Jaroslav Martinka

* 29. 4. 1930 Strkovice
† 2. 9. 2013 Bratislava

Maturoval na Štátnej obchodnej akadémii v Bratislave (1949). Štúdium na FF KU v Bratislave (filozofia–prírodopis) absolvoval v r. 1953. V júli 1952 nastúpil na katedru dejín filozofie FF KU. V r. 1978 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a v r. 1980 sa habilitoval. Profesorom je od r. 1995. Svoju pedagogickú činnosť začínal seminármi a prednáškami z logiky a metodológie prírodných vied a súčasnej filozofie. V r. 1962 mu boli direktívne pridelené prednášky z antickej gréckej filozofie. Zúčastnil sa na medzinárodnych filozofickych kongresoch vo Viedni (1968) a Varne (1972). Absolvoval študijné pobyty vo Veľkej Británii (Oxford, Cambridge – 1969), Halle (1973 a 1974), Grécku (1980), Taliansku (1986), USA (Standford, Princeton, 1988, 1989). Od r. 1990 koná opäť prednášky a semináre zo súčasných filozofických stratégií. Do r. 1991 externe prednášal dejiny filozofie na VŠMU a od r. 1993 na Trnavskej univerzitě. Počnúc školským rokom 1996–97 je menovaný za riadneho profesora na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Svoju vedeckú činnosť začal rozvíjať v tímovom výskume vývoja slovenského filozofického myslenia, ktorý bol sprevádzaný najmä intenzívnym hľadaním a riešením metodologických problémov jeho interpretácie. Tento výskum bol organizovaný v rámci činnosti FÚ SAV. Druhým tematickým okruhom jeho vedeckej činnosti sa stala po r. 1990 problematika vzniku a vývoja antického gréckeho filozofického myslenia. Medzi viacerými extrémnymi interpretačnými hľadiskami hľadá a realizuje koncepciu, podľa ktorej objektívne sociálno-historické podmienky vzniku a vývoja gréckej polis iniciovali a špecificky intenzifikovali rozvoj samotných formačných a konštitutívnych prostriedkov gréckej „teórie“, jej kategoriálnej a pojmovej vybavenosti, ktoré nakoniec našli svoj hlboký a diferencovaný výraz v celej tejto kultúre. Ide osobitne o tieto historicky jedinečné analytické operácie predstaviteľov gréckeho intelektuálneho pohybu: význam a dôsledky pomenovania nimi objavenej fyzis; vstup a tématizácia problémov fyzis (bytia, sveta) v jazykových a logických štrukturach a ich zvládnutie analytickými prostriedkami jazyka filozofie a ostatnými kategoriálnymi nástrojmi rozvoja intelektuálnej stránky gréckej kultúry; nakoniec identifikácia historických variácií a rozdielnej dominancie kategoriálneho a konceptuálneho aparátu podľa rôznych vývojových etáp (predklasická, klasická filozofia a kultúra, resp. kultúra helenizmu). Vo viacerých metodologických štúdiách či reflexiách potom osobitne zdôvodňuje opodstatnenosť uvedených metodologických postupov takejto interpretácie. Po r. 1989 intenzifikuje svoj niekdajší záujem o súčasné filozofické myslenie, jeho analytické postupy a celkové strategické zámery. Veľkú časť svojej odbornej aktivity od r. 1962 vyčerpal pri edícii pôvodných klasických filozofických textov (vedecký redaktor) predstaviteľov patristiky a scholastiky, G. Galilea, N. Hartmanna, L. Wittgensteina, Aristotela, M. Kuzánskeho, Platona, T. Kuhna, zlomkov starých stoikov, Sexta Empirika, M. Foucaulta a Epikura.

Bibliografie:

Sborníky:
◦ Marxistická ideológia a filozofia na Slovensku za prvej ČSR, Kapitoly z dejín slovenskej filozofie, 1957, 21965;
◦ Niektoré metodologické otázky riešenia problémov vzniku filozofie v antickom Grécku, Zb. FF KU, 1962;
◦ K niektorým metodologickým problémom výskumu a interpretácie filozofického odkazu minulosti, Philosophica XVII–XVIII, 1980.

Časopisecké příspěvky:
◦ Charakter a dedičstvo filozofického myslenia Východu a západu, Filozofia 1967;
◦ Úsilie o exaktnú filozofiu (s P. Cmorejom, J. Šefránkom), Prvý dialog o bytí (s P. Cmorejom), Organon F 1994.

Předmluvy:
◦ Aristoteles, jeho filozofia a etické názory, Aristoteles: Etika Nikomachova, 1979;
◦ Platónov filozofický idealizmus – východisko jeho sociálno-politickej utópie, Platon: Ústava, 1980;
◦ Tvorivý prínos predstaviteľov starej Stoy v kontexte vývoja gréckej filozofie, Zlomky starých stoikov, 1983;
◦ Aristotelova syntéza skúmaní človeka a spoločnosti, Aristoteles: Politika, 1988;
◦ Epikuros mysliteľ, Epikuros: O šťastnom živote, 1989;
◦ Dominanty antickej gréckej filozofie, R. Scruton: Stručné dejiny novovekej filozofie, 1991.

Edice:
◦ Predsokratici a Platón. Antológia z diel filozofov I, 1970;
◦ Od Aristotela po Plotina. Antológia z diel filozofov II, 1972.

a