Translatológia ako interdisciplinárna veda

ŠTUBŇA, P. – VERTANOVÁ, S. (eds) Interdisciplinárne prístupy v teórii a didaktike tlmočenia. Bratislava: Z – F Lingua, 2017.

Recenzovaná publikácia je výsledkom medzikatedrovej spolupráce pedagógov pôsobiacich na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, konkrétne na pracoviskách: katedry romanistiky, katedry germanistiky a katedry klasickej a semitskej filológie. Autori jednotlivých kapitol monografie sa venujú nielen pedagogickej a vedeckej činnosti, ale sú aj aktívnymi tlmočníkmi, čo publikáciu výrazne obohatilo o jej pragmatický a implementačný charakter.

Deklarovaným zámerom autorov je v prvom rade poukázať na prínosy zlúčenia „tradičnej“ (teoretickej aj praktickej, avšak do značnej miery „neautentickej“) univerzitnej prípravy tlmočníkov v rámci štúdia translatológie s prístupmi vychádzajúcimi z takých vedných odborov ako: kognitívne vedy (tréning pamäti, špecifické tlmočnícke techniky), aplikovaná (textová) lingvistika (sémantické aj pragmatické aspekty jazykových schém), rétorika (s dôrazom na pragmatickú stránku komunikácie a aktuálnu funkciu komunikátu), poznatky kultúrnej antropológie (gestika a iné paralingválne prejavy) a tiež psychofyziológie (zvládanie stresu, správne dýchanie, práca s hlasivkami). V tomto zmysle zdôrazňujú autori najmä potrebu väčšej miery „praxeológie“ a „interdisciplinarity“ v rámci výučby a nácvikových aktivít simultánneho aj konzekutívneho tlmočenia.

Publikácia Interdisciplinárne prístupy v teórii a didaktike tlmočenia je z hľadiska členenia rozvrhnutá do troch kapitol. Prvá z nich, s názvom Prieniky tlmočníckych a psychologických výskumov– využitie teoretických poznatkov v tlmočníckej praxi (Pavol Štubňa, Ján Tupý), poukazuje predovšetkým na možnosti využitia teoretických poznatkov z rámca kognitívnych vied v propedeutike tlmočenia a tiež v translatologickej praxi.

Druhá kapitola, nazvaná Interdisciplinarita ako inovácia v didaktike tlmočenia (Silvia Vertanová, Marcela Andoková), je venovaná rozvoju nevyhnutných translatologických kompetencií – perceptívnej a produktívnej rečovej kompetencii – vrátane vhodne zvoleného rétorického tréningu v materinskom a následne v cudzom jazyku.

V poslednej kapitole s názvom Praxeológia tlmočenia (Silvia Vertanová, Tomáš Sovinec) sa jej autori zaoberajú najmä pragmatickými aspektmi tlmočníckej práce a jej špecifickými rysmi pri translácii vo sfére politiky a obchodu, ale aj v rámci tzv. komunitného, súdneho a masmediálneho tlmočenia.

V závere monografie autori zdôrazňujú skutočnosť, že hlavnou interdisciplinárnou výzvou vo vzťahu medzi teoretickými poznatkami a ich praktickým využitím v tlmočníckej praxi je ich úspešná implementácia do vzdelávacích programov pre tlmočníkov, ako aj do empirických (poväčšine kognitívne orientovaných) tlmočníckych výskumov.

Autori avizujú nevyhnutnosť zmien v didaktike tlmočenia na slovenských univerzitách, a súčasne predstavujú niekoľko konkrétnych návrhov na úpravu aktuálnych sylabov odboru prekladateľstvo – tlmočníctvo v zmysle interdisciplinárnosti translatologického štúdia.

PhDr. Tomáš Hamar, PhD., je vedúci Katedry jazykov Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa zameriava na odbornú terminológiu cudzích jazykov v jednotlivých špecializovaných odboroch a jej didaktizáciu v rámci odbornej jazykovej prípravy študentov vysokých škôl.

Kontakt: tomas.hamar@uniba.sk


Mohlo by vás z této kategorie také zajímat