POSPÍŠIL, I. (ed.) Střední Evropa včera a dnes: proměny koncepcí. Brno: Jan Sojnek – Galium, 2015.

POSPÍŠIL, I. (ed.) Střední Evropa včera a dnes : proměny koncepcí II. Brno: Jan Sojnek – Galium, 2018.

Zmeny, ktoré sprevádzajú a prirodzene sa formujú v súlade s výraznými premenami postoja, zhodnocovania a uplatnenia ako následok politických, ekonomických, spoločenských, kultúrnych a spoločenskovedných pohybov, súvisia s početnými národnými, jazykovými a užšie etnickými „zvyklosťami“, nimi motivovaným vývinovým kontextom, na kontinente v ich vzťahoch zanechali po sebe udalosti navodzujúce výraznú zmenu buď geopolitickú, alebo inak sa prejavujúcu voči rešpektovanej formálnej a ideologickej „konvencii“.

Minulé storočie na svojom počiatku zmenilo formálnu mapu kontinentu, v druhej polovici sa jej pomyselná grafika naplnila politickou, hodnotovou, uplatňovanou opozíciou voči konvencii vo významovom univerze Východ – Západ. Vyvrcholenie posledného desaťročia minulého storočia narušilo opozíciu Východ – Západ, Sever – Juh v praxi uplatňovanej geopolitickej stratégie a do nasledujúcich desaťročí vkladá významné premeny, ktoré smerujú k obsahu a rozsahu spoločenskou praxou uvedenej, uplatňovanej a realizovanej celostnosti či globalizácie kontinentu, ako aj jeho transparentných (diferencujúcich, zosúlaďujúcich, vznikajúcich) reálií v koexistencii spoločenstiev, zvlášť aktívnych politických a ekonomických systémov na kontinente.

Každá zmena, nezávisle od svojej iniciácie, rozsiahlosti a hĺbky, prináša ozveny, tie za i proti, čo prirodzene vyvolá otázku, ako porozumieť pojmu stredná Európa, jeho obsahu, rozsahu, platnosti a účinnosti na pozadí organizačných, terminologických, hodnotových transformácií.

Proces sprevádzajú parciálne zmeny na kontinente, a tie zasiahli do existencie javu studená vojna, železná opona, do existencie spoločenstva socialistických krajín, rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov, do metodológie výskumu vzťahov českej a slovenskej kultúry a vedy a do aktualizácie javu slavistika, jej vedného predmetu a do jeho poznávacej účinnosti.

České akademické prostredie od počiatku deväťdesiatych rokov reflektovalo pohyby v českých a slovenských literárnych vzťahoch a obdobne reagovalo na slavistický kontakt vo výskume spoločenských vied v nových podmienkach a za premenlivých vymedzení predmetu, terminológie, spoločenskovedného konceptu pri jeho uskutočňovaní v budúcnosti vo výskume, navyše je sprevádzaný generačnou výmenou bádateľov pôsobiacich v akademických ustanovizniach.

Masarykova univerzita, jej ústav slavistiky, sa ujala postu iniciátora a koordinátora slavistického výskumu a invenčnej aktualizácie predmetu slavistiky ako prirodzeného následku zmien, ktoré súviseli s eliminovaním dožívajúcej reality a praktík zahrnutých do priesečníka Východ – Západ v živote kontinentu a v jeho kultúrnych a národných konceptoch. Spoločenskovedne, aj užšie filologicky komponovaný projekt rozpracovaný Ústavom slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej Univerzity pod gesciou Iva Pospíšila a s pomenovaním Střední Evropa včera a dnes: proměny koncepcí (2015) a Střední Evropa včera a dnes: proměny koncepcí II (2018) sa odhodlal na široko rozvinutý záber do slavistického zázemia, do jeho schopnosti vymedziť národný výskum v následujúcich odboroch: v roku 2015 „filologicko-areálová studia“ a „historie a kulturologie“, v roku 2018 v blokoch utvorených z prienikov „jazyk – literatura – kultura“ a „historie – filozofie – kulturní historie – politika – metodologie“.

Šírka slavistického prieniku sa prejavila v sondách slovanských jazykov, v literárnohistorických vymedzeniach, v tvorivých osobnostiach ako v objektoch výkladu, komparácie či interpretácie jednotlivostí, v medziliterárnosti vedenej výskumným problémom naprieč kontinentom v minulých storočiach. Lingvistika a jazyk si vymedzili špecifické sondy, a tak sa uvažuje o „stredoeurópskom jazykovom zväze“ alebo o jazyku, ktorý vzniká pod egidou naračnej praxe z celostnosti Európskej únie ako „jazyková politika Európskej únie“, „inštitucionálny jazyk, tzv. eurospeak“, z ktorého sa odvíja genéza „euroslovenčiny“. Prirodzene sa otvárajú otázky okolo „zrozumiteľnosti jazyka“ v dynamicky premenlivom sociokultúrnom prostredí a v ním iniciovanom spoločenskom následku, v bilingválnej zručnosti nositeľov jazyka/jazykov v aktuálnom európskom spoločenskom/profesijnom prostredí.

Zábery do literárnej vedy sú genologicky, recepčne a personálne rozložitejšie voči jednotlivým národným literárnym spoločenstvám; majú interpretačnú erudíciu, ktorá sa sústreďuje na literárnohistorické alebo literárnokritické hodnoty autorských, textových, tematických jednotlivostí, na ktoré sa upozorňuje v príspevkoch. Terminologicky sa pracuje s kontextom, ktorý na seba naviažu súvislosti napojené na termíny metropola a intertextualita, internet a kultúra, experiment a poézia, modernizmus a postmoderna, tematizovaná migrácia, ale aj na javy naviazané na obsah s významom vývinového detailu, také sú pracovné odkazy na „škandinávsku literatúru“ či „československý scenár“.

Pre výstupy zahrnuté do publikácií Střední Evropa včera a dnes: proměny koncepcí a Střední Evropa včera a dnes: proměny koncepcí II sa profesijnou výzvou stala publikácia Iva Pospíšila Střední Evropa a Slované (Brno: MU, 2006). V nej sa naznačuje objektívny zánik európskeho „bipolárneho sveta“, čo značí, že sa musí ujasniť významová mozaika, alebo entita pojmu stredná Európa. Termín stredná Európa má svoje spoločenskovedné významové spektrum a ním iniciovaný predmet štúdia aj výskumu, čo znamená naliehavú potrebu ustáliť sa na význame či rozsahu termínu stredná Európa tak, aby prinesol doriešenie šírky a hĺbky ambícií pri jeho sondovaní politológiou, historiografiou, geografiou, lingvistikou, literárnou vedou atď. A to preto, či práve so zámerom, vymedziť problém aktuálneho výskumu a jeho aktívne epicentrum; buď to budú integračné alebo precizované dezintegračné pohyby, buď to bude areálový kontakt národných a národnostných literatúr a nekompatibility jednotlivých „mienkotvorných“ centier, alebo sa pozornosť sústredí na jazykové, kultúrne, etnické, civilizačné jedinečnosti entít zahrnutých do slavistického sceľovania pohľadu na kontinent.

Prvý výstup výskumu venovaný strednej Európe v roku 2015 opatril Ivo Pospíšil metodologickým portfóliom javu a stavu, ktoré sa viaže na túto časť európskeho kontinentu, nazval ho Střední Evropa: posuny důrazu (s. 9–20). Uvažuje o úlohe takto: „[S]oučasným úkolem studia střední Evropy je sumarizace a revize dosavadního stavu komplexního bádání o střední Evropě“ (s. 13 a 14), potom sa zamýšľa nad jestvujúcimi nazeracími koncepciami o tejto časti kontinentu; upozorňuje na tematické rozpätie výskumu, ale sústreďuje pozornosť aj na intervenciu existencie a kontaktov slovanskej a neslovanskej strednej Európy. I takto vyzýva doceniť naliehavý úkon, ktorý nemožno obísť, je ním demýtizovanie stredu/strednej Europy, ponúka pointu, podľa ktorej „střední Evropa není Západ ani Východ, jinak by se ji neříkalo „střední“ (...), střední Evropa je sama sebou.“ A z toho plynie naliehavá požiadavka pre národné slavistické centrá, dopracovať taký koncept filologického výskumu, ktorý by metodologicky a dominantými problémami určenými na ponorný výskum formoval svojimi poznávacími možnosťami dostredivé miesto pre hodnoty navodené tézou o celostnosti nielen tu a teraz, ale by zotrval ako výzva do budúcnosti vypovedajúca o význame a hodnote javov vedieť a porozumieť tomu, čím oslovujú realitu spoločenské vedy.

prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc. – orientuje svá bádání na problematiku slovenské poezie a prózy 19.–21. století, přičemž z metodologického hlediska ji kromě literárněhistorického přístupu není cizí ani aspekt literárněteoretický a kritický.

Kontakt: viera.zemberova@ff.unipo.sk