V Benátkach, je podivuhodný tvor.
Dvanásť hodín v jednom kuse,
sa natriasal v autobuse.
Na čerpacej stanici ukradol
toaletný papier, mydlo a žuvačky.
Porevolučný Slovák v Benátkach,
je chodiaca kalkulačka.
Keď sedí na brehu smradľavého kanála
a kúzelnícky ťahá rezne z alobalu,
chýba mu tajomnosť cudzinca.
Kupuje fosforové gondoly,
nesmelo vchádza do kostolov,
s bázňou si prezerá výklady.
Hľadá atrakcie. Sám je atrakciou.
Majster v zadržiavaní moču.
Z fontány loví mince.

Doma ho vítajú ako proroka…
On videl budúcnosť!
Schátrané mesto zahádzané odpadkami.

Básnik žehná nožom knedľu.
Privrie oči,
s bázňou do nej reže,
tajomne si kus
vloží do úst
a kto by naňho
skríkol: – Nežer!
naskutku musí oslepnúť.

Len s plným bruchom
môže
básnik
triafať nože
do kentaurov,
či vzlietnuť na Parnas
s debnou alkoholu
a starého vypĺznutého Fénixa
stiahnuť za chvost
dolu,
na zem.

Knedľa dá silu mágať prsiská,
vysávať šťavu sladkých plodov,
vyspievať chválu
rodiacim lonám,
v žiali rozochvieť
srdce zvona
a všetky dievky vystískať.
Básnik žehná nožom knedľu.

Nebudeme vedieť hrať.
Naše gitary oťažejú,
svetlá zhasnú
a všade bude tma.
Z divadla bude pouť
spev Petra Dvorského
a potlesk rakúskych
milovníkov hudby.
Všetkých očarí krása
Verdiho skladieb.
Z Carltonu budú vybehovať
pripité prostitutky
so slzami v očiach.
Ten hlas sa bude niesť
námestiami, ulicami, cestami.
Ľudia sa budú zastavovať
a hovoriť: – Počujete ten hlas?

Strhaný muž, ktorý napichuje

papieriky a vysáva psie hovná,
si strhne čiapku,
padne na kolená
a začne recitovať
Goetheho Kráľa tmy.

Teraz však naše
gitary šialene revú.
My vreštíme do ich hluku.
Všade je svetlo. Všetko je po starom.
K výpadku nedošlo.

Sedliak chce
umrieť vo vinohrade.
Sedí na vyhriatej stienke,
pozoruje obliny
pulzujúcich bobúľ.
Vidí včely a mravce,
ako z kameňa vysávajú kvapky vína.

Na zdravie, dobrý gazda.
Na zdravie, štedrý gazda.
Na vaše, na vaše…

V nemocnici je bezradný.
Súcit je výsmechom
jeho slabosti.
Pre lekárov je mŕtvola.

Sedliak sedí vo vinohrade,
na chladnúcom kameni.

Zbohom dobrý gazda, šepkajú mravce.
Zbohom štedrý gazda, bzučia včely.
Prihovára sa viniču:
Už nebudem oberať…
Zbohom dobrý gazda,
zbohom štedrý gazda… šepká vinohrad
a listami sa dotýka rúk
svojho pestúna.

Ubohém štedrý gazda…

Mgr. Štefan Chrappa, PhD., se narodil 1. 9. 1979 (Sväty Jur), vystudoval polonistiku a pra­cuje jako odborný asistent Univerzity Komenského v Bratislavě. Vydal sbírky básní: Útecha (1998), Anjeli nevedia spievať (1999), Na obojku (2001), Chudoba psy mrzáci (2006) ad.