Július Strinka

* 7. 4. 1928 Mokrá Lúka

† 10. 2. 1997 Bratislava

Po absolvovaní gymnázia (Tisovec, Zvolen) študoval od r. 1948 na FF KU v Bratislave filozofiu a sociológiu (po zrušení sociológie psychológiu a pedagogiku). Po skončení vysokoškolského štúdia sa stal v r. 1953 vedeckým ašpirantom a neskôr vedeckým pracovníkom FÚ SAV. V r. 1961–69 vykonával funkciu zástupcu hlavného redaktora (1961–63) a výkonného redaktora časopisu Filozofia (1964–69). V r. 1969 bol na náklady Humboldtovej nadácie na študijnom pobyte v Nemecku, z ktorého ho z politických dôvodov odvolali. V r. 1966–72 bol členom medzinárodnej redakčnej rady časopisu Praxis, zúčastňoval sa podujatí redakcie časopisu, Letnej školy na Korčule a pod. Vedeckým pracovníkom FÚ SAV bol do r. 1971, keď ho z ústavu z politických dôvodov prepustili a následne vylúčili z vedeckého a verejného života vôbec so zákazom publikačnej činnosti. Preto v r. 1971–86 pracoval ako katalogizátor Univerzitnej knižnice a ako jazykový redaktor Ústavu klinickej onkológie v Bratislave. V tomto období sa angažoval i v disente, za čo bol policajne stíhaný. Po svojom návrate do FÚ SAV bol v r. 1990–94 jeho riaditeľom.

Spočiatku sa venoval výskumu dejín slovenskej filozofie. Už toto štádium jeho aktivity je poznačené rozchodom s princípmi oficiálnej marxisticko-leninskej filozofie, o čom svedčí jeho úvaha, v ktorej polemizoval s niektorými aspektmi stalinsko-ždanovovskej vulgárnosociologickej interpretácie dejín filozofie. Od 60. rokov sa zaoberal filozofickými problémami aktuálneho spoločenského diania. V duchu vtedajších reformných procesov v marxistickej filozofii, najmä na základe kritiky mechanisticko-deterministického vylučovania človeka z historického procesu, dotvoril si základné princípy svojho kritického myslenia a svoju humanistickú predstavu o prítomnosti a budúcnosti ľudstva, stredobodom ktorej je slobodný a autentický ľudsky konajúci človek. Na ich základe kritizoval rôzne javy vtedajšieho spoločenského zriadenia, poukazoval na korene konzervativizmu, dogmatizmu a apologetiky v myslení a v konaní. Podstaty totalitarizmu vtedajšieho politického systému sa jeho kritika dotkla najmä vtedy, keď sa okrem rozširovania práv a slobody človeka ako trvalej spoločenskej hodnoty dožadoval vo svojich prácach aj integrácie a inštitucionalizácie spoločenskej kritiky proti integrovanej moci, pretože filozoficko-sociologicky zdôvodňoval tak potrebu inštitucionalizácie politickej opozície voči vtedajšiemu politickému systému a potrebu jeho plurality. Tieto a podobné jeho názory boli neraz, najmä v 70. rokoch, predmetom kritiky a odmietania zo strany oficiálnych marxisticko-leninských ideológov a filozofov. Hoci druhé obdobie jeho tvorby po páde totalitného systému je od prvého obdobia oddelené dvadsaťročným časovým intervalom, obidve obdobia sú vnútorne spojené ich základnou orientáciou a už predtým formulovanými zásadami jeho myslenia. Predmetom jeho výskumnej aktivity v nových podmienkach sú základné možnosti a predpoklady otvorenej demokratickej spoločnosti, ktorá je podľa neho optimálnym prostredím slobodného a tvorivého človeka a ktorá sa „otvára“ a rozvíja aktivizáciou protipólu fenoménov odcudzenia, t.j. aktivizáciou tvorivosti ľudských subjektov a ich zoskupení.

Bibliografie:

Sborníky:
◦ Človek a zmysel filozofie, Spytovanie sa na človeka, 1967;
◦ Über zweierlei Auffassungen der Dialektik des Sozialismus, Selbstkritik des Sozialismus, 1967;
◦ K interpretácii dialektiky socializmu, Problémy dialektiky, 1968;
◦ Myšlienky o demokratickom socializme, Otázky politiky a demokracie, 1968;
◦ K významu ekofilozofie, Diskusie o ekofilozofii, 1992;
◦ Ku konceptu otvorenej spoločnosti, Demokracia, kultúra a identita v otvorenej spoločnosti, 1992;
◦ Human Identity and Demokratic Values, Human Identity, 1993;
◦ Od totality k otvorenej spoločnosti, Open Society. Otvorená spoločnosť, 1993;
◦ Ľudská identita v spoločenských premenách, Hľadanie demokracie, 1995.

Časopisecké příspěvky:
◦ Svätozár Hurban Vajanský – ideológ slovenského nacionalizmu na sklonku XIX. a začiatku XX. storočia, FČ 1954;
◦ Boj dvoch línií v dejinách filozofie (Príspevok k riešeniu metodologických otázok dejín slovenskej filozofie), FČ 1955;
◦ K otázke kritéria pokroku, SFČ 1957;
◦ Marxizmus ako vedecká ideológia, Otázky marxistickej filozofie (OMF) 1961;
◦ R. Garaudy o úlohách marxistickej filozofie a Stalinových filozofických omyloch, OMF 1963;
◦ K dvom poňatiam dialektiky socializmu, Etika múdrosti, Filozofia (F) 1966;
◦ Kozmocentrizmus či antropocentrizmus, F 1967;
◦ Nacija – ostatak prošlosti? Kolo (Zagreb) 1968;
◦ Misli o demokratskom socijalizmu, Praxis (Zagreb) 1969;
◦ Čo je odcudzenie? F 1969;
◦ S čím do budúcnosti, F 1990;
◦ Intelektuál a moc, Slovenské pohľady 1992;
◦ Na ceste k otvorenej spoločnosti. Poznámky k etike systémových zmien, Systémové zmeny očami Milana Šimečku, F 1992;
◦ Ľudská identita a hodnoty demokracie, F 1993.

Předmluvy:
◦ Spytovanie sa na človeka, ed. J. S., 1967;
◦ Hľadanie demokracie, ed. J. S., 1995.

Literatura:
◦ I. Hrušovský: Pokroková a marxistická filozofia posledného štvrťstoročia, Prehľad dejín slovenskej filozofie, 1965;
◦ Svedectvo dokumentov a faktov, 1975;
◦ R. Šíma: „Kritická teória“ frankfurtskej školy a jej vplyv v Československu, 1976;
◦ Slovenské filozofické združenie. Správa akčného výboru SFS SAV, F 1990;
◦ E. Filová: Reformné procesy v šesťdesiatych rokoch, F 1996;
◦ T. Pichler: Za J. S. (1928–1997), F 1997;
◦ J. Uher: Vyznanie generácie, Mosty 1997, č. 9.

ako