Ján Uher

* 7. 6. 1928 Lubina
† Prosinec 2002

Pochádza z protestantskej rodiny zo známeho podjavorinského kraja na slovensko-moravskom rozhraní, v ktorom sa oddávna pestovali blízke vzťahy Čechov a Slovákov a rozvíjali sa štúrovsko-hurbanovské národnooslobodzovacie a povstalecké tradície. Základnú a nižšiu strednú školu vychodil na Považí v Košeci a Ilave. Za vojny v r. 1943–46 absolvoval podnikovú školu práce firmy Rolný v Žiline a Púchove. Tu si tiež dokončil stredoškolské vzdelanie. V r. 1950–52 študoval na VŠPHV v Prahe a po jej zániku dokončil štúdium na Filozoficko-historickej fakulte UK v seminároch J. Popelovej, M. Machovca, L. Tondla a I. Svitáka. V r. 1954–56 pôsobil ako odborný asistent na FF KU v Bratislave. Zaoberal sa historickým materializmom, problematikou sociálnej filozofie a dejín slovenského filozofického a politického myslenia. V r. 1956–64 pracoval ako profesionálny politický pracovník ÚV KSS v oddelení školstva, vedy a kultúry. Bol blízkym názorovým spolupracovníkom A. Dubčeka a členom rehabilitačných komisií v 60. rokoch. Externe prednášal na FF KU, dokončil vedeckú ašpirantúru, spolupracoval s FÚ SAV, publikoval v odbornej a inej tlači a v r. 1961 sa habilitoval ako docent. V r. 1964–72 pracoval ako samostatný vedecký pracovník vo FÚ SAV v odbore dejín slovenskej filozofie.

Prehľbujúcim vzdelávaním a kritickou sebareflexiou postupne prekonával predošlé vlastné i iné schematicko-ideologické práce dogmatickej marxisticko-leninskej filozofie. Od začiatku 60. rokov sa verejne angažoval v demokratizačnom procese doma i na podujatiach v zahraničí – najmä v styku s juhoslovanskými filozofmi z okruhu časopisu Praxis, ale i so sovietskými, českými, poĺskými a bulharskými reformnými filozofmi. Patril k iniciátorom a zakladateĺom knižnej edície Filozofické aktuality, v ktorej vyšlo v r. 1965–69 viacero reformne orientovaných filozofických prác. Sám v tomto období publikoval pomerne najviac vlastných prác. Externe prednášal ako docent vybrané časti z najnovších dejín slovenské filozofie, pôsobil vo vedeckých a redakčných radách, v r. 1968–69 bol predsedom vedeckého kolégia filozofie a sociológie SAV a členom kolégia ČSAV. V r. 1968–70 popri práci vo filozofii a publicistike opät pôsobil aj v politike. V r. 1968 bol členom odbornej vládnej komisie pre prípravu Ústavného zákona o česko-slovenskej federácii a z tohto titulu od druhej polovice r. 1968 aj členom-poslancom SNR. V auguste 1968 a období, ktoré po ňom nasledovalo, sa verejne vyslovoval proti okupácii Československa, publikačně sa v tomto smere angažoval, za čo ho neskôr v tzv. normalizačnom období na začiatku 70. rokov vylúčili zo všetkej odbornej a verejnej činnosti, zbavili možností akejkoĺvek pedagogickej a publikačnej práce a prepustili z FÚ SAV. Ako dokumentarista a neskôr odborný pracovník bol presunutý do Slovenskej technickej knižnice, v ktorej bol prinútený stráviť 18 rokov najproduktívnejšej časti života. V súkromí i pracovnom pomere bol pod dozorom Štb. V zozname tzv. čiernej listiny, ktorú v r. 1992 publikovala ponovembrová tlač, figuroval medzi niekoĺkými stovkami „osobitne nebezpečných“ osobností protikomunistického normalizačného režimu. Do práce vo svojej profesii sa mohol vrátiť až po novembri 1989. Stal sa členom Komisie vlády SR pre skúmanie historických udalostí v rokoch 1967–70 a do volieb v r. 1990 tiež poradcom predsedu vlády národného porozumenia SR a poslancom SNR. Pracovne nastúpil do novozriadeného Politologického kabinetu SAV, v ktorom bol jeho spoluzakladateĺom a do r. 1994 tiež predsedom vedeckej rady a zástupcom riaditeĺa. Externe spolupracoval s FÚ SAV. Až do odchodu do dôchodku zastával v SAV aj ďalšie funkcie, najmä v odborných radách grantovej agentúry a vo vedeckom kolégiu pre filozofiu a sociológiu. Od r. 1993 je členom užšieho zboru externých poradcov prezidenta SR. Odborne sa v poslednom období činnosti venoval najmä skúmaniu reformného demokratizačného procesu na konci 60. rokov, životu a dielu A. Dubčeka, národnostnej a štátoprávnej problematike, dejinám filozofického a politického myslenia v 20. storočí na Slovensku. Z tejto oblasti publikoval práce a štúdie, zúčastňoval sa vedeckých konferencií. Niektorým z týchto činností sa venuje aj v súčasnom období. V Politologickom kabinete SAV interne pracoval do r. 1996.

Bibliografie:
◦ Filozofia v boji o dnešok. Problémy rozvoja filozofie na Slovensku po roku 1945, 1961;
◦ Úvahy v samote. Štúdia o živote a diele Mariana Várossa, 1991;
◦ Zo zákulisia rehabilitácií, 2001.

Sborníky:
◦ Idealistická filozofia po r. 1945, Prehľad dejín slovenskej filozofie, 1965;
◦ Filozofické dielo St. Felbera, Pamätnica Prešovského kolégia 1967;
◦ K 60. narozeninám R. Kalivody, SI 1983;
◦ Svätopluk Štúr a jeho rozprava o živote, Sb. k 60. narozeninám J. Zumra, SI 1988;
◦ Profily vzdoru – 20 rokov domáceho exilu A. Dubčeka, 1991;
◦ Občianský a národný princíp v súčasnej spoločnosti, Zb. Sociologického ústavu SAV, 1992;
◦ Slovenská národná rada v rokoch 1967–1970, Zb. Politologického kabinetu SAV, 1992;
◦ Milan Hodža a jeho„Československý rozkol“, Milan Hodža – štátnik a politik, 1994;
◦ Democracy in Relations Among Nations, Language, Values and The Slovak Nation. Slovak philosophical Studies I, Washington 1994;
◦ Kampaň proti tzv. buržoáznemu nacionalizmu, Od diktatúry k diktatúre, 1995.

Časopisecké příspěvky:
◦ Slovenská národnostná otázka v ČSR, FČ SAV 1955;
◦ Tri iniciatívy v dejinách filozofie I. Hrušovského, FČ SAV 1960;
◦ Problémy rozvoja filozofie na Slovensku po roku 1945, Zb. FF KU 1961;
◦ Stanislav Felber v slovenskej filozofii a kultúre, Slovenské pohľady 1965;
◦ Spory a polemiky na stránkach Filozofického zborníka MS v rokoch 1940–1944, Zb. FF KU 1966;
◦ K metodologickým sporom v historiografii slovenskej filozofie, Marxizmus a ĺudské indivíduum, Spory o leninskú etapu vo filozofii, Filozofia (F)1967;
◦ Socializmus a demokracia, Osobitosti slovenského vývoja v r. 1968, Výber 1969;
◦ Sloboda ako poznaná nevyhnutnosť? Svet vedy 1969;
◦ O dejinách filozofie vo Varšave, Začiatky prenikania Engelsovho diela na Slovensko, F 1970;
◦ Súčasné procesy rozvoja občanskej spoločnosti, Sociológia 1991;
◦ O demokracii v národnostných vzťahoch, Zb. FÚ SAV a ČSAV 1991;
◦ K Šimečkovej kritike utopizmu, F 1992;
◦ Svätopluk Štúr a jeho rozprava o živote, FČ 1992.

Edice:
◦ A. Dubček: Nádej zomiera posledná (spoluredakcia D. pamätí vydávaných vo viacerých jazykov sveta).

Literatura:
◦ I. Hrušovský: Pokroková a marxistická filozofia posledného štvrťstoročia, in Prehľad dejín slovenskej filozofie, 1965; M. Fojtů: Hrdinové na univerzitě, kolaboranti i křivá obvinění, muni.cz, květen 2009.

a