KROČANOVÁ, D. Capitoli della storia del dramma e del teatro slovacco del ventesimo secolo. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020.

Literárnohistoricky koncipovaná monografia z pera slovakistky doc. Kročanovej – pôsobiacej na Filozofickej fakulte UK – netradične obsahuje nielen stroho vedecké, ale aj populárno-náučné poznatky a fakty z oblasti modernej (slovenskej) divadelnej histórie, čo z hľadiska cieľového čitateľa (študenta) obzvlášť zvyšuje príťažlivosť publikácie a jej použiteľnosť pre vzdelávacie a osvetové účely.

V prvej kapitole s názvom Paradoxy medzivojnového obdobia sa autorka – prostredníctvom detailnej deskripcie procesu vzniku národnej divadelnej scény – venuje téme budovania (slovenskej) národnej identity v medzivojnovom období, t. j. v čase bezprostredne po vzniku prvého samostatného štátu Čechov a Slovákov, v rámci ktorého si oba národy, napriek/vďaka federatívnej forme štátneho zriadenia, dokázali zachovať kultúrnu aj jazykovú autonómiu. V druhej časti poukazuje na moment nasýtenia tejto potreby spoznávania a osvojenia si národnej identity a prechod k menej rigidným – experimentálnym formám (európskeho) divadelníctva na konci 40. rokov 20. storočia.

Súhrnne možno konštatovať, že voľba obsahu jednotlivých kapitol monografie je pomerne netradičná a invenčná, pretože autorka sa pri spracovaní príslušných tematických okruhov nepridŕža striktne chronologického kritéria, ale predmet svojich analýz volí primárne podľa (kultúrnej, jazykovej, literárnej) dôležitosti látky, ktorú táto zastáva v kultúrnom povedomí slovenského národa. V prípade druhej kapitoly s názvom Hrdinovia očami žien ide konkrétne o mýtizované historické osobnosti ako J. Jánošík a Ľ. Štúr – s prihliadnutím na špecifickú úlohu, ktorú malo zobrazovanie národných hrdinov naplniť v konkrétnom historickom období (boj proti fašizmu, vyzdvihovanie ideálov spravodlivosti, rovnosti, slobody a pod.). Táto kapitola navyše obohacuje diškurz venovaný divadelnej scéne a divadelnej tvorbe 20. storočia o špecifický kultúrny, politický a sociálny komponent – rovnoprávnosť medzi mužom a ženou v rámci slovenskej spoločnosti, ktorý sa v modernej histórii samostatného Slovenska síce môže javiť ako zdanlivo konsenzuálne uzavretá téma, avšak (obzvlášť) politická realita ostatných mesiacov a následná búrlivá spoločenská odozva poukazujú skôr na fakt, že uvedená etická aj právna kategória ostáva v mnohých oblastiach verejného aj profesijného života v našej krajine skôr deklarovaným ideálom než žitou skutočnosťou.

Posledná kapitola monografie s názvom História, o ktorej sa nehovorí sa prostredníctvom dramatických diel venuje jednak téme, ktorá bola v priebehu (moderných) slovenských dejín zámerne zamlčovaná a marginalizovaná, t. j. holokaust, a jednak téme, ktorá bola naopak počas komunistického režimu – napriek svojej ambivalentnej povahe – v národnom povedomí Slovákov neustále oživovaná, t. j. Slovenské národné povstanie.

Z uvedeného presvedčivo vyplýva vedecká aj didaktická kompetencia autorky vnímať tradičné piliere národnej kultúry a slovesnej tradície z netradičného uhla pohľadu, čo následne vedie k akejsi obnove rovnováhy medzi skutočnosťou a mýtmi, ktorými boli v priebehu (slovenských) dejín opradené mnohé kultúrne osobnosti aj historické udalosti. Týmto spôsobom text recenzovanej monografie prispieva, v konečnom dôsledku, k objektivizácii vo vnímaní príslušnej historickej, spoločenskej, literárnej či divadelnej problematiky.

Na záver si dovolíme poznamenať, že jazykový štýl publikácie (napísanej po taliansky) je primerane odborný a súčasne čitateľsky prístupný a zrozumiteľný, čo dielo predurčuje na využitie spôsobom zamýšľaným autorkou, t. j. ako vzdelávací a osvetový materiál pre talianskych študentov a pedagógov, ktorí sa každoročne zúčastňujú výmenných vzdelávacích a prednáškových pobytov v rámci medzinárodných programov študentskej a učiteľskej mobility.

doc. Mgr. Pavol Štubňa, PhD., vyučuje taliansky jazyk a kultúru na Katedre romanistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. V rámci svojej pedagogickej činnosti sa venuje najmä teórii literatúry, dejinám talianskej literatúry a umeleckému prekladu. V ostatných rokoch je stredobodom jeho vedeckého záujmu aj prienik literárnych vied a kognitívnej psychológie v podobe interdisciplinárneho smeru nazývaného psychológia literatúry.

Kontakt: Katedra romanistiky, Filozofická fakulta Univerzity Komenského,
Gondova 2, P. O. BOX 32, 814 99 Bratislava,
e-mail: pavol.stubna@uniba.sk