Vavro Šrobár

* 9. 8. 1867 Liesková

† 6. 12. 1950 Olomouc

Stredoškolské štúdium absolvoval v Přerove, keď ako „panslav“ musel opustiť Slovensko. Medicínu vyštudoval na LF v Prahe. Do r. 1918 pôsobil ako lekár v Ružomberku, potom sa plne zapojil do politického života v ČSR. V r. 1918–20 vykonával funkciu ministra s plnou mocou pre správu Slovenska a súčasne i ministra verejného zdravotníctva a telesnej výchovy. V r. 1921–22 bol ministrom školstva a národnej osvety. V r. 1922–37 prednášal na LF KU v Bratislave; v r. 1935 dosiahol hodnosť univerzitného profesora. V r. 1918–25 bol poslancom a 1925–35 senátorom za agrárnu stranu, 1945–46 ministrom financií a členom vedenia Demokratickej strany; r. 1946 založil Stranu slobody. Za SNP bol jedným z dvoch predsedov SNR.

Už počas stredoškolského štúdia v Přerove získal presvedčenie o nevyhnutnosti „spojiť osudy oboch vetiev slovanského kmeňa v jeden mohutný celok“. Svoj odpor voči maďarizácii spájal s propagáciou česko-slovenskej jednoty. Súčasne nekompromisne vystupoval proti klerikalizmu i konzervativizmu martinských národovcov. Počas štúdia v Prahe si osvojil filozofiu T. G. Masaryka, najmä ním hlásané idey demokracie, liberalizmu, drobnej práce, ktoré propagoval po príchode na Slovensku v časopisoch Slovenské pohľady, Hlas, Prúdy, Nové časy, Naša zástava, Slovenský obzor a i. V r. 1898 v spolupráci s P. Blahom začal vydávať časopis Hlas; jeho posledné dva ročníky (1902–04) už redigoval sám. Jeho ideovou platformou bol masarykizmus, česko-slovenská orientácia, demokratizmus a antiklerikalizmus. Po r. 1918 nastúpil dráhu verejného politického činiteľa ako predstaviteľ čechoslovakizmu a agrárnej politickej orientácie.

Bibliografie:
Vláda ľudu v demokracii, 1919.

Časopisecké příspěvky:
Naše snahy, Hlas 1898;
Maďarizácia, Hlas 1900;
O československej vzájomnosti, Prúdy 1901;
Vzájomnosť československá, Hlas 1902;
Viera a veda, Prúdy 1913.

jb