Simona Švandová

Dňa 8. 12. 2015 sa v Ústave slavistiky Masarykovej univerzity konala v poradí už XIX. brnianska česko-slovenská konferencia. Ústredná téma konferencie niesla názov Poetika prózy v česko-slovenských souvislostech. Podujatie bolo organizované pod záštitou Českej asociácie slavistov v spolupráci s Literárnym informačným centrom v Bratislave, Slavistickou spoločnosťou Franka Wollmana a Stredoeurópskym centrom slovanských štúdií.

Konferenciu uviedol úvodným slovom vedúci ústavu prof. PhDr. Ivo Pospíšil, DrSc. a prodekan doc. Mgr. Rostislav Niederle, PhD. Vzhľadom k nedávnemu 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra (kodifikátor spisovného slovenského jazyka a najvýznamnejší slovenský národný buditeľ, politik) sa slova ujala aj riaditeľka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová. Upriamila pozornosť na najvýznamnejšie publikácie, ktoré vznikli pri tejto príležitosti a to Zatykač, Neologizmus slov, Štúr Bedeker. Na konferencii sa stretli v rovnakom pomere slovenskí aj českí literárni vedci, ktorí sa venovali rozličným témam – od literárnych syntéz po rôzne historicko-literárne udalosti.

Dopoludňajší blok zahájila Dagmar Inštitorisová, ktorá sa vo svojom príspevku Lyrizovaná próza Františka Švantnera v divadelnej interpretácii Romana Poláka venovala trom pohľadom na toto literárne dielo. Cez chronologický prierez obrysovito naznačila rozdielne pohľady pri spracovaní tejto literárnej látky. Okrajovo priblížila niektoré kompozičné prvky – napr. priestor a postavu. V priestore si všímala diferenciácie týkajúce sa divadelného spracovania, poukázala na modifikácie Zuny z romanticko-mýtickej bytosti v živočíšnu Nevestu hôľ 21.storočia. Igor Hochel sa vo svojom príspevku s názvom Funkcia motívu ŠtB v súčasnej slovenskej próze zameral na udalosti v (literárnych) dejinách pred rokom 1989. V úvode zhrnul jej primárnu funkciu a najvýznamnejšie aktivity, ktoré sa do literatúry premietli motivicky v tvorbe viacerých autorov. Konkrétne to demonštroval na diele Pavla Vilikovského Prvá a posledná láska a Príbeh ozajstného človeka. Cez psychologickú sondu hlavných protagonistov týchto próz ilustruje ich antagonistický pohľad na spomínanú organizáciu. Kým na jednej strane stojí človek žijúci v spomienkach, ktoré ho ničia a má problém sa zaradiť do súdobej spoločnosti, na druhej strane pozorujeme typ „ozajstného človeka“, ktorý nevykazuje žiadne anomálie, ale žije dvojakým životom, kde sa dopúšťa zločinov pri spolupráci s ŠtB. U oboch však pozorujeme psychickú rozorvanosť, ktorú im spôsobila. Autor príspevku v závere spomenul aj iných spisovateľov zaoberajúcich sa touto tematikou – a to R. Dobiáša, A. Baláža.

Príspevok Kateřiny Vávrovej Poetika románu Pekelný ráj Čestmíra Jeřábka bol v úvode prirovnaný ku Komenského dielu. Autorka sa tak snažila nájsť isté paralely súvisiace s literárnym zobrazením motívu raja a srdca ako kladné konotáty pri vyjadrení estetického umenia. Poukázala tak na protiklady, spájané s hlavnou postavou, ale aj na prvky intertextuality pre bližšie zobrazenie kontrastov fiktívneho a reálneho sveta spomínaného diela.

Patrik Šenkár prezentoval Ľudové poviedky Čechov z rumunského Banátu. V úvode referujúci uviedol stručné reálie o tejto „menšine“ v Banáte. Centrom príspevku však bola tvorba, ktorá na tomto území vznikala a vzniká. Prostredníctvom diela Tady byl samej les autor demonštroval zameranie literatúry na ľudovú slovesnosť, ktorá zahŕňa aj rozprávky alebo príslovia. V závere sa okrajovo dotkol motivickej roviny diel a poukázal na (vtipné) spracovanie literárnej látky, napr. rozprávky O Janíkovi a Marienke.

Jiří Poláček vo svojom referáte Konfrontace české a slovenské národní povahy v románu Vladislava Vančury Útěk do Budína analyzoval (národný) charakter a mieru sebareflexie v postavách k sebe a k vonkajšiemu svetu. Reflektoval tak diferenciácie vznikajúce pri rôznych hraničných situáciách. Prostredníctvom kategórie rozprávača tieto situácie približuje z rôznych uhlov pohľadu a poukazuje tak na (de)formácie charakterov.

Jana Kostincová priblížila v príspevku Temná láska i Lásky nebeské. Hledaní écriture féministe v české a slovenské literatuře problémy pri písaní literatúry tohto typu. Venovala sa aj feminizmu ako fenoménu, ktorý vo veľkej miere ovplyvnil spôsob nazerania na (literárnu) skutočnosť. Prostredníctvom komparatívnej metódy v krátkosti zhrnula základné genderové problémy a diferenciácie v rámci mužského a ženského písania. František Všetička vo svojom referáte Exilový román Bedřicha Svatoše priniesol retrospektívny pohľad na spoločensko-historické udalosti minulého storočia. Zameral sa na román Nechodí po horách z hľadiska kompozície, na druhej strane analyzoval tematickú kategóriu rozprávača situovanú do postavy žobráka.

Príspevok Ľudmily Ozábalovej Latinská evanjelická baroková próza Samuela Hruškovica predniesol Patrik Šenkár. Do epicentra pozornosti vniesol menej známu literárnu osobnosť Samuela Hruškovica, ktorý sa vymykal vtedajším konvenciám tvorby. Ako zástanca antipietizmu sa veľakrát štylizoval prostredníctvom svojich postáv do role šialenca, aby poukázal na odvrátenú stránku duchovného baroka.

Marta Keruľová vystúpila s príspevkom Diela písané slovakizovanou češtinou. Zamerala sa na osobnosť Jána Filického, ktorý sa etabloval v pražskom prostredí, poukázala na rozdiely vzťahujúce sa na slovakizovanú češtinu ako jazyk vzdelancov.

Referát Dany Hučkovej Obrázky z cudziny od Jana Nerudu a ich československé paralely priniesol genologický pohľad na besednicu ako žáner charakteristický pre ilustráciu dojmov zo zahraničia v 2. polovici 19. storočia. Poukázala na to prostredníctvom konkrétnych autorov v česko-slovenskom kontexte (M. Kukučín, J. Neruda), na ich spoločné, ale aj rozdielne znaky pri písaní tohto typu prózy.

Silvia Lauková nadviazala na genologický výskum vo svojom príspevku Stredoveká legenda v česko-slovenských súvislostiach. Krátkou interpretáciou dvoch najvýznamnejších legiend spomínaných literatúr priblížila recipročný moment. V závere sa zamerala na ich historický charakter a posolstvo pre súdobý (literárny) svet.

Mariana Hrašková sa venovala problémom spojeným s bytím v príspevku Existenciálna téma v slovenskej a českej literatúre pre deti a mládež. Prostredníctvom psychologickej metódy sa jej podarilo uchopiť nielen premeny týkajúce sa motívu smrti z detského pohľadu, ale aj metamorfózy v literárnych dejinách. České inšpirácie v Záborského Faustiáde bol názov literárnej analýzy Petry Kaizerovej. Snažila sa v nej o uchopenie literárnej látky a jej spracovania zo zahraničných zdrojov. Poukázala tak na národnostné rozdiely, ale aj spoločné motívy.

Popoludňajší blok uviedol Miloslav Vojtech s príspevkom Prozaický fragment Jána Pavla Tomáška Obchodníci (Otázky literárnohistorickej recepcie, interpretácie a česko-slovenské súvislosti textu). Pomocou literárnej syntézy uviedol do pozornosti menej známu osobnosť Jána Pavla Tomáška a v krátkosti sa venoval aj spomínanému fragmentu. Zo zaujímavostí uviedol fakt, že napriek tomu, že autor bol Slovák, svoje diela písal česky.

Obraz ruskej krajiny a prírody v memoárových prózach českých a slovenských legionárov bol centrom záujmu príspevku Lenky Szentesiovej. Komparatívnou metódou sa jej podarilo zachytiť diferenciácie týkajúce sa ruského a slovenského priestoru. Zamerala sa aj na kategóriu postavy, ktorú analyzovala na základe prostredia, v akom sa nachádzala, a priniesla aj netradičný pohľad na memoáre z funkčného a estetického hľadiska.

Ester Nováková sa podujala na literárnu syntézu v príspevku Těsnohlídkova tvorba pro děti a jeho slovenské inspirace. Venovala sa predovšetkým detskému čitateľovi, ale aj rôznym digresiám smerujúc k tvorbe inšpirovanej slovenskou prírodou, konkrétne návštevou jaskýň.

Jana Kuzmíková referovala o téme Recepcia literatúry: Niekoľko kognitívnych poznámok. Venovala sa tak teoretickej štúdií S. Rakúsa z hľadiska recepcie literatúry a poukázala na rôzne asociačné momenty vzťahujúce sa na vedecký text Ztrácení a nalézání v překladu.

Praktické poznámky k jazykovému a kulturnímu kontextu bola ústredná téma referátu Milana Pokorného. Pomocou diachrónneho prierezu česko-slovenských vzťahov analyzoval rôzne presahy vzťahujúce sa na preklad nielen v mediálnej sfére, ale aj v umeleckom texte.

Autor príspevku Sebereflexe ve fikčním narativu (Petr Hrbáč, Václav Kahuda a Pavel Kolmačka) Miroslav Chocholatý analyzoval cez prozaickú sondu diela autorov súčasnej českej literatúry. Prostredníctvom interpretačnej syntézy sa mu podarilo vytvoriť celistvú mozaiku charakterov hlavných postáv a ich sebareflexie.

Komparatívna štúdia Lenky Paučovej Poetologické paralely české a slovenské meziválečné prózy sa venuje najvýznamnejším spoločným a rozdielnym znakom daného literárneho obdobia. Prostredníctvom triády autorov Dostojevskij – Nohejl – Urban sa jej podarilo uchopiť najzaujímavejšie momenty, ktoré ich spájali. Išlo predovšetkým o tematickú, motivickú a žánrovú rovinu diel, ktoré spolu vytvárali celistvý obraz medzivojnového obdobia premietnutého v literatúre.

Nasledoval príspevok samotného organizátora konferencie – Iva Pospíšila Kvázimemoáry jako mentální signál (české a slovenské příklady). Poukázal na žáner kvázimemoárov a ich modifikácie. V osobitnom príspevku sa venoval kritickému zhodnoteniu publikácií, ktoré na Slovensku vyšli v jubilejnom štúrovskom roku a ktoré boli čiastočne predstavené na začiatku konferencie.

Konferenciu ukončil príspevok Magdalény Barányiovej Chronotop v románovej tvorbe Lajosa Grendela. Štúdia bola ilustráciou človeka nachádzajúceho sa v stredoeurópskom kontexte. Cez konkrétne diela (Odtienené oblomky, Ostrá streľba) sa Barányiová pokúsila priblížiť motívy tvorby autora. Psychologickou metódou tak vyjadrila procesy odohrávajúce sa vo vnútri postáv.

Veríme, že rovnomenný súbor spomínaných vedeckých štúdií, ktorý vyjde v nasledujúcom kalendárnom roku, sa stane cenným príspevkom nielen pre česko-slovenskú slavistiku, ale aj medzinárodnú literárnu vedu. Keďže česko-slovenské vzťahy sú stále aktuálnou témou, dúfame, že sa takto stretneme aj o rok s ďalšími príspevkami, keďže národné povedomie je potrebné neustále obohacovať o niečo nové.

Mgr. Simona Švandová – absolventka slavistiky na Masarykovej univerzite. V súčasnej dobe doktorandka (odbor: Teorie a dějiny slovanských literatur), ktorá sa vo svojej doktorandskej práci venuje porovnávaniu slovenského a českého realizmu so zameraním na dedinu ako významný sociálny priestor. Okrem toho sa venuje písaniu krátkych blogov o rôznych témach.

Kontakt: simi.svandova@gmail.com