DZIAK, Dávid: Poď do rozprávky. Nakreslil Michal Souček. Fintice: FACE. Edícia Slniečkovo, 2021. 47 s. ISBN 978-80-89763-69-6.

KAŠČÁKOVÁ, Silvia: Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky. Nakreslila Zuzana Kucirková. Fintice: FACE. Edícia Slniečkovo, 2022. 46 s. ISBN 978-80-89763-77-1.

MACHALA, Lubomír: Slovacica litteraria 1. O slovenské literatuře zpoza řeky Moravy. Studia 1986–2020. Fintice: FACE. Edícia MONOLIT, 2021. 238 s. ISBN 978-80-89763-63-4.

VERTIGO DIÁR 2022. Fintice: FACE, 2021. ISSN 1339-3820.

Od roku 2011 svoje zámery a činnosť sústredilo Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania na osoh vzdelávania, kultúrneho cibrenia vzťahu k novým výrazovým pohybom v umeniach a popri tradícii aj k autorským či skupinovým experimentom spojeným s umeleckou literatúrou a neverbálnymi umeniami. Fórum vytvorilo spoločenstvo odborníkov z vysokých škôl a odborov profesionálneho umenia, čo znamená, že sa venujú mozaike súčasnej, pôvodnej aj prekladovej literatúry a kultúre, zaujímajú sa o pamäť a hodnoty slovenskej literatúry, ale svojou vydavateľskou aktivitou práve prostredníctvom prekladov informujú aj o podnetoch a hodnotách uložených do druhov a žánrov inonárodnej literárnej tvorby a jej aktuálnych nekonvenčných výrazových možností či prejavov.

Fórum sa do povedomia kultúrnej verejnosti neprehliadnuteľne uviedlo kvalitnou a esteticky výraznou vydavateľskou činnosťou rozloženou do viacerých edičných radov. Slniečkovo sprevádza literatúru pre mladého čitateľa, literárna veda našla svoju príležitosť v zborníkoch zaradených do Opera litteraria a v edícii publikácií MONOLIT. Popri prekladovej tvorbe vydáva FACE kvartálnik Vertigo. Od roku 2012 vydavateľstvo pripravuje ročenky „kritických antológií“ TOP 5, ktoré sa profilovo venujú „slovenskej literárnej a výtvarnej scéne“.

Kvartálnik Vertigo

Časopis Vertigo¹ je „časopis o poézii“, na čom má realizačnú účasť U. Fond na podporu umenia. Každé číslo má v podtitule svoje určenie, druhovú, žánrovú či hodnotovú jedinečnosť, ktorej sa venuje.

V uplynulom roku 2021 vyšlo Vertigo (číslo 3 [Vertigo, 9, 2021, 3. ISSN 1339-3820]) ako „časopis o poézii, básnikoch a umelej inteligencii; elektronická poézia; súčasná poézia“. Do štruktúry čísla vstúpila aj literárna história ako generačná reminiscencia na Pavla Országha Hviezdoslava, osobnosť z klasického fondu národnej poézie v ukážke z práce Zbigniewa Macheja – v preklade Karola Chmela – pod názvom Hviezdna misia poézie. Torzo sprevádza informácia, podľa ktorej Literárne informačné centrum v roku 2021 ponúklo kultúrnej a literárnou výchovou vzdelávanej verejnosti Machejovu publikáciu Môj rodák Tranoscius, môj sused Hviezdoslav.

Literárna história v treťom čísle Vertiga ponúka ďalšiu informáciu prináležiacu do aktívneho poznania problémov zahrnutých do spoločenskej minulosti prostredníctvom publikácie Zdeňka Doskočila, Historický ústav Akadémie vied Českej republiky zverejnil v roku 2020 jeho prácu V žalári a vyhnanství. Ladislav Novomeský v éře stalinismu a poststalinismu. Odkazom na túto publikáciu sa doplnil a súčasne rozšíril v edičnom programe vydavateľstva FACE v roku 2015 vydaná publikácia Štefana Druga Z väzenských rokov básnika Novomeského. Výberom personálneho problému a šírkou záberu je rovnocenne užitočný odkaz na publikáciu Michala Macháčka Gustáv Husák, ktorú v roku 2017 vydal pražský Vyšehrad.

Aj štvrté číslo Vertiga v roku 2021 [Vertigo, 9, 2021, 4. ISSN 1339-3820] si uchovalo vlastnosti profilového vymedzenia časopisu o poézii a básnikoch, ale toto číslo rozširuje svoje stránky o rubriky Postskriptum, Archívy a o rubriku Mladú krv. V rubrike Archívy sa začíta kultúrna verejnosť do osobných príbehov a do ukážky z básnickej tvorby a do kultúrnej aktivity duchovne orientovaného poeta z minulého storočia, Pavla Ušáka Olivu a jeho generačného súputníka Aladára Stankovského.

Literárni historici si v torze obnovia aktualizované archívne faktografické reálie prostredníctvom materiálu Chlapče, nechaj si svoje básne, za nič nestoja (Z korešpondencie slovenských nadrealistov), ktoré sú súčasťou publikácie Dušana Teplana a Mariána Kamenčíka. Do nimi pripraveného prierezu pre potreby Vertiga vybrali z korešpondencie nadrealistov so šéfredaktormi časopisov Jánom Smrekom (Elán) a Andrejom Mrázom (Slovenské pohľady) listy, ktoré obsiahli vzájomné nazeranie na literárne aj generačné kontakty v rokoch 1937 až 1939. Vo Vertigu sprítomnené listy sa uchovávajú medzi autorskými dokumentmi raných nadrealistov Vladimíra Reisela, Jána Brezinu, Rudolfa Fabryho a Štefana Žáryho v Slovenskej národnej knižnici v Martine. Čitateľ s porozumením prijme skutočnosť, že sa „vždy“ ťažko začína aj priebojným básnikom v tých periodikách, ktoré musia myslieť predovšetkým na záujem svojho vydavateľa, na ich osobný status v spoločnosti a na spoločenský či užšie kultúrny profil svojho pravidelného čitateľa. V súhrne na (ekonomickú a názorovú) perspektívu nimi riadeného periodika, a to naznačujú listy obidvoch šéfredaktorov. Obidvaja v nich pragmaticky uprednostnili „chlebovú“ realitu časopisu pred básnickým experimentom a literárnou aj spoločenskou podporou mladej a začínajúcej výbojnej generácie v slovenskej lyrike.

Vertigo Diár 2022

Vydavateľský rok 2021 ukončilo Fórum ušľachtilým a podnetným kultúrnym činom, vydali „Vertigo špeciál 2021: Diár 2022“ [Vertigo Diár 2022], ktorý je prejavom „pocty Jiřímu Kolářovi“ (1914 – 2002). Vydanie Diára 2022 sprevádza na prebale informácia, podľa ktorej to „bol experimentálny básnik, autor konceptuálnej a vizuálnej poézie, dramatik, prekladateľ, zberateľ a mecenáš umenia“, ktorý „spolu založil Skupinu 42“ a „bol jedným z prvých signatárov Charty 77. V roku 1979 emigroval Jiří Kolář do Západného Berlína, ale posledné roky života prežil v Prahe“. Jeho neľahký občiansky život sprevádza odkaz na zhabanú „zbierku Prométheova játra“ zo začiatku 50. rokov. Druhovo aj žánrovo išlo o „román/báseň – koláž“, v ktorej autor využil postupy hyperboly, cynizmu, grotesky a pamfletu aj prvky surrealizmu a futurizmu.

Do edície Slniečkovo zaradil vydavateľ dve povšimnutiahodné knižné práce pre mladého čitateľa. Prozaický text Dávida Dziaka, aj veršovaný Silvie Kaščákovej, sprevádzajú kvalitné ilustračné výstupy s autentickým, komunikačne invenčným postojom svojich tvorcov k literárnemu artefaktu a k zážitkovej skúsenosti mladého čitateľa.

Pre čitateľa prvotiny Dávida Dziaka sa vydanie textu Poď do rozprávky [DZIAK, 2021] premenilo na oslovenie s pozvaním na dialóg, v ktorom sú si rovnocennými partnermi prozaikovo slovo a jeho obrazové rozvinutie.

Vzájomný dohovor s čitateľom odobrujú autorom zakomponované pravidlá spontánnej hry s predstavivosťou, prekabáteným výmyslom, lebo sa rešpektuje ilúzia a ňou sprítomnený situačný humorný záblesk či nečakané, do pointy sformované prekvapenia. Autor a čitateľ rešpektujú pôvabný a s mierou sa presadzujúci vzťah učiaceho a poučovaného, ich komorný, no nerealizovaný rozhovor. Nech je, ako chce, rozprávka má konvenčné pravidlá a z nich plynúce komunikačné požiadavky adresované čitateľovi. Keď sa naplnia, už nič nebráni tomu, aby si vzájomne vytvorili mikrosvet s neopakovateľnými, až pojašenými zážitkami. A tento zámer sa v prvotine Poď do rozprávky vrchovato a nevtieravo naplnil. Pozvanie Poď do rozprávky, popri nazeracom nekonvenčnom prístupe vo forme spontánnej hry, vizuálnej a verbálnej imaginácie a ústretovej emócie nasmerovanej do podstát existencie Prírody a ľudí má rovnako nápaditý, sugestívny a jemný spôsob štylistického vyjadrenia ústretového spojenectva medzi čitateľom a Dziakovou rozprávkovou výpravou.

Druhým textom, ktorý vydali v edícii Slniečkovo v roku 2021 pre mladého čitateľa je veršované rozprávanie, ktoré neopúšťa rozprávkovú tradíciu, lebo kde bolo, tam bolo [KAŠČÁKOVÁ, 2022] – tak sa začína klasické rozprávkové pozvanie do „nekonečného“ rozprávkového sveta. Ten žije svoj kmeťovský vek v čítaní generácií a nielen slovenských detí vtedy, keď príde čas či rozpomienka na literárne adaptované rozprávania spojené s Prostonárodnými rozprávkami Pavla Dobšinského. Isto na nich vyrastala aj Silvia Kaščáková, hoci pôvodné texty Dobšinského prešli za roky ich prítomnosti v slovenskej kultúrnej praxi a v početných reedíciách ich knižného vydávania či adaptovania mnohými prirodzenými premenami. Navyše autorka veršovaného textu Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky pozná spoločenský, dejinný, kultúrny, folklórny aj čitateľský príbeh rozprávkara, čo podporilo jej ambíciu rozšíriť ho o ňou veršované vytvorenie „počiatku“ jeho rozprávky – veď kým chodil po svete Pavol Dobšinský, musel byť na svete Paľko od Dobšinských. Silvia Kačšáková kompozične organizuje v ňou zveršovaných reáliách, faktoch a odkazoch svojmu dnešnému mladému aj poučenému čitateľovi rozprávanie od: Kde bolo, tam bolo, O spisovateľovi, O ceste, O sne, O iskre, O lenivosti, O fantázii, O konci po aktualizovaný odkaze Prach.

Čitateľ si bude od veršovaného textu po ten ďalší bude obnovovať slovom, predstavou, ale možno aj inak, svoju cestu k cieľu, ktorý v zrelom veku chce, možno sa tak už stalo a on ho dosiahol.

Do edície Opera litteraria pribudli v minulom roku zborníky zo série K vybraným aspektom slovenskej literatúry po roku 1989: Interpretačné a intermediálne výzvy II. (2021) [KENDRA, 2021] a Semiotické a tematologické výzvy III. (2021) [GABURA, 2021]. Zborníky ponúkajú príležitosť na ujasnenie si konceptu, ktorý vyvrcholí prípravou Slovníka diel slovenskej literatúry po roku 1989.

Do zborníka s precizovaním metódy práce s umeleckým materiálom Interpretačné a intermediálne výzvy II. prispeli pracovníci z viacerých slovenských akademických pracovísk, ktorí sa venujú v súlade s podtitulom ústrednej tematiky zborníka autorom, forme, poetike prítomnej lyriky. Próza po roku 1989 oslovila svojich vykladačov funkciou a možnosťami populárnej kultúry, nechýbajú príspevky s kontaktmi na intertextualitu a intermediálnosť či estetickú funkciu médií. Odkazom na príjemcu sa do problémom zovretého bloku prepojili texty venované literatúre pre mladého čitateľa, či už išlo o pôvodnú, prekladovú tvorbu, ale aj o zvýraznenie možností, daností a prínosu iniciovaného biblioterapiou. Na isto nie ojedinelý problém upozorňuje príspevok, ktorý sleduje, porovnáva a sporí sa s konkrétnou a iba z vydania prenášanou identickou definíciou bábkovej hry, jej druhu, žánru a literárnej výpovede. Spôsob, akým sa kultúrna a literárnovedná prax vyrovnáva prostredníctvom hesla s bábkovou hrou naznačuje, že naďalej prax udržiava pri jej formálnej profilácii nefunkčné, teda neaktuálne a nevyužiteľné slovníkové „definície“.

V zborníku s vymedzením Semiotické a tematologické výzvy III. sa autorsky sústredili práce z jedného akademického pracoviska, čím sa stal generačne aplikovanou literárnovednou metodikou vypovedajúcou o podloží formujúceho sa konceptu nového slovníka a súčasne o generačne aplikovanom spôsobe vyrovnávania sa s teóriou umeleckého textu, ktorý sa spája s generačne zblíženými autormi v druhovo aj žánrami otvorenej (kontaminovanej) literárnej tvorbe v aktuálnom literárnom živote.

Monografie venované literárnej vede² z edície MONOLIT

V roku 2021 si zo zverejnených titulov z edície Monolit, ktorá je primárne adresovaná odbornej a študijne na literárnu vedu sústredenej verejnosti, žiadajú pozornosť publikácia Marty Součkovej a Lubomíra Machalu pre ich „osihotenosť“ v dostupnej produkcii výstupov zapojených do kritických a komparatívnych metodík práce s umeleckým textom, ďalej pre užitočnú inštruktáž ako sa vedomosťami z literárnej vedy a teórie textu treba zdatne pohybovať medzi minulosťou a prítomnosť v literárnom živote a pre hodnotný návod ako sa priblížiť k podstate a osobitosti autorského textu, ako interpretačne pracovať s textom v jeho vertikálnej rovine. V podstate sa do povedomia odbornej verejnosti dostávajú literárnovedné texty ako užitočný podnet aj návod pre dostupné kultúrne a poznávacie postupy venované literatúre, ale zvlášť (a tým sú nezastupiteľné) pre jestvujúce vzdelávacie stupne na poznanie a vedenie spojené s čítanou slovenskou literatúrou posledných desaťročí.

Kontakt s umeleckým textom a jeho tvorcom od deväťdesiatych rokov vymedzila Marta Součková v priestore, aký poskytuje na vykladačský a hodnotiaci úkon odborná literárna kritika. Nateraz sa súhrne v interpretačno-kritickom výklade umeleckého textu, návod na jeho čítanie a objasňovanie za podpory teórie umeleckého textu vo vymedzeného okruhu autorov s odlišnou stratégiou prozaického žánru, sa Marta Součková k svojej kritickej aktivite vrátila vo výberoch P/r/ózy po roku 1989 (2009) a naposledy P/r/ózy po roku 2000 (2021).

Spôsob, akým sa Marta Součková sústredila na odborne pripraveného príjemcu svojho textu P/r/ózy po roku 2000 v častiach Namiesto úvodu a Namiesto záveru, je výnimočný a ojedinelý. Túto spôsobilosť publikácie treba prijať aj akceptovať ako koncentrovaný, ale predovšetkým inštruktážne rozložený a empaticky organizovaný výklad problému, ktorému sa v publikácii venuje. Krehké a umne rozvíjané prechyľovanie sa medzi literárnou históriou a literárnou kritikou vyústilo do detailného a textovými reáliami zdôvodneného hľadania podstaty, osobitosti, osihotenosti každej zo siedmich ňou zvolených prozaických dielní a textový výber ako celok zdôvodňujúci autorské koncepty interpretačne rozvinuté do hľadania, objasnenia a pointovania tak stratégie autora, ako jej realizácie v stratégii textu metodickými postupmi a výrazovými prostriedkami, aké poskytuje teória prozaického textu.

Autorka publikácie naznačuje, že z postu literárnej kritičky a vykladačky poetiky textu jej ide o hľadanie a zdôvodnenie jeho umeleckej a estetickej hodnoty, čiže o abstrahovanie poetologickej a noetickej jedinečnosti konkrétneho prozaického textu. Aj preto, či práve preto si zakladá na dôkladnom čítaní a na porozumení autorského konceptu, na jeho kompozičnej práci s kategóriami, ktoré jej teória prozaického textu poskytuje. Predovšetkým teda na typológii postavy, na sujete, na organizovaní problému a na literárnom jazyku autora textu, a to aj preto, lebo je presvedčená, že „umelecké dielo si tvorí svoje vlastné pravidlá, v rámci ktorých ho možno pomerne ľahko posudzovať“ (s. 197).

Pointu publikácie P/r/ózy po roku 2000, jej poslanie, zachytila Součková takto: „Uvažujem totiž o hodnotách, ktoré preverí až čas a ktoré potvrdia, alebo vyvrátia ďalšie prózy interpretovaných autorov. Verím však, že mnou vybraní prozaici budú patriť do literárnych dejín, vlastne, oni už do nich patria“ (s. 204). Želanie autorky publikácie odkazuje na prozaickú tvorbu Viťa Staviarskeho, Richarda Pupalu, Maroša Krajňaka, Janu Beňovú, Ondreja Štefánika, Ivanu Dobrakovovú a na Michaelu Rosovú.

Iný typ literárnovedného výskumu ponúka publikácia Lubomíra Machalu Slovacica litteraria 1. O slovenské literatuře zpoza řeky Moravy. Studia 1986–2020 [MACHALA, 2021]. Vydanie publikácie odborne podporil Valér Mikula, ktorý upozornil na autorove štyri kroky pri poučenom a empatickom vyrovnávaní sa s konkrétnym umeleckým textom alebo s tvorbou ním doceňovaného autora prozaického diela. Z konceptu Lubomíra Machalu zvýraznil Mikula pozorné čítanie umeleckého textu, podrobné sémantické a poetologické prečítanie textu, naznačenie väzieb ním reflektovaného textu v rámci autorovej tvorby, upozornil aj na ďalšie literárne napojenia vložené do odkazu, no a zvlášť zvýrazňuje na prítomnosť Machalovho „vlastný názor“ na text. Mikula svoju podporu na vydanie publikácie spresňuje takto: „prehľadové články nám pripomenú, čo všetko vyšlo u nás za posledných vyše tridsať rokov, čo sme nečítali a čo ani nemusíme, ale tiež to, čo by sme mali. Relevantným príspevkom sú monografické state o významných spisovateľoch (Vilikovský, Mitana, Puškáš…) a nenahraditeľné - pretože v tomto niet u nás ani „u nich“ povolanejšieho - sú Machalove porovnávacie česko-slovenské state“³.

Enumeratívne k záberu a štruktúre zvolených textov v publikácii Slovacica litteraria pristúpil aj jej autor v Úvode takto: „V první řadě to jsou začínající autoři, což koresponduje i s mým primárním bohemistickým literárněvědným zaměřením. Nemalou pozornost jsem věnoval také komparaci dění, trendům a tvůrčích výsledků ve slovenské a české literatuře. Třetí oblastí mého badatelského zájmu je translatologická problematika, respektive kritická reflexe toho, jak se překládá slovenská literatura (a hlavně próza) do češtiny. Z autorských osobností mne nesporně nejvíce zaujali Pavel Vilikovský, Dušan Mitana, Jozef Puškáš, Ivan Habaj, Rudolf Slovoda a Stanislav Rakús…“ [MACHALA, 2021, s. 9].

Informačne, voči čitateľovi, je potrebné zverejniť aj ďalší autorov edičný zámer: „Studia“ sú prvou zverejnenou časťou viacročného poznávania a reflektovania slovakistického literárneho a kultúrneho priestoru. Po nich Machala pripravuje vydanie druhej časti svojho porovnávacieho výskumu s názvom „Varia“ [MACHALA, 2021, s. 9].

V publikácii Slovacica litteraria 1 sa chronologicky prelínajú, podľa vročenia vzniku Machalovho odborného textu, korektné literárnokritické postrehy, užitočné poznatky vhodné na oživenie alebo ukotvenie faktografie z dostupných literárnohistorických a komparatívnych výskumov v aktuálne interpretovanom prozaickom texte.

Literárnovedne zvolený prístup k umeleckému textu, k prozaikovi a k spoločenskej či kultúrnej situácii, pre ktorú vznikal ten-ktorý Machalov poučený postup k problému či k téme, alebo k autorskému celku, zvýrazní sám zvoleným metodickým návodom na zrozumiteľné orientovanie čitateľa v naznačených vývinových alebo poetologických súvislostiach. Od príjemcu očakáva jeho pozornosť venovanú pri kriticky alebo komparatívne a interpretačne vedenom výklade. Znamená to, že si žiada príjemcovu spoluprácu, popri jeho odbornej poučenosti, pri kontakte so získaným materiálom a pri jeho vývinovom či druhovom alebo žánrovom objasňovaní v aktívnom alebo dokonanom literárnom živote a pri postupe aktivovania argumentačne rekonštruovanej alebo iba ilustrovanej a spravidla aj kriticky či historicky iniciovanej metóde práce s umeleckým textom.

Za prínos, tým mysliac na vývin, posuny a okolnosti vzniku a zániku, personálneho zapájania sa do procesov spoločenskej a kultúrnej atmosféry či noriem doby, o ktorých Lubomír Machala krok po kroku a zvolenými detailmi upozorňuje na to, s čím sa literárna história nie ako s javom, ale s jeho štruktúrou a obsahom bude vyrovnávať v informáciách a pri vysvetľovaní problému v textoch Slovenská exilová a samizdatová literatura, Situace v české a slovenské literatuře v letech 1969 – 1989 (Základní rysy a změny)!, Podoby české a slovenské literárního exilu po druhé světové válce, Srovnání českého a slovenského polistopadového literárního vývoje, Slovenská literatura v Česku po rozdělení Československa alebo Podoby postmoderní prózy v české a slovenské literatuře, svojím zaradením do publikácie prekvapí literárnohistorická rekonštrukcia Projevvy a představitele modernismu i avantgardy ve slovenské literatuře.

Zmienka Valéra Mikulu o publikácii zovretej do prehľadových článkov v časovej následnosti je podporná voči Machalovmu výberu konkrétnych autorov, výberu žánrov a voči metodike práce s textom a jeho sémantikou, poetikou aj estetikou. Želať si treba jediné, aby sa publikácia Lubomíra Machalu dostala čo najskôr k tým vo vzdelávacej a odbornej či širšej kultúrnej praxi, ktorí sú zapojení do systému literárneho vzdelávania alebo literárnej výchovy a medzi záujemcov o spoločnú kultúru a literatúru tak, aby sa s literárnovednou či užšie poznávacou ponukou publikácie mohli zoznámiť a účinne, ale predovšetkým užitočne pracovať vo svojej odbornej či inak profilovanej spoločenskej praxi.

Napokon frontospis vydania publikácie Lubomíra Machalu Slovacica litteraria 1. O slovenské literatuře zpoza řeky Moravy. Studia 1986–2020 myslí aj na túto či takú ambíciu, ba viac, na funkciu a poznávaciu hodnotu knižného vydania, keď odkazuje na s ňou prepojené práce Česká a slovenská literatura v exilu a samizdatu (1991) alebo na Literární bludište (2001).

Literatúra

DZIAK, Dávid: Poď do rozprávky. Nakreslil Michal Souček. Fintice: FACE. Edícia Slniečkovo, 2021. 47 s. ISBN 978-80-89763-69-6.

GABURA, Ján (ed.): K vybraným aspektom slovenskej literatúry po roku 1989. Semiopoetické a tematologické výzvy. Fintice: FACE, Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity. Edícia Opera Literaria, 2021. 120 s. ISBN978-80-555-2869-4.

KAŠČÁKOVÁ, Silvia: Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky. Nakreslila Zuzana Kucirková. Fintice: FACE. Edícia Slniečkovo, 2022. 46 s. ISBN 978-80-89763-77-1.

KENDRA, Milan (ed.): K vybraným aspektom slovenskej literatúry po roku 1989 II. Interpretačné a intermediálne výzvy. Fintice: FACE, Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity. Edícia Opera litteraria, 2021. 130 s. ISBN 978-80-555-2868-7.

MACHALA, Lubomír: Slovacica litteraria 1. O slovenské literatuře zpoza řeky Moravy. Studia 1986–2020. Fintice: FACE. Edícia MONOLIT, 2021. 238 s. ISBN 978-80-89763-63-4.

VERTIGO DIÁR 2022. Fintice: FACE, 2021. ISSN 1339-3820.

Viera Žemberová

Kontakt: viazember@gmail.com