Jiří Suchý
* 6. 8. 1931 Plzeň
† 21. 12. 1992 Bratislava
Po maturite na reálnom gymnáziu v Plzni (1950) absolvoval (1954) filozofiu na FF UK v Prahe; 1954 PhDr. V tomto roku prišiel do Bratislavy (Vysoká škola pedagogická). V r. 1956–60 absolvoval ašpirantské štúdium v Moskve (kandidátskú dizertáciu obhájil r. 1963). Od r. 1961 bol členom katedry filozofie FF KU v Bratislave, kde sa r. 1967 habilitoval. Zúčastňoval sa na heglovských kongresoch, na svetových filozofických kongresoch vo Viedni (1968), Varne (1973). V 60. rokoch sa publicisticky a prednáškovo uplatňoval v reformnom procese, čo si neskôr vynútilo jeho odchod z katedry (1975) do Výskumného ústavu životnej úrovne (VÚŽÚ). Po ťažkej chorobe (1980) sa r. 1983 vracia k vedeckej práci (vedúci vedecký pracovník na Ekonomickom ústave SAV, od r. 1989 na Prognostickom ústave SAV). Zúčastňoval sa na svetových sociologických kongresoch (Uppsala 1978, Madrid 1990), participoval na medzinárodnych podujatiach k problematike mladej generácie.
Vplýval na heuristiku sociálneho myslenia na Slovensku inováciami v jeho pojmovom a kategoriálnom aparáte, oboznamoval s novými trendami vo filozofickom a sociologickom myslení. V obrodnom procese 60. rokov nastoľoval problémy viacerých kľúčových kategórií historického materializmu (humanizmus, politika, moc, sloboda, násilie, revolúcia atď.). Z ich mimofilozofických dobových obsahov vyplynul jeho záujem o kategóriu ideológie, ktorej spracovanie problematizovalo u neho prijímanie reality vytváranej na jej základe i chápanie jej funkcií. Kritiku ideológie však spájal hlavne s obdobím a pojmom dogmatizmu v marxizme a tohto rámca sa pridržiaval aj v neskoršom období. Zdôrazňoval historickú relatívnosť sociálnych javov, teda aj ich poznávacích kategórií, potrebu empirického skúmania spoločenských zmien pri ich tvorbe. Jeho analýzy spoločenských procesov, rozptýlené v množstve štúdií a článkov, nachádzali v druhej polovici 60. rokov väčšiu odozvu medzi študentami než v textovej produkcii. Tieto jeho kognitívne iniciatívy nadobúdali však charakter určitého terminologického a formulačného experimentovania, a to aj vzhľadom na celkové spoločenské podmienky zotrvačnosti a pretrvávania celého kategóriálneho systému filozofie. Tendenciu ku všeobecnej sociológii, získanú ešte v reformnom období pri snahách o obrodu marxizmu, reálne naplňa príchodom na VÚŽÚ. V tomto období spracoval množstvo analýz, expertíz a štúdií spôsobu života, jeho kvality, životnej úrovne, ľudských potenciálov a pod., napomáhal kooperácii rôznych pracovísk disponujúcich empirickými údajmi o nich. Ich prezentovanie reálne ukázalo stagnačné tendencie prejavujúce sa v našej spoločnosti. Určujúcim rámcom spoločenskej zmeny v jeho textoch ostávala idea reforiem. Aj v 80. rokoch poukazovaním na kategórie a teoretické iniciatívy v západnom sociálnom myslení napomáhal ich uvádzanie do myšlienkových a výrazových postupov u nás, požívajúc akýsi „figový list“ (A. Kowalczyk) kritiky a ideologického boja. Základným rámcom však zostávala prolongovaná dichotómia medzi marxistickým a buržoáznym myslením, spôsobom „ľudského života v kapitalistickej a socialistickej spoločnosti“ a akcentovanie možností marxistickej teórie. Samostatne a trvalo sa zaoberal problémami mladej generácie rozpracovávaním kategórií socializácie, personalizácie, individualizácie. Filozofiu v tejto dobe prednášal na Cyrilo-metodskej TF v Bratislave. Vypracoval viacero učebných textov, v ktorých obhajoval kultivačnú a kritickú funkciu filozofie.
Bibliografie:
◦
Socialistický spôsob života (s F.
Hronským),
1979.
Sborníky:
◦ Die Gewalt in der Aneignung der Zukunft,
Akten des XIV.
Intern.
Kongr.
für Philosophie,
1969;
◦ Freiheit als Notwendigkeit des geschichtlichen Geschehens,
Hegel-Jahrbuch 1968–69;
◦ Socializační teorie a integrace věd o člověku,
Aktuální otázky integrace věd o člověku,
1974;
◦ Syntetická štúdia o teórii socialistického spôsobu života,
1976;
◦ Dynamika rozvoja socialistického spôsobu života čs.
mládeže,
1977;
◦ Socializace mládeže jako sociologická kategorie,
Mládež ve společnosti,
ed.
A.
Fázik,
1977;
◦ Dynamic Character of the Socialist Way of Living,
9th World Congress of Sociology,
Uppsala 1978;
◦ Cultivation of the Way of Life of Young People,
Youth Culture,
Praque 1979;
◦ Reprodukčný proces kultúry,
Kultúra a spoločnosť,
1986;
◦ Intensiwierung der Ökonomik und Dynamisierung des Lebensstils,
Soziologie und Sozialpolitik II,
Berlin 1988;
◦ Sociology and societal Practice,
XII.
World Congress of Sociology,
Madrid 1990;
◦ Sociálny,
ĺudský a duchovný rozvoj v dlhodobom vývine slovenskej spoločnosti,
Ľudské a sociálne súvislosti dlhodobého rozvoja Slovenska,
1990;
◦ Vývoj životnej úrovne a rozvoj spôsobu života,
Slovensko na prelome 3.
tisícročia,
ed.
J.
Markuš,
1991;
◦ The Shift of the Value of Work in Postmodern Culture,
Work and Organizational Values,
1992;
◦ Sociálne problémy prechodu slovenskej spoločnosti na trhovú ekonomiku,
Demokracia,
kultúra a identita v otvorenej spoločnosti,
1992;
◦ The democratization of Slovak Society and Value Orientations of Its Citizens,
Language,
Values and the Slovak Nation,
Washington 1994.
Časopisecké
příspěvky:
◦ Heidegger a humanismus,
Nenásilnosť revolúcie a morálnosť násilia,Filozofia (F) 1967;
◦ Konflikt ideológií a ich zodpovednosť,
Universitas Comeniana-Philosophica (UC-Ph) 1967–8;
◦ Universalismus duchovní kultury,
Podstata násilia,
Poslanie politiky,
F 1969;
◦ Dejinnosť slobody,
UC-Ph 1970;
◦ Historizmus u Hegla a Marxa,
UC-Ph 1975;
◦ Socializácia mladej ženy (spoluautor),
Sociológia (S) 1982;
◦ Spôsob a kvalita života,
S 1983;
◦ Životný štýl rodiny a sebarealizácia muža,
Štruktúra spôsobu života a dynamika spoločenského rozvoja,
S 1984;
◦ Dynamika sociálneho rozvoja a jeho prognózovanie,
Ekonomický časopis (EČ) 1985;
◦ Dezinterpretácia životného procesu človeka v súčasnom buržoáznom sociálnom myslení,
S 1985;
◦ Prognózovanie dlhodobých tendencií sociálneho rozvoja,
EČ 1986;
◦ Dialektika sociálneho vedomia a sociálneho konania,
F 1986;
◦ Sociálny rozvoj a sociálna prognostika,
Sociálny rozvoj a sociálna prognostika,
S 1987;
◦ Sociálna etika,
F 1989;
◦ Subjektívne a objektívne možnosti rozvoja filozofie,
F 1990;
◦ Prognózovanie a plánovanie sociálneho rozvoja,
S 1991;
◦ Sociálne správanie a etický kvocient mladej osobnosti,
Pedagogická revue 1991;
◦ Výskum budúcnosti a filozofia budúcnosti,
F 1992.
Předmluvy:
◦ H.
Spencer,
Antológia z diel filozofov,
1967;
◦ V.
F.
Asmus: Marx a buržoázny historizmus,
1973;
◦ W.
Dilthey: Život a dejinné vedomie,
1980.
Překlady:
◦ H.
Spencer: Základné princípy (výber),
1967;
◦ H.
Spencer: Základy sociologie (výber),
1967;
◦ G.
Santayana: Život rozumu (výber),
1969.
lt