František Mihina
* 25.
12.
1944 Smolenice
Vo vedeckom výskume sa orientuje na dejiny filozofie s osobitným zreteľom na reflexiu prúdov súčasného západného filozofického myslenia. V tomto zmysle venoval svoju pozornosť skúmaniu najvýznamnejších výsledkov najmä poklasickej filozofickej tradície, napr. J. S. Milla, B. Russella, L. Wittgensteina, predstaviteľov logického empirizmu, K. R. Poppera, P. K. Feyerabenda, Th. Kuhna a iných. Významnú časť svojho vedeckého úsilia orientuje na analýzu amerického filozofického myslenia a v jeho rámci najmä na konštituovanie a transformáciu pragmatizmu, predovšetkým na analýzu v myšlenkovom odkazu Ch. S. Peircea, W. Jamesa a J. Deweyho. V posledných rokoch sa venuje problematike racionalizmu a racionality, formám a modelom jej historického výskytu a kultúrno-civilizačným dôsledkom jej uplatňovania. Výsledky svojho vedeckého úsilia prezentoval v rámci viacerých prednáškových pobytov a na konferenciách doma a v zahraničí (USA, Etiópia, Maďarsko, Poľsko, Veľká Británia, Rusko). Publikoval viac ako 50 vedeckých štúdií.
Bibliografie:
◦
Idiografia vývinu amerického filozofického myslenia,
1993;
◦ Dejiny filozofie (spoluautor),
1993;
◦ Metamorfózy poklasickej filozofie (spoluautor),
1994;
◦ Klasická pozitívna filozofia,
1995;
◦ Racionalita.
K náčrtu genealógie,
modelov a problémov,
1997.
Sborníky:
◦ K archeológii a architektonike formovania modernej racionality,
Moderná racionalita,
1995.
Časopisecké
příspěvky:
◦ Duch americkej filozofie,
Filozofia (F) 1992;
◦ Popperova kritika indukcionizmu,
F 1995;
◦ Popperova obrana kritického rozumu,
Peirceova kritika metafyzického rozumu,
F 1996.
a