BODNÁROVÁ, Jana, 2021. Hry. Dievča z morského dna. Bratislava: Divadelný ústav. Edícia Slovenská dráma. 231 s. ISBN 978-80-8190-065-5.

Prítomnosť všestranne nadanej Jany Bodnárovej (1950) v slovenskej literatúre a širšie v kultúre posledných desaťročí ju priraďuje invenciou tematiky, výberom aj záberom problému, poetikou výrazu aj estetikou a naliehavosťou výpovede medzi čitateľmi vyhľadávané a literárnou kritikou rešpektované autorky pôvodných literárnych, dramatických, filmových a mediálnych realizácií (hry, rozhlasové hry, televízne scenáre, performačná videopoézia).

Jana Bodnárová patrí medzi tie osobnosti kultúry a umenia, či také tvorivé talenty, ktoré svojou výpoveďou s neprehliadnuteľným nazeracím a emotívnym prienikom do zložitostí všedného života jednotlivca v toku jeho i nášho plynúceho času vypovedajú o ňom univerzálnou pointou. V autorkinom koncepte sa na riešenie náročných okolností vzniku a obnovovania sa ústredného problému života, správania sa, konania a rozhodnutí sa presadili tie okolnosti, ktoré nezvratne poznamenali existenciu, typ a mravnú a emocionálnu výbavu literárnej postavy. Prozaická i dramatická postava má k dispozícii na svoju realizáciu iba čas, no aká bude, to už nemusí byť, Jana Bodnárová to aj naznačuje, spravidla alebo vždy výsledkom len jej vôle a iba jej predstáv o osobnom „šťastí“ a o získanej subjektívnej osobitosti a hodnote.

Prozaička Jana Bodnárová má od sedemdesiatych rokov svojich čitateľov tak medzi zrelými (próza, poézia, poppoézia), ako aj malými a mladými čitateľmi („knihy pre deti a mládež“).

Jana Bodnárová v role autorky dramatických literánych textov ponúka na komorné začítanie sa do knižnej formy zaradených svojich sedem hier: Spiace mesto, Kozoroh, Nohy, Lampiónový sprievod, Dievča z morského dna, Snežný vrchol a Kolísky.

Dramatický literárny text Spiace mesto (1987) má doplnok „nerealizovaná hra podľa obrazu Paula Delvauxa“. Dramatický literárny text Kozoroh (1988) vznikol ako „hra podľa súsošia Maxa Ernsta“. Dramatický literárny text Nohy (1988) je „kvázifuturistická hra – hommage á F. T. Mrinetti a Bruno Corra“. Dramatický literárny text Lampiónový sprievod (2002) vznikol ako „monodráma v dvoch paralelách“. Dramatický literárny text Dievča z morského dna (2008) sa žánrom hlási jednak k „monodráme“ a mení sa na „hommage á Chiyuki Sakagami“. Dramatický literárny text Snežný vrchol (2012) nedoplnila Jana Bodnárová spresňujúcim odkazom, no jej text získal ocenenie v autorskej súťaži Dráma 2013.

Výber z dramatickej tvorby, Jany Bodnárovej, v knižnom vydaní Hry, uzatvára Kolíska. Text Kolíska má dve verzie. Prvá verzia Kolísky vznikla v roku 2008 a jej druhá verzia sa viaže k roku 2012. A práve túto verziu autorka zaradila do knižného výberu Hry. Textové variácie „hry“ objasní autorkino upresnenie, podľa ktorého je to „performačno-situacionistická hra. Kolíska je metaforou pre polarity: narodenie x smrť, detstvo x staroba, láska x nenávisť, mier x vojny, matéria x transcendencia…“.

Žánrové variácie a ich hybridizácia naznačujú, že Jana Bodnárová vykročila za rámec klasickej javiskovej drámy, preto o jej texty má záujem rozhlasová, filmová, či inscenovaná realizácia, navyše ich dedikovania - hommage - napovedajú, akým smerom sa uberajú jej autorské, nazeracie aj výrazové, široko rozovreté umelecké, umenovedné, estetické a filozofujúce, ale aj mravné iniciácie adresované súzvučne naladenému príjemcovi.

Listovaním vo vydaní Hry ten, kto tak urobí, vykročí na cestu poznania a porozumenia Bodnárovej komorného zármutku, clivoty, či až uzavretosti postavy voči reálnej prítomnosti a skutočnosti. Prostredníctvom literárnej a dramatickej postavy možno cestu poznávania autorky nasmerovať aj do blízkosti hľadania osobnostných podstát a zachytiť výzvu autorky na vzájomné „blíženectvá“ a na poznanie, teda tam, kam smerujú jej pozorovania, porovnávania a zmýšľania o existencii, čím sa hry zaradené do výberu Hry „dotýkajú“ próz určených pre jej dospelého čitateľa.

Knižné vydania Bodnárovej dramatických literárnych textov sprevádzajú dve profesionálne výpovede. O druhu a žánroch uvažuje v komentovanom priereze jednotlivými hrami Dagmar Kročanová v prológu publikácie, ide jej o Slová a telá v časopriestore. V Kročanovej ponuke, ako čítať a prijímať Bodnárovej dramatické literárne texty, sa zvýrazňuje ženská postava a jej prostredníctvom sa analyzujú a variujú všeľudské problémy, ktoré uchovávajú vo svojom pôdoryse „univerzálne platné situácie“, teda existenciálne východiská aj eticky platné prežívanie, ktoré sa prelína v kontraste početných opozičných javov a vzťahov (Kročanová, 2021, s. 21).

Iný zámer, kolegiálny a osobný, prináša Rozhovor s Janou B., ktorý viedla Etela Farkašová. Spisovateľky sú si veľmi blízke, obidve zaujíma ponornosť, ba až hranične motivované sondy do existencie, sústredené na postavu, na jej pohyb v čase, na tajomstvá uložené do pamäti, na náročné zážitky získané z blízkosti s ľuďmi aj inej kultúry, na možnosti talentu a hranice osobnej letory. Pre Bodnárovej postavy, zvlášť ženské, je to

„v samotnej podstate teda vnútorná osamelosť, úzkosť, čosi ako nezreteľné ohrozenie. Toto považujem“, naznačuje v rozhovore Jana Bodnárová, „za kľúčové jadro v mojom písaní vôbec“ a doplňuje ho o zásadný autorkin postreh, ktorý latentne sprevádza jej tvorbu, „nemám preferovaný žáner“ (Bodnárová, 2021, s. 28).

Etela Farkašová, pri ňou zdôraznenom osobnostnom nazeraní Jany Bodnárovej na (tematizovaný) problém, ako na prvok, uložený do precízne spracovaného odstupu či nadhľadu v koncepte autorkinej stratégie pripája toto: „chcem naznačiť určitú štylizáciu a odklon od tradičného realisticko-psychologického pohľadu na postavy“ (Farkašová, 2021, s. 27). Pri žánrových presahoch za konvenciu tradičnej drámy, je pre Bodnárovú v hrách aj v prozaickom texte dominantné indivíduum a osobitosť ženskej postavy rozličného veku, odlišných skúseností, ktorá je zapojená do zložitých životných, rodinných, citových aj mravných vzťahov, a nie raz aj žijúca v blízkych či ďalekých kultúrach, čo vnáša do stratégie dramatického literárneho textu, popri inom i tento poznatok, „žánre majú fluidné hranice“, ide teda „o individuálne hranice vnútornej tvorivej sily, ktoré môžu byť priedušné“ (Farkašová, 2021, s. 27, 28).

Čitateľovi Bodnárovej vydania Hry neunikne jej reagovanie na podnety z inej autorskej dielne, a tak neprekvapí ani ňou zvýraznené upozornenie, „inšpirovalo ma vždy výtvarné dielo ako celok“, „ako keby som chcela zmiešať dohromady výtvarné dielo, divadlo a literatúru“ (Bodnárová, 2021, s. 37, 36). Bodnárovej kompozičné sústredenie sa na postavu znamená pre ňu ďalšiu podstatnú danosť v jej autorskej stratégii a v dramatickej literatúre, „scéna je jednou zo zložiek, ktorá nasýti vyznenie hry. Isté je, že mám rada tie typy hier, kde postavy nie sú „konštruované“ (Bodnárová, 2021, 32).

V rozhovore upozorňuje Jana Bodnárová na to, že ju zaujímajú osudy ľudí s ťažkými duševnými chorobami, hoci poetickosť svojich textov pripisuje osobnému vzťahu k hudbe, záleží jej na pôvodnosti výpovede a na pointe jej hier, aj preto mimoriadny dôraz venuje jazyku svojich postáv tak v hrách, ako aj v prozaickom texte. Za vyznanie voči druhu treba prijať výpoveď zo záveru rozhovoru s Etelou Farkašovou, „podľa mňa má divadlo z umení najmagickejší priestor, sugestívnosť, nevýslovné kúzlo, slobodu vyjadriť dobré a zlé. Niečo individuálne najintímnejšie, ale i spoločné nám všetkým, teda spoločenské“ (Bodnárová, 2012, s. 51).

Vydanie titulu Hry Jany Bodnárovej, popri dramatických literárnych textoch, získava neprenosnú poznávaciu hodnotu autorskej výpovede, objasnenie jej postoja k druhu, žánrom a k problému, ktorý tematizuje. Vzťahu medzi autorkou a jej textom porozumie čitateľ vtedy, keď nájde spôsob, akým Bodnárová uvádza, nechá konať a vyjadruje nosné poznávacie dotyky na zachytenie výrazného zovretia indivídua s blízkym sociálnym okolím, ďalej medzi problémom a postavami, medzi časom a pohybom, medzi prelínajúcim sa výrazom a významom tematiky a ňou iniciovaným problémom. A tak sa dá naznačiť azda i to, že najskôr i týmto postupom „ilustruje“ Jana Bodnárová, kým sa stáva, či ako sa premieňa silou, funkciou, krásou svojho literárneho jazyka vo svojich textoch na alter ego svojej postavy. Napokon činí tak pre svojho čitateľa i pre seba.

Viera Žemberová

Kontakt: viazember@gmail.com