Jozef Viceník

* 11. 12. 1941 Trnava

R. 1959 maturoval na JSŠ v Bratislave. V r. 1959–64 študoval filozofiu a históriu na FF KU v Bratislave. Pracovať začal na Katedre logiky FF KU už ako študent v r. 1963, od septembra 1964 ako asistent (1964–67), odborný asistent (1967–80), docent (1980–88). Od 1. 3. 1988 bol vedeckým pracovníkom ÚFS SAV, od r. 1990 je vedúci vedecký pracovník. Rok 1964 sa stal začiatkom jeho systematickej profesionálnej pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti. Vo FÚ SAV sa zameriava predovšetkým na metodológiu vied. Z tejto oblasti publikoval väčšinu svojich monografií, štúdií a odborných článkov. Za obdobie činnosti na FF KU a neskôr v SAV zastával funkcie vedúceho katedry logiky a metodológie vied, prodekana FF KU, riaditeľa ÚFS SAV. Bol členom vedeckých rád fakúlt, redakčných rád vydavateľstiev a tiež časopisov (Filozofia, Organon F). Bol členom vedenia FÚ SAV. Zúčastňuje sa riešenia vedeckovýskumných úloh v rámci grantov na FÚ SAV. Je predsedom grantovej komisie. I v súčasnosti sa orientuje na prácu v oblasti metodológie vied s postupným presunom aktivity na metodológiu spoločenských vied. Počas svojho pedagogického pôsobenia prednášal najmä na FF KU i ďalších fakultách logiku, všeobecnú metodológiu vied, teóriu poznania a metodológiu spoločenských vied.

Vo svojej vedeckovýskumnej práci nadviazal na určitú tradíciu rozvíjania metodológie vied na Slovensku, najmä na práce V. Filkorna, na marxovské zdroje rozvíjania filozofie a metodológie vied, poľskú metodológiu vied, najmä na koncepciu poznanskej školy a tiež na výskumné trendy v súčasnej metodológii vied. Vo vedeckej práci sústredil pozornosť na niekoľko problémových okruhov: na výskum otázok metodológie vied, rôznych prístupov k jej výstavbe, základných kontroverzií, tendencií a trendov, ktoré možno reflektovať na pozadí plurality súčasných koncepcií filozofie vedy K. R. Poppera, T. S. Kuhna, I. Lakatosa, P. K. Feyerabenda atď.; systematickú analýzu idealizujúcej koncepcie metodológie vied poznanskej školy a zmien, ktoré vo vývine tejto koncepcie nastali; na problematiku vedeckého zákona, vzťahu zákona a podmienok a tiež na otázky explanácie založenej na rôznych typoch zákona, najmä v nadväznosti na myšlienku V. Černíka o existencii inherentných typov zákonov; ďalej na problematiku teórie poznania, najmä analýzu metód, ktoré sa uplatňujú v jednotlivých fázach reprodukčného cyklu vedeckého poznania. V súčasnosti sa orientuje na skúmanie praktického usudzovania, problémy metodológie spoločenských vied a tiež históriu inštitucionalizácie a profesionalizácie logiky a metodológie vied na Slovensku po roku 1918.

Bibliografie:
◦ Teória poznania (s V. Černíkom, E. Farkašovou), 1980, ²1987;
◦ Spory o charakter metodológie vied (Problémy a tendencie), 1988;
◦ Historické typy racionality (s V. Černíkom, E. Višňovským), 1997.
Je autorom a spoluautorom 60 štúdií a statí vo vedeckých časopisoch a zborníkoch.

a