Michail BULGAKOV: O prospěšnosti alkoholismu. Preložilo trinásť účastníkov „semináře nakladatelské praxe na Filozofické fakultě Univerzity Karlovy v Praze“. Editor Stanislav Rubáš. Příbram: Pistorius & Olšanská, 2011. 104 s. ISBN 978-80-87053-43-0.

Michail BULGAKOV: O vášňach a nerestiach. Preklad a poznámky Silvia Šalatová. Bratislava: Európa. Edícia Premena, 2023. 184 s. ISBN 978-80-8237-015-0.

Do výberu z krátkych žánrov Michaila Afanasieviča Bulgakova¹ O prospěšnosti alkoholismu zahrnul editor z prác „semináře nakladatelské praxe“ tie, ktoré sa spájajú s predmetmi štúdia v Ústave české literatury a literární vědy a v Ústavu translatológie z Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity. Výber je veľkoryso organizovaný z textov: O prospěšnosti alkoholismu, Knihčepní, Egyptská mumie, Génius, Pohár života, Otec mučedník, Lékárna, Rušná jízda, Syfilida k svátku, Jak se Uher oženil, Úvé a énvé, Baudotky, Těžký život nástěnky, Bludný Holanďan, Tři mučírny, Made in Englend, Kyjev, Místo doslovu Dopis vládě SSR. Príjemným čitateľským poznatkom zostáva skutočnosť, že výber siahol do rozsiahleho zázemia autorských textov, rozšíril ich o nové texty, čím zatraktívnil doterajšie buninovské zázemie pre čitateľov ruského klasického prozaického fondu v českom literárnom prostredí zvlášť o nie tak známe, ktoré sa žánrom pohybujú na pomedzí publicistiky a umeleckého textu.

Do slovenského výberu O vášňach a nerestiach zoradila prekladateľka texty tak, aby vytvorili odlišné kompozičné bloky, ale s rovnakou ambíciou, rozšíriť doterajšie poznanie autorových krátkych textov: Morfium, Diadoliáda, Moskva z červeného kameňa, Č. 13 – Dom Elpit Rabkommuna, Čaša života, Štyridsať strák, Pod skleneným nebom, Moskovské scény, Benefícia lorda Curzona, Věc: Komarov, Jeden den v našom živote, Moskva dvadsiatych rokov, Pivná poviedka, Ako predseda pri potláčaní alkoholizmu pritlačil na železničiarov, Syfilis na oslave MDŽ, O úžitku alkoholizmu, O bití žien, Opitá lokomotiva, Zhýralec, Zabil som.

Obidva prozaické výbery publicistických krátkych žánrov, prvý v početnom prekladateľskom spoločenstve a druhý v solitérnom zábere prekladateľky, prirodzene a s empatiou voči autorovi, jeho tvorbe a prekladateľskému prínosu, obohatili dostupné návraty k tvorbe, osobnému príbehu a nazeraciemu statusu autora s tak pôsobivým, dobou limitovaným príbehom. Pozornosť čitateľa sa sústredí na jeho úsečné, ponorné, ironické a do epicentra podstaty tematizovaného javu prenikajúceho neláskavé sondy do historickej a spoločenskej doby, do osobitosti spoločnosti a jeho kultúrnych návykov, rázovitého nazerania na život a svet. Kontrast doby, v ktorom sa udrží napriek všeličomu, čo spoločnosť prežila a žije, istota tradovaných zvykov, návykov, morálky, hodnôt tak, aby sa Bulgakov, povedzme s nadhľadom či odstupom, ale aj pričinením osobnej skúsenosti so systémom, o ktorom píše, pristavil sa pri osobitostiach človečiny dominujúcej pri rozhodovaní jednotlivca a spoločnosti v zložitých či všedných dejoch európskej histórie a jej ozveny v mnohonárodnej „veľkej“ krajine. Bulgakov svojím láskavým, drsným, ironickým a vzpierajúcim sa vyrovnávaním sa so všednosťou a tradíciami spoločnosti, ktorá v novom čase žije zdokonalenými starými pravidlami na mocenské a manipulatívne riadenia života v krajine. Takto nastavený naračný kľúč textov vznikol výberom témy, personalizáciou rozprávača, presunmi v lokalitách „veľkej“ krajiny a v čase, čo bolo vtedy a tým, čo je teraz. Pre autora a narátora to prináša neprítomnosť posunu do budúcnosti, odmietnutie pozmenenej skúsenosti a posilnenie intuitívneho poznania, že žiť a byť zadobre, hoci s iróniou, a čakať na neprehliadnuteľné zmeny tam, kde sa čas pričinením sa prehliadania jedinečnosti každého ľudského života v modernom svete do „veľkej krajiny“ sa ešte nedostavil, a to najskôr preto, že odveko obnovovaná tradícia a prítomná prax spoločenskej pyramídy sa v dejinách a navodených nazeracích premenách na hodnotu ľudského života nepohla a ani sa tak nestane.

Do tematickej mozaiky Bulgakových miniatúr a do rozprávaní sa zabývali praktiky života, ktoré určovala na tradíciu hrdá spoločnosť, aby nimi bez zaváhania limitovala život jednotlivca. Chvíľami pre autora neprehľadné rozloženie (mocenských, ekonomických, nazeracích, výkonných, hodnotových) síl a postojov v (revolučne naladenej) spoločnosti oslovili Bulgakova v role publicistu (rozhovor, pamflet), ale existenciálne vtedy, keď sa sám stal iritujúcim objektom revolučných praktík v kultúrnom, umeleckom a literárnom živote.

Vrúcny vzťah mal a uchoval si ho k dvom mestám v osobných dejinách, v mladosti ku Kyjevu a v dospelom veku k Moskve. Z Moskvy posiela Bulgakov v marci 1930 Dopis vláde ZSSR. V jeho závere sa rozhodol takto: „Není-li ani to možné“ (požiadal, aby mohlo opustiť územie ZSSR, alebo aby ho vymenovali za asistenta réžie v Prvom umeleckom divadle v Moskve) „žádám sovětskou vládu, aby se mnou naložila, jak uzná za vhodné, ale hlavně aby začala jednat. Neboť mne, autora pěti her, známého v SSSR i v zahraničí, v tuto chvíli nečeká nic jiného než bída, žebrota a záhuba“ (BULGAKOV, 2011, s. 89–97).

Vo výbere O vášňach a nerestiach zúročila prekladateľka Bulgakových textov neprehliadnuteľnú poznávaciu a vedomostnú skutočnosť na úžitok reálií využitých v pôvodine pre budúceho slovenského čitateľa. Prekladateľka vyšla v ústrety čitateľom, ktorí si utvárajú kultúrny a estetický vzťah ku klasickému „fondu“ umeleckej a literárnej tvorby v ruskom jazyku tak, že každú dobovú, historickú, spoločenskú, personálnu, situačnú, či iné dobové reálie, socio-kultúrne súvislosti, univerzálne informácie lokalizuje a etnickými okolnosťami vysvetľuje, čím objasňuje funkciu, význam, podobenstvo či odkaz na podstatu tematizovaného javu. Prezieravým pričinením sa prekladateľky vznikol v novom vydaní Bulgakových próz v slovenskom preklade zodpovedne zakomponovaný „breviár“ poznatkov, s ktorými autor pracuje ako s dobovou všednosťou, no dnes bez objasnenia by jeho prehliadanie a nepoznanie oslabilo poznávací a zážitkový prínos autorského textu.

Viera Žemberová

Kontakt: viazember@gmail.com