Maxim Duleba

Otázka rozvoja interkultúrnych kompetencií a jazykových komunikačných zručností v lingvodidaktike cudzích jazykov je dnes mimoriadne populárna v Rusku, ako aj v našom regióne. V slovenskej rusistike zástancami daného lingvokulturologického smerovania vo výučbe ruštiny sú E. Kolárová (Ružomberok), J. Sipko, A. Petríková, L. Guzi, M. Blaho (Prešov), L. Sugaj, M. Lizoň, A. Repoň (Banská Bystrica), P. Adamka, E. Zelenická, J. Sokolová (Nitra), T. Grigoriánová, A. Grominová (Trnava), I. Dulebová, N. Cingerová, K. Strelková (Bratislava). Práve týmto smerom bol prioritne zameraný program jazykovej školy, ktorý chcem analyzovať v nasledujúcich riadkoch. Aj preto ma ako študenta učiteľského odboru učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a nemeckého jazyka a literatúry, budúceho pedagóga, zainteresovala možnosť zúčastniť sa letnej školy v Tomsku, aj keď mi prioritne išlo o zvyšovanie jazykovej kompetencie a jazykových zručností v oblasti ruského jazyka. V dňoch 16. augusta 2016 až 7. septembra 2016 som sa zúčastnil 4. letnej školy intenzívnej výučby ruského jazyka, ktorú už tradične zorganizovala Filologická fakulta Tomskej Štátnej Univerzity v Tomsku. Tento rok sa na nej stretli študenti filológie, učiteľstva, prekladateľstva, ale aj muzikológie a ekonomického manažmentu. Účastníci letnej školy pochádzali zo Slovenska, Fínska, Talianska, Británie, Spojených Štátov, Číny a Vietnamu.

Cieľom letnej školy bolo zlepšenie jazykových kompetencií študentov v oblasti ústneho a písomného prejavu, rovnako ako oboznámenie sa s ruskou a (užšie) aj sibírskou kultúrou. Na základe úvodného písomného a ústneho testu boli študenti rozdelení do dvoch skupín – na začiatočníkov a pokročilých. Študenti v skupine pokročilých absolvovali týždenne tri konverzačné a dva gramatické semináre, zatiaľ čo skupina začiatočníkov absolvovala dva konverzačné a tri gramatické semináre. Konverzačné semináre viedla Маrína Vladimirovna Grekova a gramatické semináre Anna Vladimirovna Dvizová, obe talentované odborníčky v oblasti lingvodidaktiky cudzích jazykov. Výučba sa sústredila na intenzívne písanie a rozprávanie v ruskom jazyku s dôrazom na rozvíjanie porozumenia a výslovnosti, praktickú štylistiku, diskusiu o súčasných sociálnych, politických a kultúrnych témach, oboznámenie sa s ruskými médiami, prácu s mediálnymi textami a konverzáciu na témy interkultúrnej komunikácie, ako aj ruskej a sibírskej kultúry. Ciele výučby sú uvedené aj v propagačnom materiáli.

Počas konverzačných seminárov nebola cítiteľná silná disproporcia medzi komunikačným priestorom vyučujúceho a študenta, čo vnímam ako veľké pozitívum. Tento efekt bol docielený predovšetkým obídením „tradičného“ frontálneho typu vyučovania, v ktorom je nevyhnutná disproporcia medzi prejavom učiteľa a študenta častá a problematická. V rozdelených skupinách sa pomerne často diskutovalo na odlišné témy týkajúce sa rôznych aspektov ruskej kultúry – či už reálií, literatúry, tradícii a kultúrneho dedičstva. Časté využívanie autentického materiálu (videá, fotografie) bolo prínosné pre rozvíjanie diskusie medzi študentmi, ktorí mali možnosť na rozličné audiovizuálne podnety reagovať a rozvíjať tak okrem jazykových kompetencií aj tvorivosť a kognitívne procesy, nakoľko už samotný prínos do diskusie napomáha k prejaveniu študentovej individuality a je tvorivý v svojom jadre. Práve široký priestor poskytnutý študentom na zapojenie sa do diskusie a prejavenie individuality prostredníctvom názoru napomáha k humanizácii lingvodidaktiky a je kľúčový v budovaní snahy o pochopenie jazykového obrazu ruskej reality prostredníctvom tvorivého aktu a pozitívneho zážitku. Pomerne veľký apel bol zameraný na tematický okruh kultúrnych rozdielov medzi jednotlivými krajinami. Časté diskusie o interkultúrnych boli podnetné a obohacujúce predovšetkým z hľadiska lingvokultúrnej sebaidentifikácie a taktiež napomáhali k utvoreniu obrazu o ruskej jazykovej realite, nakoľko zahraničný študent, nepoznajúci vo veľkej miere reálie ruského jazykovo-kultúrneho prostredia, práve prostredníctvom kontrastu a konfrontácie jednotlivých kultúrnych aspektov zo svojou vlastnou kultúrou nadobúda a tvorí svoj obraz nie len o ruských reáliách, ale taktiež aj o svete ruského jazyka a jemu prináležiacich jednotlivých pomenovaniach mimolingvistickej skutočnosti, ktoré sa v jednotlivých kultúrnych kontextoch prirodzene odlišujú. Okrem častej diskusie o ruských reáliách bolo vo veľkej miere prítomné aj nadväzovanie kontaktov s ruským kultúrnym dedičstvom – študenti si mali na hodinách možnosť zaspievať kultové ruské piesne, taktiež si navzájom prečítavali básne A. S. Puškina, o ktorých bola následne vedená diskusia. V priebehu vyučovania bol teda prítomný aj umelecký a estetický zážitok, ktorý napomáha predovšetkým k budovaniu pozitívneho vzťahu k svetu jazyka. Aj na základe pozitívnej odozvy zo strany študentov dospievam k záveru, že zakomponovanie kultových umeleckých diel do vyučovacieho procesu dosiahlo svoj očakávaný pozitívny efekt – študenti počas záverečnej ceremónie spievali „Kalinku“ s veľkým nadšením, alebo si v kníhkupectve kupovali na pamiatku básne A. S. Puškina. Spev a recitácia vedú k pozitívnemu zážitku, rovnako ako k zlepšovaniu výslovnosti. Práve úspešné vytvorenie pozitívneho zážitku – či už počas konverzácie o jednotlivých kultúrnych a jazykových aspektoch, alebo počas konfrontácie s ruským prostredím a umením, vnímam ako kľúčovú zložku vyučovacieho procesu realizovaného na letnej škole Tomskej Štátnej Univerzity, nakoľko pozitívny zážitok vedie k efektívnemu učeniu sa.

Ani v prípade gramatických seminárov pozitívny zážitok neabsentoval. Študenti mali napríklad možnosť spoznávať idiómy ruského jazyka, čo je minimálne pre študentov filológie veľmi lákavé. Zlepšovanie znalosti ruskej gramatiky bolo sprevádzané textami o dejinách regiónu alebo cvičeniami obsahujúcimi texty o ruských reáliách. Ako negatívum by sa dalo uviesť, že mnohí študenti sa sťažovali na príliš rýchle tempo. Toto „negatívum“ má ale taktiež aj pozitívne stránky, pretože pri rýchlom tempe je možné pokryť širokú paletu preberaného materiálu a urobiť tak kurz intenzívnym. Treba ale podotknúť, že gramatické semináre vzhľadom na svoj účel boli vedené oveľa viac duchom klasického frontálneho typu vyučovania, ale s tým, že boli naplnené pozitíva tradičného prístupu – aktívna práca a častá reakcia zo strany študenta taktiež viedla k rozvoju jazykovej kompetencie a jazykových zručností.

Okrem seminárov letná škola ponúkla aj bohatý kultúrny program, ktorého účelom bolo oboznamovanie zahraničných študentov s regionálnou históriou, ako aj so sibírskym a ruským kultúrnym dedičstvom. Bohatý program nebol zostavený náhodne, ale v duchu približovania zahraničných študentov ruskému kultúrnemu prostrediu, dodržiavajúc dnes populárny princíp spoznávania jazyka cez kultúru a kultúry cez jazyk. Spomedzi mnohých aktivít považujem za vhodné uviesť nasledovné: študenti absolvovali exkurziu venovanú dejinám bohatej akademickej tradície Tomskej Štátnej Univerzity, a pod vedením profesionálnej sprievodkyne a historičky mali možnosť oboznámiť sa s najdôležitejšími historickými pamiatkami mesta Tomsk.

V sprievode dobrovoľníkov z radov študentskej organizácie TSU (Tomsk State University) účastníci LŠ navštívili lokálnu oslavu „Sviatku sekery“, kde sa oboznámili s rozmanitou ruskou kuchyňou a mohli sledovať celosvetovú súťaž v drevorezbárstve. Každoročný festival zahrňoval aj exhibíciu tradičných ruských krojov a vystúpenia folklórnych súborov z celého Ruska a blízkych krajín. Dobrovoľníci ochotne pomáhali zahraničným študentom porozumieť špecifikám konkrétnych tradícii. Konfrontácia s rozmanitým repertoárom ruskej národnej piesne dopomáhala k rozvoju obrazu o ruskom jazykovo-kultúrnom prostredí. Študenti boli taktiež ponorení do veľmi autentického prostredia a mali možnosť sa často a opakovane rozprávať s nositeľmi jazyka. Práve častý kontakt s jazykom mimo priestoru učební dopomáha k utvoreniu obrazu o realizácii jazyka v praktickom živote a o pochopení jeho špecifík. Študent má možnosť spoznať mnoho slangových a idiomatických výrazov rovnako ako naučiť sa efektívne komunikovať a vyjadriť svoju potrebu v ruskom jazyku a utvoriť si predstavu o tom, v akých praktických kontextoch je využívanie jednotlivých jazykových prostriedkov vhodné. Jazyk sa v takýchto kontextoch aj spájal so spoznávaním tzv. ruskej „mentality“, čo veľmi dopomáhalo k vytváraniu obrazu o „ruskej duši“ a každodennej realite, v ktorej sa ruský jazyk pohybuje.

Počas jedného z víkendov sa uskutočnil aj zájazd do historicko-kultúrneho a prírodného parku „Tomskaja Pisanica“, kde študenti LŠ absolvovali exkurziu o pôvodných sibírskych kultúrach, navštívili chránenú pamiatku pravekých nástenných malieb a vypočuli si koncert regionálnej folklórnej hudby. Táto aktivita bola taktiež efektívnym doplnením vyššie uvedeného princípu spoznávania jazyka cez kultúru a spoznávania kultúry cez jazyk, ako aj princípu využitia pozitívneho zážitku pre osvojovanie vedomostí.

Okrem mnohých a rozmanitých oficiálnych podujatí mali študenti príležitosť navštevovať vo voľnom čase miestne múzea, koncerty, divadlá a festivaly, a veruže bolo čo pozerať – ako študentské mesto s dávnou históriou a kultúrne centrum Sibíru – Tomsk ponúka množstvo príležitostí pre kultúrne vyžitie. Napríklad múzeum politickej represie ponúka možnosť spoznávania aj negatívnych aspektov ruských dejín, zatiaľ čo viaceré divadlá s relatívne vysokou kvalitou hrajú predstavenia aj v priebehu leta. Letná škola bola uzavretá slávnostnou ceremóniou, spočívajúcou v odovzdávaní certifikátov a spievaní kultových ruských piesní, ktoré si študenti nacvičili pod vedením lektorov v priebehu jazykových a gramatických seminárov. Ako vidíme, letná škola v Tomsku v snahe zlepšovať jazykové kompetencie zahraničných študentov prostredníctvom konfrontácie s ruskou kultúrou ponúkla svojim študentom množstvo príležitostí, aby sa oboznamovali s ruským jazykom v rozličných sférach ruského kultúrneho prostredia.

V závere môžeme skonštatovať, že boli vytvorené všetky podmienky pre „približovanie študentov k ruskému lingvokultúrnemu spoločenstvu a relevantnejšiemu vnímaniu ruského jazykového obrazu sveta a ruského kultúrneho archetypu“ (DULEBOVÁ – CINGEROVÁ – HRČKOVÁ, 2016, s. 3). Letná škola Tomskej Štátnej Univerzity úspešne realizovala spôsob výučby naplňujúci požiadavku súčasného trendu modernizácie a humanizácie lingvodidaktiky cudzích jazykov prostredníctvom kultúry a kultúry prostredníctvom jazyka konkrétnym obsahom, ktorý je určite aj prínosom k lepšiemu spoznávaniu osobitosti ruskej mentality a toho, čomu sa v celom svete neurčito hovorí „záhadná ruská duša“. Mala by prestať konečne byť záhadnou, a práve „filológovia majú oveľa viac možností pri získavaní objektívnych poznatkov o samotnom človeku, a je na nich, ako tieto možnosti využijú“ (SIPKO, 2011, s. 314).

Literatúra:

DULEBOVÁ, I. – CINGEROVÁ, N. – HRČKOVÁ, K.: Glosár ruských lingvoreálií. Bratislava: STIMUL, 2016.

SIPKO, J.: Teoretické a sociálno-komunikačné východiská lingvokulturológie. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2011.

Maxim Duleba študuje učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a nemeckého jazyka a literatúry na Katedre anglistiky a amerikanistiky a na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vystúpil na vedeckých konferenciách a publikoval viacero odborných štúdií doma aj v zahraničí. V centre jeho výskumu sú otázky poetiky a recepcie Henryho Millera. V roku 2016 získal akademickú pochvalu rektora Univerzity Komenského v Bratislave za odbornú a vedeckú činnosť.

Kontakt: duleba2@uniba.sk