950 Prešov
Pedagogicky a odborne sa venuje hlavne dejinám filozofie. Základný priestor jeho historickofilozofických aktivít tvoria dejiny novovekej filozofie, filozofia 19. a 20. storčia. Osobitnú pozornosť venuje učeniam Descarta, Kanta, Hegela a Marxa. Hlbšie pochopenie dejinnofilozofického procesu výrazne podmieňuje adekvátnym metodologickým prístupom k historickofilozofickému materiálu. Odtiaľ pramení jeho úsilie o bližšie špecifikovanie fenoménu filozofie dejin filozofie. Jeho prvú podobu nachádza v Hegelových Dejinách filozofie a jeho ďalšiu svojráznu metamorfózu odkrýva v učeniach Nietzscheho, Husserla, Heideggera, Finka, Gadamera a Patočku.
Bibliografie:
◦ Kapitoly z dejín ateizmu a kritiky náboženstva (spoluautor), 1988;
◦ Dejiny novovekej filozofie, 1991;
◦ Úvod do filozofie, 1992;
◦ Dejiny filozofie (spoluautor), 1993, 31996;
◦ Metamorfózy poklasickej filozofie (spoluautor), 1994.
Sborníky:
◦ Nietzscheho filozofia dejín filozofie, Nietzsche a súčasnosť, 1994;
◦ Husserlova filozofia dejín filozofie a koniec karteziánskej racionality, Moderná racionalita I, 1995;
◦ Fenomenologický model „hravej“ racionality, Moderná racionalita II, 1996;
◦ Descartes na rozhraní vekov – filozof na lavici obžalovaných, Descartes a súčasnosť, 1996;
◦ Patočkova filozofia dejín filozofie a kríza racionality, Moderná racionalita III, 1996.
Časopisecké příspěvky:
◦ K. Marx a teória dejín filozofie, Filozofia 1983;
◦ „Rozumný idealizmus“ novoveku a idealistická kritika náboženstva, FČ 1985;
◦ Hegelova historickofilozofická reflexia francúzskej filozofie 18. storočia, FČ 1989;
◦ Husserlova recepcia novovekej filozofie v „Kríze“, Filozofia 1993;
◦ Heidegger a Parmenides, Filozofia 5/2017.
a