Simona Švandová

Ústav slavistiky FF MU usporiadal dňa 22. apríla 2015 prvé brnianske genologické kolokvium. Konalo sa pod záštitou iniciátora tohto podujatia – Iva Pospíšila a bolo rozdelené do troch blokov.

Na začiatku vystúpil Miloš Zelenka (České Budějovice) s príspevkom Literární atlas jako „oživený“ žánr literární historiografie, ktorý predniesol aj za spoluautora Michala Vančuru. Riešil v ňom presah atlasu, ktorý je primárne geografickou pomôckou. Poukázal na jeho didaktické využitie v literatúre. Exemplárnym príkladom sa stal literárny atlas vydaný v slovinskom jazyku. V stručnosti tak objasnil, čo všetko obnáša tento žáner a aký má význam. V závere riešil diferenciácie týkajúce sa vytvorenia literárneho atlasu v českom a slovenskom literárnom a lingvistickom prostredí.

Nasledoval Jarosław Płuciennik (Łódź) anglicky odprednášaným referátom The Epic Framework in the Psalms. A case Study of the Polish Translations by Czesław Miłosz with a Few Examples, ktorý analyzoval žalm z genologického hľadiska ako žáner, ktorý patrí medzi tie najstaršie. Zameral sa na osobnosť Czesława Miłosza, ktorý bol jeho najvýznamnejší prekladateľ z pôvodného jazyka do poľštiny. Pozornosť upriamil aj na jeho fonetický charakter, keďže bol pokladaný za „najzvučnejší“ žáner v hebrejskej literatúre. Interpretáciou Žalmu 137 deklaroval jeho synkretickú povahu a vyzdvihol jeho najdôležitejšie znaky.

Mária Bátorová (Bratislava) referovala na tému Súčasná rýmovaná poézia a báseň – kronika. Retro? (E. Ondrejička, V. Křivánek, M. Richter). V úvode nadškrtla najvýznamnejšie medzníky vo vývoji básne. Pokračovala krátkymi interpretáciami troch básnických zbierok od súčasných poetov (Ondrejička, Richter, Křivánek) a poukázala na diferenciácie týkajúce sa tohto žánru z kompozičného, ale aj estetického hľadiska.

Po plenárnych referátoch nasledovala diskusia s mnohými zaujímavými postrehmi, napr. od Libora Paveru, ktorého zaujal príspevok o literárnom atlase. Kladne hodnotil jeho použitie ako didaktickej pomôcky nielen pre študentov, ale aj pre učiteľov. Obdobne reagoval aj J. Płuciennik, ktorý literárny atlas zhodnotil ako humanitnú myšlienku umenia nielen pre jeho tematický obsah, ale aj koherentný charakter umožňujúci mať všeobecný prehľad v oblasti literatúry. Cenným postrehom bola aj reakcia M. Bátorovej na referát J. Płuciennika. Pozitívne zhodnotila prepojenie epiky a lyriky z genologického hľadiska.

V nasledujúcom bloku kolokvia vystúpil Libor Pavera (Praha) s príspevkom Má genologie stále své místo při výuce /národní/ literatury?. Uviedol tak do pozornosti denný problém týkajúci sa výučby a to, že študenti dostávajú nepresné informácie. Explicitne tak poukázal na nedostatky v odbornej literatúre určenej k štúdiu na základnej, poprípade strednej škole. Tie pramenia z absentujúcich vedomostí autorov. Za dôležité mínus, ktoré je dôležité zmieniť, je fakt, že v odbornej literatúre chýbajú odkazy na sekundárnu literatúru, komplementárnosť s inými vednými disciplínami a pod. V závere referátu tak zhrnul to najpodstatnejšie – študenti majú absenciu slovnej zásoby a chýba im asociačný zmysel pre nasledujúce štúdium.

Anna Zelenková (Praha – Brno) referovala na tému Satirická groteska českej expresionistickej dramatiky (k interpretácii hry F. Wollmana Člun na moři). V úvode sa zamerala na osobnosť F. Wollmana, ktorý bol prepojený so slovenským prostredím. Informovala tak o jeho štúdiu na FF UK v Bratislave, kde začíname pozorovať jeho záujem o dramatickú tvorbu. Analyzovala tak jeho prvotnú grotesku – Člun na moři. Cez charakter postáv tak priblížila expresionistické zafarbenie hry.

Ján Gallik (Nitra) sa venoval vo svojom príspevku Žánrové a motivické vymedzenie súčasnej slovenskej duchovnej literatúry žánru duchovnej piesne. Analyzoval tak jej viaceré žánrové podoby počas rôznych literárnych období. Zameral sa aj na menej známy rondel ako lyrickú formu duchovnej piesne, ktorá oslavuje tradičné hodnoty. Zameral sa aj na dva najdôležitejšie motívy – Boh a žena. Cez ne tak mohol v závere poukázať na najvýznamnejší atribút, ktorý v duchovnej literatúre prevláda – lásku.

V diskusii zazneli zaujímavé postrehy od I. Pospíšila, ktorý reflektoval na expresionizmus ako na literárny smer, ktorý mal korene aj v Brne. M. Bátorovú zaujal referát od A. Zelenkovej, keďže ako odborníčka na nemeckú literatúru v ňom našla isté asociácie s nemeckým expresionizmom.

Záverečnú časť kolokvia uviedla Silvia Lauková (Nitra) svojím príspevkom Žáner renesančnej a barokovej duchovnej piesne v interakcii. Analyzovala v ňom duchovnú pieseň z genologického hľadiska vzhľadom na jej metamorfózy týkajúce sa staršej slovenskej literatúry. Reflexiou o rôznych variáciách duchovnej piesne dospela k záveru, že mala viaceré digresie. Viedlo to nielen k (literárnej) motivácii o jej interpretáciu, ale aj k všeobecnému záujmu o realitu človeka.

Petr Kučera (Plzeň) vystúpil s referátom Katolická poezie a (post) moderní lyrické žánry. Zaoberal sa poéziou spisovateľa I. Jirousa. Na základe stručnej charakteristiky jeho tvorby uviedol moderný žáner lyriky, ktorý sa vyvinul v období postmoderny. Nemal špecifické pomenovanie, išlo skôr o reflexívnu lyriku, ktorá reflektovala dobové skutočnosti po 2. svetovej vojne. Lyrickým subjektom je outsider. Prostredníctvom neho tak vyjadril nadčasovosť tejto lyriky, napriek tomu, že má makarónsky charakter. Z kompozičného hľadiska tak ide o prelínanie svetského a duchovného sveta, čo dotvára istý moment napätia pri čítaní lyrických zbierok. Do protikladu však postavil aj motívy básne. Kým v úvode opisuje život vo väzení, neskôr sa cez katarziu dostáva k nárekom a prosbe o milosť. Tieto protipóly vytvárajú dojem otvorenosti, dialogickosti a návrat k citovosti. Patria tak medzi významné piliere postmodernej lyriky.

Ivan Šuša (Banská Bystrica) sa zaoberal vo svojom referáte K špecifikám memoárov z prostredia koncentračných táborov témou a žánrom, ktorý je stále aktuálny. V úvode vymenoval najdôležitejšie znaky memoárov. Zameral sa aj na ich ideologický aspekt a poukázal na diferencie v počte publikovaných memoárov v slovenskom a talianskom literárnom prostredí. Spomenul aj rozdiely nachádzajúce sa v terminologickom pomenovaní týchto literatúr. Kým v talianskej literárnej vede sa táto literatúra označuje ako koncentračná, v českej a slovenskej literatúre je označovaná ako táborová. V závere spomenul orálnu metódu ako východisko motivácie písania a publikovania týchto literárnych žánrov.

Lenka Paučová (Brno) referovala na tému Žánr spisovatelského denníku u M. Bulgakova. Skúmala žáner denníka z genologického, ale aj literárnoteoretického hľadiska. Vo svojej analýze diela Divadelný román venovala krátku pozornosť biografii autora. Upriamila aj na významné medzníky, ktoré sa netýkali len jeho života, ale aj literárnej histórie. Prostredníctvom psychologického aspektu, ktorý bol v tomto období dominantný. Autorke referátu sa podarilo vytvoriť celistvý motív, ktorý viedol spisovateľa k napísaniu diela.

Eliška Gunišová (Brno) vystúpila s referátom Žánrové rozpätie tvorby Terézie Vansovej. Spomenula Vansovej známe, ale aj menej známe diela. Ťažiskom príspevkom bol predovšetkým autorkin ženský román – Kliatba. Zo žánrového hľadiska je viditeľná paralela so svetovým gotickým románom. Analyzovala tak rozmanitosť tvorby tejto autorky.

Posledný blok odprevádzaný bohatou diskusiou na rozličné témy. Na záver vystúpil hlavný usporiadateľ tohto podujatia Ivo Pospíšil. V krátkom prehovore zhrnul prínos tohto stretnutia. To spočívalo nielen v rozšírení si poznatkov o genológii, ale prinieslo aj zaujímavé analýzy o žánroch. Mnohí referujúci sa tak podelili o svoje postrehy, čo prinieslo v diskusii, ale aj mimo nej, zaujímavé idey. Kolokvium bolo vo veľkej miere aj motiváciou pre štúdium genológie ako literárnovednej disciplíny, ktorá sa vyvíja a mení. Veríme, že tak ako prvý rok, tak aj tie nasledujúce sa kolokvium bude niesť v duchu šírenia osvety v rámci tejto vedy a prinesie mnoho zaujímavých postrehov.

Mgr. Simona Švandová – absolventka slavistiky na Masarykovej univerzite. V súčasnej dobe doktorandka (odbor: Teorie a dějiny slovanských literatur), ktorá sa vo svojej doktorandskej práci venuje porovnávaniu slovenského a českého realizmu so zameraním na dedinu ako významný sociálny priestor. Okrem toho sa venuje písaniu krátkych blogov o rôznych témach.

Kontakt: simi.svandova@gmail.com