JURÁŇOVÁ, Jana: So Salvátorom. Ilustrovala Lucia Žatkuliaková. Bratislava: OZ Bratislavské rožky. Edícia Bratislavské rozprávky, 2022. 55 s. ISBN 978-80-89927-16-6.

Na pevnom prebale vydania Juráňovej literárneho dejepisu veľkomesta a rodinného minicestopisu po ňom, teda po minulej a prítomnej, historickej aj pandemickej Bratislave, zverejnil vydavateľ zásadnú informáciu určenú čitateľovi, ktorou ho oboznámil so zámerom autorky: „So Salvátorom je príbeh trinásťročnej Cecilky a jej starej mamy „bab-Inky“, ktorý sa odohráva v súčasnej Bratislave“. Na prebale sa neodkazuje na náučnosť výletov a ani na veľmi dobré medzigeneračné vzťahy v rodine, hoci ide o typovo, mentálne, skúsenosťou a vekom odlišnú generačnú hru zo slov a ich významov, ktorá je navyše zostavenú účelovo a predovšetkým užitočne z verifikovateľných odkazov, dostupných informácií a osobných predstáv. Čitateľ sa dozvie, ako možno získať, či utvárať si predstavy o tom, čo bolo kedysi a dnes to už iba chátra, či na čo sa v horšej súvislosti voči plynúcemu času pozabudlo, alebo dávno sa o tom, či onom už ani nepíše. Tak ako sa navrstvujú a komentujú informácie o konkrétnej reálii či o zaujímavej osobnosti z dávnych rokov, ukáže sa, že práve v takto navodenom postupe rozprávania o tom i onom spočíva súhra medzi zámerom, funkciou a zmyselom zámerov a ich uskutočnením. I takto sa odkazuje na reálie a jednotlivcov, na súhru tých podnetov, ktoré napomohli vzniku, aktuálne pri naliehavej potrebe, hodnote, poslaniu a spoločenskému významu Juráňovej publikácie So Salvátorom. A to je, možno predpokladať, iba komorná časť látky z histórie města, zovretého dejinného celku, o ktorý sa v skutočnosti autorka a jej čitateľ zaujímajú.

Moderná Bratislava je urbanistická lokalita s výnimočnou historickou pamäťou. Rázne do svojej premeny vstúpila v tridsiatych rokoch minulého storočia, to znamená, že neprehliadnuteľne vykročila za svoj ustálený územný priestor, rozhýbala zvyklosti lokality svojím etnickým a konfesijným zložením aj rečou obyvateľstva, udomácnenou kultúrou, urbanistikou aj architektúrou, teda rozsahom funkčných a tvorivých činností dotváraných na „tvári“ mesta nimi iniciovaných a s ňou natrvalo spájaných.

Moderná Bratislava v minulom storočí sa svojím územným rozsahom a presahom, společenskými kontaktmi s kontinentom a presadzujúcim sa společenským významom otvorila sa meniacej prítomnost a jej pravidlám. Bratislava sa menila aj obmieňala a dnes sa mení viac, ako iné mestá v jej geografickom okolí. Mesto má neprehliadnuteľné společenské poslanie, funkcie, význam, no a tie utváranú hodnoty, o ktoré sa vážne a zodpovedne začalo uchádzať a zaujímať samo od pripomenutých troch desaťročí minulého storočia. Za každou premenou a pohybom čohokoľvek, čímkoľvek a kdekoľvek v meste, v jeho pôvodnom jadre, postáva jedinečná príležitosť a jej známy realizátor, ním navodené a rozlične uskutočnené posuny v živom společenskom a kultúrnom prostredí, v urbanistickom a civilizačnom priestore.

Autorka pripomína aj tie okolnosti, ktoré sa pridružili k rozlične iniciovaným aj uskutočneným podnetom, aby sa mesto a jeho obyvatelia spoločne - spontánne, či s jasným zámerom - naladili na nevyhnutnú a prirodzenú premenu. V podstate a s jasným zámerom ide o takú premenu, ktorá dá vedieť, pre toho vzniká a kto dokáže významne upraviť či určujúco ju oživovať voči vžitej nenáhlivej praxi ovládanej zaužívanou dobovou realitou. Podstatný význam hľadania a komentovania premieny je predstaviť súčasné mesto, dožadovať sa literárnym rozprávaním jeho ochrany a nezaprieť výnimočnosť města v plynúcom čase. Juráňová zvolenou poetikou a naračným postupom odkazuje na prítomnosť objektívnych hodnotových aj ekonomických okolností. Ich pričinením sa putovanie po historickom jadre Bratislavy stáva v stratégii autorky premysleným „iniciačným“ oslovením zodpovedných činovníkov aj „obyčajných“ súčasníkov prostredníctvom autentického príbehu dvoch generanče odlišných postáv z mozaikovo zostavenými (termatickými, javovými) pristaveniami sa pri výnimočnosti lokality a živej pamäti histórie mesta na Dunaji.

Náučné putovanie dvoch, vekom vzdialených, ale rodinným vzťahom a emóciou zovretých postáv (zrelý vek starkej a spontánna mladosť vnučky ) „funguje“ ako dômyseľne naplánované a účinne zorganizované poznávacie výlety z premyslených návratov do jedinečnosti a historických dejov, k výnimočným osobnostiam, k architektonicky vzácnym a zanedbaným artefaktom a k dobovým predmetom uloženým do pozornosti súčasníkov vo verejnom priestore „starého“, no tak aktívneho meniaceho sa veľkomesta.

Autorka výlety premyslela tak, aby nebolo možné obísť v poznávaní dávneho vzhľadu a života mesta len ako návraty, či zadumané pristavenia sa venované pozabudnutým osobnostiam, po ktorých zostali v „starej“ Bratislave architektonické a umelecké klenoty. Súčastníci sa o ne (ne)zaujímajú, nie raz o nich nič nevedia, či len v útržkoch sa čosi o nich dopočuli, možno preto ich neochraňujú tak, aby im denne obnovoali alebo novotou pripravili užitočnú budúcnosť.

Výlety starej matky a vnučky zo sídliska do historického jadra mesta vymedzuje i ozvláštňuje pandémia. No ony sa - na úžitok čitateľa - otvorili tematizovanej súčasnosti rozličnými pomôckami (mapa, fotografie, knihy, médiá, osobné spomienky), informáciami, faktami, odkazmi, doplnkami k učebnicovým vedomostiam o meste, o jeho reálnej prítomnosť. Prítomnosť živého mesta komorne aj s porozumením voči stavu vecí rešpektujú, pritom ju tendenčne svojou zvedavosťou vedome prekonávajú.

Bratislava minulosti sa počas výletov otvára spomienkami starej matky, poučenej a pamätlivej sprievodkyne svojej vnučky, aktuálnym i obnoveným spoločenským reáliám a empatii voči hmotným vzácnym či ceneným kultúrnym artefaktom, ktoré v meste boli aj zostali, hoci ich poslanie bolo dobovými okolnosťami nie raz zmarené, no nie natrvalo zničené (antikavariát, židovské geto, arizácia, zabudnutí umelci, umelecké artefakty v meste, zaniknuté časti starého mesta, stavitelia a nimi vytvorené stavby a iné, dnes už zničené reálie z nenávratne zničeného a zaniknutého jadra mesta).

Bratislavu prítomnosti rámcujú nenáhodné (rodinné) výlety - návraty do minulosti – spomínajúcej starej matky a pubertálne ladené komentáre jej vnučky. Stará matka spomína, vysvetľuje a upresňuje. Vnučka svoju generáciu a jej poznávaciu výbavu vyplní mediálnymi pomôckami a svojmu veku zodpovedajúcimi otázkami tak, že dokáže byť pozornou partnerkou v dialógu. Vnučka získanými informáciami a doplnkami uloženými do jej generačnej pamäti dokáže navodiť zaujímavý aj neočakávaný pohľad na detaily či na širšie súvislosti: o tom, čo si obidve povšimli: čo a kto, ako a prečo to bolo a čo to pôsobilo, ako sa žilo a čou vinou sa napriek plynúcemu času nedokážu súčasníci vrátiť k pôvodnému poslaniu a společenskému zástoju tých reálií, o ktorých sa neraz už iba rozpráva. Postavy konštatujú, nehľadajú vinníkov ani vysvetlenie, pre ne je to tak, ako jav vidia, či predmet našli.

Kým sa výlety zo sídliska do starého mesta začnú, čitateľ sa pričinením rozprávačky pristaví pri priestorovom nákrese mesta s jeho dávnymi či bývalými dominantami: Bratislavský hrad, Vydrica, Morový stĺp na Rybnom námestí, neologická synagóga, antikavriát Steinerovcov, Lekáreň U Červeného raka, dom a lekáreň U Salvátora…. Priestorový záber v starom meste a presuny postáv k vyhliadnutým lokalitám je veľkorysý. Autorka dôsledne dbá na to, aby zavážili získané informácie o jeho dejinnom význame a o neúcte dneška voči tomu, čo je pre súčasníka buď starodávne, alebo iba dávna, veľmi ďaleká minulosť. Napätie medzi tým, čo bolo a tým, čo je v realite sa mení na spontánnu (generačnú) výzvu do blízkej budúcnosti, čo, ako a komu o tom treba naliehavo a zanietene rozprávať,

Juráňovou sú náučne vyrozprávané výpravy do starej Bratislavy zachytené, komentovaná aj aktualizované nateraz ako výlety starej matky a vnučky, teda osobne motivované výzvy zaujímať sa o skúsenosti a zážitky tých, pre ktorých sa mesto v nie tak dávnej minulosti stalo mestom ich osobných príbehov. Tie príbehy zostávajú natrvalo ako kapitoly z dejepisu mesta medzi nami, ba viac, ako naznačuje Juráňová, dokážu zaujať potomkov, nastupujúce generácie. Vnučky, potomkovia, dospievajú a raz si putovanie So Salvátorom, či za inou důležitou reáliou mesta v čase svojej mladosti vykonajú, keď príde na to čas, odovzdať svoju pamäť, svoje spomienky do budúcnosti. A kto vie, či to nebude s vnučkou tak, ako je táto So Salvátorom aj preto, aby sa ľahkovážne nezabúdalo na to, čím, ako a kto v minulosti pripravoval prítomnosť, aby sa ochránila krása, um, zručnosť, lebo tie sú uložené aj do nemých vzácností ako dôkaz života, vzťahu k lokalite, tvorivosti a schopnosti generácií predkov. Napokon vznikali, slúžili a oslovovali svojou výnimočnosťou a hodnotou tak svojich potomkov aj tých, čo prišli a budú nasledovať po nich.

Viera Žemberová

Kontakt: viazember@gmail.com