Ondrej Sliacky a kol. Dejiny slovenskej literárnovednej reflexie literatúry pre deti a mládež. Bratislava: Univerzita Komenského 2014.

Literárna veda venovaná výskumu čítania, literárnemu vzdelaniu a vedy o literatúre pre mladého čitateľa mala v osemdesiatych rokoch minulého storočia tri invenčné centrá na akademickej pôde: v Nitre, v Prešove a v Banskej Bystrici, ale mala svoje výskumné zázemie aj v Literárnovednom ústave SAV, a to znamenalo, že sa výstupy venované genologickému, hodnotovému alebo autorskému výskumu dostali do vznikajúcich syntéz dejín slovenskej literatúry.

Výrazné osobnosti kritického, teoretického a historickému výskumu zo šesťdesiatych rokov, kam patria aktivity periodika Zlatý máj, sa svojím zázemím aj výskumným záberom v deväťdesiatych rokoch prirodzene obmieňa personálne, na čo reaguje metodologicky, hodnotovo aj nové periodikom Bibiana (od roku 1993).

Expozíciou inovovaného výskumu literatúry pre mladého čitateľa s metodologickou ambíciou sa stali bibliografické výskumy materiálu, pokračovali sa užitočnými úvahami o periodizovaní vývinu literatúry pre mladého čitateľa, ktoré riešili na stránkach časopisu Bibiana Zuzana Stanislavová a Ondrej Sliacky. Na jednej strane pokračujúci výskum nadviazal na postupy nitrianskych literárnych vedcov,¹ čím sa udržala emancipačná a hodnotová línia tvorby pre mladého čitateľa v dobovej umeleckej produkcii² ako priorita a vklad do mladého čitateľa a výskum sa nasmerovali v druhej polovici 20. storočia do časovo vymedzených vývinových syntéz formou tematických kapitol.³ Priekopnícky komponované syntézy dejín s dominantnou kategóriou času (uplatnenie aktuálneho periodizačného kľúča) sa kontextovo sústredili na výklad procesov a javov venovaných rekonštrukcii literatúry pre mladého čitateľa do roku 1945,⁴ do roku 1960,⁵ po roku 1960.⁶

Kauzálne koncipované vývinové syntézy literatúry pre mladého čitateľa sprevádza ako pomôcka odborne preferovaný slovník⁷ a aktivity reálneho výskumu nateraz uzatvára kolektívny projekt Ondreja Sliackeho Dejiny slovenskej literárnovednej reflexie literatúry pre deti a mládež (2014).

Reflexia svojou sémantickou podstatou ponúka uvažovanie, reflexia napojená na termín dejiny ich vzťah metodicky limituje, ale neobmedzuje literárnohistorické podložie zvoleného problému. A to si autor projektu uvedomil a zužitkoval ako príležitosť na periodizačne komponované materiálové priblíženie doterajšieho výskumu, ktorý má úspešné a v odbore literárnej vedy aj pre kultúrnu a vzdelávaciu prax užitočné výstupy v dejinách aj v slovníku či v parciálnych výskumoch zverejňovaných v časopise Bibiane.

Žánrové syntézy pomenované dejiny literatúry pri svojej príprave poskytli výskumníkom z literárnej histórie informácie, dokumenty, materiál, ktorý prirodzene inicioval zámer metódy priečneho rezu, ktorým literárna veda zvažuje hodnoty samotnej literárnej vedy v istom čase a v konkrétnych javových aj metodologických súvislostiach. Reflexia tak poskytuje nezvyčajnú príležitosť, ako sprostredkovať odbornej a kultúrnej verejnosti ako margináliu to poznanie z vývinu, ktoré sa logicky nevčlenilo do dostredivých dejinných syntéz literatúry pre mladého čitateľa. Reflexia predkladá výsledok usporiadaných uvažovaní o vývine „z jeho druhej strany“, v ktorom sa znova riadi možnosťami a podmienkami procesov zachytených na osi času.

Ondrej Sliacky vyriešil dotyk neliterárneho a literárneho kontextu tak, že kompozične rozčlenil rekonštrukciu literárnej vedy o vede pre mladého čitateľa do časových a javových blokov. Jednotlivé vývinové a tematické bloky svojím rozsahom, či hĺbkou výpovede sa vo výsledku prispôsobujú riešenému a súhrnne pojatému problému, zvýrazňujú aplikovanú literárnovednú metodu práce s materiálom, podmieňujú špecifiku vývinovej periódy a tým aj  prístup autora ku konceptu syntézy tak, aby sa zachytili literárnohistoricky profilované odlišnosti spoločenských, kultúrnych a literárnych vplyvov na hodnotové a kultúrne koncepty umeleckej spisby pre mladého čitateľa v reálnych dobových procesoch. Predovšetkým ide o tie z neliterárnych aj vnútroliterárnych reálií, ktorými veda, autor, tvorba aj čitateľ tejto špecifickej recepčnej línie národnej literatúry prešli od počiatku (od roku 1780 – do roku 1948),⁸ cez intervaly (1948 – 1956;⁹ 60. roky;¹⁰ 1968 – 1990;¹¹ po roku 1970¹²) po prítomnosť zastúpenú časopisom Bibiana v rokoch 1993 – 2013. ¹³

Tímový výstup v rekonštrukcii reflexií literárnej vedy o literárnej vede užitočne svojou hodnotou aj podstatou nezastupiteľne uzatvára náročný a donedávna obchádzaný pôdorys jedinečnej tvorby v národnej literatúre, ktorá kultúrne aj zážitkom z umeleckého artefaktu emancipuje a humanizujú generácie literatúrou pre deti a literatúrou pre mládež, veď má svojou prítomnosťou nielen dávne, ale predovšetkým jedinečné zázemie v národnej a európskej kultúre.

Viera Žemberová

prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc. – orientuje svá bádání na problematiku slovenské poezie a prózy 19.–21. století, přičemž z metodologického hlediska ji kromě literárněhistorického přístupu není cizí ani aspekt literárněteoretický a kritický.

Kontakt: viera.zemberova@ff.unipo.sk