Ján Dubnička

* 7. 5. 1941 Slávnica

Po maturite na JSŠ v Ilave (1958) pracoval dva roky v praxi (baník – OKR, sústružník – Dubnica nad Váhom). Po vojenskej službe (1960–62) študoval na FF KU v Bratislave filozofiu a na PrF KU matematiku (1962–67). Od r. 1967 sa stal vedeckým pracovníkom FÚ SAV, kde v r. 1974 obhájil kandidátskú dizertáciu Čas a kauzalita; na FF KU získal titul PhDr. Po nástupe do FÚ SAV sa aktívne podieľal ako jeho dlhoročný vedecký tajomník na organizovaní vedeckého života ústavu, najmä interdisciplinárnych konferencií a sympósií orientovaných na filozoficko-metodologické otázky prírodných vied. Aktívne sa zúčastňuje na domácich i zahraničných konferenciách a sympósiách venovaných filozofickým a metodologickým otázkam vedeckého poznania. Bol pravidelným účastníkom Medzinárodnej letnej filozofickej školy vo Varne. Absolvoval vedecké stáže na viacerých zahraničných filozofických pracoviskách (Berlín, Budapešť, Moskva, Novosibirsk, Tbilisi, Sófia). Spolupracoval ako člen redakčných rád a ako spoluautor viacerých domácich ale i zahraničných monografií, i ako editor mnohých vedeckých zborníkov. Aj keď je stále kmeňovým pracovníkom FÚ SAV, po celý čas sa aktívne podieľa na vysokoškolskej pedagogickej činnosti, a to ako prednášateľ základných kurzov z filozofie, metodológie a logiky, ako aj špeciálnymi výberovými prednáškami, zameranými na filozoficko-metodologické otázky prírodných vied – najmä matematiky, fyziky, kozmológie a synergetiky.

Jeho vedecký záujem je orientovaný na výskum základných filozofických kategórií – pohyb, priestor, čas, kauzalita, vývoj, objasnenie ich vzájomného vzťahu a funkcií vo vedeckom poznaní. Vo svojích štúdiách formuluje niektoré základné špecifiká a rozdiely medzi filozofickými, všeobecnovednými a špecialnovednými pojmami a kategóriami ako i princípy ich vzájomnej transformácie. Vzhľadom k vyjasneniu podstaty a základných charakteristík všeobecnovedných kategórií venuje pozornosť takým všeobecnovedným teóriám (teórie strednej úrovne), ako sú teória systémov, teória štruktúr, teória modelov a modelovania, synergetika, problémy matematizácie a formalizácie, kde sa zaoberá najmä postavením a funkciou všeobecnovedných pojmov a kategórií ako i prístupov vo vedeckom poznaní. Pozornosť venuje rozpracúvaniu metodologických a logických kategórií veda, vedeckosť, pojem, protirečenie, paradox, chaos atď., ich špecifikácii v rozličných koncepciách filozofie vedy ako i v špecialnovednom poznaní, najmä v matematike, fyzike a kozmológii.

Bibliografie:
◦ Čas a kauzalita, 1986;
◦ V. Cirbes a kol.: Filozoficko-metodologické východiská spoločenských vied, 1987;
◦ Dialektika, filosofija, nauka, 1988.

Sborníky:
◦ Vremja i pričinnosť, Akta XV. svetového filozofického kongresu 4, 1974;
◦ K niektorým aktuálnym filozofickým problémom kozmológie, Relativita a kozmológia, 1979;
◦ Mathematisation und Formalisation in den positivistischen konception der Wissenschaft, Zur Kritik der Positivismus, 1980;
◦ Dialekticko materialistická koncepcia hmoty, Hmota a pohyb z hlediska filozofie a přírodních věd, ed. J. D., 1980;
◦ Čas a kauzalita, Prostor a čas z hlediska filozofie a přírodních věd, ed. J. D., 1982;
◦ Aktuálne filozofické a metodologické problémy súčasnej astronómie, Filozofické a metodologické problémy súčasnej astronómie, 1982;
◦ Materialistická dialektika a teória systémov, Materialistická dialektika a systémové prístupy vo vede, ed. J. D., 1984;
◦ Materialistická dialektika a teória modelov, Modely a modelovanie vo vedeckom poznaní, ed. J. D., 1985;
◦ Singularita ako špecifická forma pohybu hmoty, Špecifické formy pohybu hmoty, 1985;
◦ Matematizácia, formalizácia a vedecké poznanie, Matematizácia a formalizácia vo vedeckom poznaní, ed. J. D., 1986;
◦ Kategórie dialektiky a prírodovedné poznanie, Kategórie materialistickej dialektiky a prírodné vedy, ed. J. D., 1987;
◦ Filozofia, astronómia, vývoj, Vesmír a vývoj, ed. J. D., 1991;
◦ Kategória „vývoj“ a prírodovedné poznanie, Filozofia, prírodné vedy a vývoj, ed. J. D., 1992;
◦ K niektorým metodologickým aspektom vývinu pojmov, Logické a filozofické problémy vývinu pojmov, 1992;
◦ Modely a ekosystémy (filozoficko-metodologické východiská), Diskusie o ekofilozofii, 1992;
◦ Možnosti a hranice modelov a modelovania v ekológii, Spory o charakter ekologickej paradigmy, 1993;
◦ Filozofické východiská vedeckých teórií, Filozofia, veda, filozofia vedy, 1993;
◦ „Veda“ a „vedeckosť“ v niektorých súčasných koncepciách filozofie vedy, Možnosti a hranice vedy, 1993;
◦ Priestor, čas a pohyb v ekofilozofickej koncepcii F. Capru, Ekofilozofické koncepcie, 1994;
◦ Ako věci vznikajú, vyvíjajú sa a zanikajú: súčasný pohľad filozofie, Hmota. Život. Inteligencia, ed. D. Magdolen, 2008;
◦ Čas, dejiny a historici, Kapitoly z histórie stredoeurópskeho priestoru v 19. a 20. storočí, ed. E. Ivančíková, 2011.

Časopisecké příspěvky:
◦ O teóriach smeru času a ich problémoch, Filozofia (F) 1969;
◦ Kauzálne teórie času, F 1972;
◦ Časová štruktúra kauzálneho vzťahu, F 1973;
◦ Ku Kantovej metafyzike času, F 1974;
◦ K dialektike formálneho a obsahového v procese formalizácie, F 1983;
◦ Filozoficko-metodologické východiská vedeckého poznania, F 1987;
◦ Všeobecnovedné kategórie, F 1988;
◦ Filozofia a prírodné vedy, Kategória vývoj a prírodné vedy, F 1989;
◦ Categories „Contradiction“, „Paradox“ and Scientific Knowledge, Human Affairs 1996;
◦ 1995–2013: řada statí v časopise Oganon, Filozofia a iFilozofia.

Předmluvy:
◦ J. Krempaský: Vesmírne metamorfózy. Svet očami fyziky, 1986.

Překlady:
◦ A. M. Mostepanenko: Priestor a čas v makrosvete, megasvete a mikrosvete, 1977.

a