V rámci bohatej tradície výskumnej a pedagogickej spolupráce Ústavu slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity a Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre sme mali možnosť 6.3.2013 privítať na brnianskej akademickej pôde jazykovedca PaedDr. Jána Bauka, PhD.

Prednáška nesúca názov „Slovensko-maďarské jazykové vzťahy na Slovensku“ vyvolala záujem nielen u študentov slovakistiky, ale zo zloženia auditória bolo zrejmé, že aj u slavistov z iných odborov. Úvod prednášky pozostával z faktografického exkurzu do života výrazne najpočetnejšie zastúpenej národnostnej menšiny na Slovensku, ktorý nám okrem iného ponúkal štatistický pohľad na jej demografické zastúpenie v rámci obyvateľstva Slovenska či jazykové preferencie jej príslušníkov v súkromnom a úradnom styku. Avšak už po niekoľkých číselných údajoch sme mali možnosť vypočuť si nie historicko-lingvistické pojednanie na tému slovensko-maďarskej kultúrnej koexistencie, ako by možno niektorí čakali, ale naopak lingvistickú sondu do súčasných a aktuálnych problémov maďarčiny so zreteľom na rozdiely vo forme jej používania na slovenskom a maďarskom území. Prenikanie prvkov väčšinového jazyka, a teda slovenčiny, do menšinovej maďarčiny hosť prezentoval a dokladoval na v nej prítomných lexikálnych, syntaktických či morfologických javoch, ktoré však v spisovnej forme maďarčiny prítomné nie sú.

PaedDr. Ján Bauko, PhD. platnosť svojich tvrdení originálne a zábavne demonštroval na replikách postáv reprezentujúcich maďarskú národnostnú menšinu na Slovensku v zábavnom slovenskom sitcome „Susedia“, ktorý poznali i poslucháči, a tak táto názorná ukážka vyvolala viac než pozitívne ohlasy. Zároveň sme mali možnosť zhliadnuť i fotografie „z terénu“, kde sa možnosť dvojjazyčných pomenovaní využíva - názvy ulíc, obcí, ale čo bolo pre študentov mierne zarážajúce, i názvy niektorých akademických pracovísk, ako je to napríklad u Fakulty stredoeurópskych štúdií v Nitre. Práve domáca fakulta doktora Bauka je jednou z inštitúcií, ktoré vznikli primárne k zachovaniu a podpore jazykovej identity maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. A práve túto svoju funkciu a previazanosť na maďarskú národnostnú menšinu prejavuje i v svojom dvojjazyčnom názve na svojej sídelnej budove. Dvojjazyčnými názvami sa prednáška dostala i k slovenskej právnej regulácii užívania menšinových jazykov vo verejnom styku.

Celá prednáška bola vedená v priateľskom duchu, jej autor sa šikovne vyhol vášne vzbudzujúcim politickým témam ako kontroverznému jazykovému zákonu z roku 2009, ktorý bol z maďarskej strany negatívne vnímaný. Počas rozpravy sme boli oboznámení so snahou pracovníkov Fakulty stredoeurópskych štúdií o realizáciu nových úradných tlačív v maďarskom jazyku, ktoré majú vzniknúť na podporu používania maďarského jazyka na úradoch v Slovenskej republike, kde i u maďarsky hovoriacich občanov doteraz prevládala najmä slovenčina.

V závere prednášky nechýbala ani podnetná diskusia, ktorá sa však presmerovala zo slovensko-maďarskej problematiky na súčasné slovensko-české jazykové vzťahy, ktoré boli slovenskému a českému zastúpeniu v publiku bližšie. Navyše práve 20 rokov po rozdelení bývalého Československa na dva jednotlivé štáty, Českú a Slovenskú republiku, sa táto otázka stáva veľmi diskutovanou nielen na akademickej pôde, ale aj v médiách. V samotnej diskusii bola najkurióznejšia diametrálna odlišnosť jednotlivých názorov a skúseností obecenstva. Kým niektorí sa s problémami v zmiešanej slovensko-českej konverzácii stretávajú denne, iní rozdielnosť jazykov či strach z budúceho jazykového odcudzenia nevnímajú. Je pochopiteľné, že v súčasnej situácii nie je reálne, aby pre mladého Čecha bola znalosť slovenčiny príťažlivejšia ako znalosť iných svetových jazykov, napríklad angličtiny, ruštiny či nemčiny. Preto sa mladý Čech venuje slovenskému jazyku len marginálne, pokiaľ sa samozrejme nejedná o študenta slavistiky či podobných príbuzných odborov. Naopak záujem mladších generácií Slovákov o češtinu častokrát súvisí so štúdiom a budúcim uplatnením. České univerzity boli a stále sú pre slovenských študentov čoraz atraktívnejšie a s tým jednoznačne súvisí i nutná, minimálne pasívna, znalosť českého jazyka, čo potvrdili aj niektorí z prítomných študentov. Hoci komunikačný problém reálne existuje na oboch stranách, na českej strane sa zdá byť problém citeľnejší a viac aktuálny. Preto je dôležité, aby situácia, ktorá sa nám zdá byť momentálne nereálna, a to, že by si Slováci a Česi nerozumeli, sa nestala pre budúce generácie každodennou realitou. Pretože i súčasnosti už žiaľ platí, že „v Brne si topánky nekúpiš, v ponuke sú len boty“, ako mal možnosť zaregistrovať i sám doktor Bauko počas svojho trojdňového pobytu v Brne. Preto je dobré, že sa o týchto otázkach diskutuje a hľadajú sa možné riešenia. Jedným z nich je i pomerne nový projekt internetového kurzu slovenčiny pre Čechov, na ktorého organizácii sa podieľala i Masarykova univerzita. Na Slovensku, aspoň zatiaľ, majú najväčší podiel na výučbe češtiny médiá. Za danej situácie je pre nás potešujúce, že i na prednáške sme mali možnosť stretnúť študentov, ktorí na slovenské otázky odpovedajú bezproblémovo slovensky a na české rodnou češtinou.

Fenomén, ktorému sa táto prednáška venovala, hoc nie je v centre záujmu slovanskej jazykovedy, je neoddeliteľnou súčasťou slovanského, a teda najmä slovenského sveta. Preto oceňujeme, že sme pedagóga PaedDr. Jána Bauka PhD., ktorý priamo v slovensko -maďarskom prostredí žije a profesne pôsobí, mohli privítať na našej univerzite a dozvedieť sa mnoho nového a zároveň sme mali možnosť diskutovať o niečom, čo nás obklopuje a s čím sa denne stretávame.

 Eliška Gunišová