Elena Várossová

* 8. 2. 1926 Rovňany

† 9. 11. 2010

Rod. Segéňová. – Po ľudovej škole v Rovňanoch zapísala sa na gymnázium v Lučenci a po rušnom šk. r. 1937–38, keď sa rozhodlo nielen o osude Lučenca, ale aj celej ČSR, prešla na gymnázium do Tisovca, kde aj maturovala (1945). Vysokoškolské štúdiá filozofie a francúzštiny absolvovala na KU (1945–50); PhDr 1950 (dizertácia Filozofia Henri Bergsona). Začiatkom r. 1951 nastúpila do SAVU, po založení SAV v r. 1953 stala sa pracovníčkou FÚ SAV, na pôde ktorého zotrvala do nástupu do dôchodku v r. 1996. Zastávala v ňom funkciu vedúcej oddelenia dejín filozofie (1953–70), členku Vedeckej rady FÚ SAV a redakčnej rady FČ. V r. 1961 obhájila kandidátsku prácu Základné idey slovenského obrodenia, absolvovala krátke študijné pobyty (1962 Moskva, Petrohrad; 1967 Paríž), zúčastnila sa na medzinárodných kongresoch a sympóziách (Salzburk 1964, Cordoba 1965, Varšava 1965, Varna 1969), pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FÚ ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie: Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie (1963), iné varianty a zväzky v r. 1981 a 1987, zborník Der Streit um Hegel bei den Slawen a ďal. Práce pražských a brnenských kolegov sledovala sústavne a mnohé recenzovala. V rokoch 1970–89 bola ponechaná v ústave ako odborná pracovníčka a mohla – v medziach „svojej zaradenosti“ – pokračovať v dejinno-filozofických výskumoch, pravda bez nároku na publikačnú rovnoprávnosť a zvyšovanie kvalifikácie. Po r. 1989 spolupracovala na obnove slobody a pluralizmu filozofického myslenia a nadviazala v svojom odbore spoluprácu aj so zahraničnými pracoviskami (Viedeň, Göttingen).

Do filozofického života vstúpila v čase najimperatívnejších zásahov ideológie a politiky do orientácie filozofického vývinu a konkrétnych tvorivých možností jeho pracovníkov. K sľubnej odbornej alternatíve sa jej vo FÚ SAV naskytla téma výskumu dejín filozofického myslenia na Slovensku a tá sa stala nadlho jej hlavnou úlohou. Ako gestorka, editorka a spoluautorka dvoch kolektívnych monografií venovala sa predovšetkým metodologickej problematike. Oproti redukcionistickému Ždanovovmu modelu marxistických dejín filozofie obhajovala ich heglovsko-štruktúrne poňatie ako významnej súčasti filozofického systému. Centrálnu tematiku jej starších prác tvorilo obdobie slovenského národného obrodenia. Na jeho základných ideách a pojmoch, koincidujúcich s osvietensko-romantickým ideovým kontextom Európy, najmä však Nemecka, poukázala na živé spojenie týchto ideí s kontextom potrieb sociálno-politického vývinu Slovenska. V rade štúdií (Kollár a Herder, Štúr a Hegel, Kuzmány a Fries) objasňovala recepciu „veľkých“ ideí a ich transformácie v perifernejších sociálnych centrách vždy v rovine dynamizmu a preferencií istých ideí s duchovným a kultúrno-sociálnym kontextom recipienta. Argumenty pre špecifickosť dynamizmu ideových štruktúr poskytujú aj komparácie Rousseau a Kant, Herder a Kant, Kant a Fichte. Vývin novovekej racionalistickej filozofie spracovala aj sumárne. Na analýze postáv od Descarta po Hegla usiluje sa zachytiť podstatné zmeny a modifikácie racionalizmu (od rozumu mechanickej prírodovedy cez kritický a praktický rozum k rozumu dialektickému a historickému) a súčasne ukázať najhlbšie jadro všetkých týchto modalít: chápanie rozumu ako sily zakladajúcej poznanie poriadku sveta a dejín, a tým účinného prostriedku otvárajúceho možnosť emancipácie a pokroku ľudského rodu, včítane jeho mravného dospievania. V druhej tematickej línii, ktorá sa po Bergsonovi návratne objavovala v jej prácach humanistického a antropologického charakteru, siaha po prameňoch, ktoré kritizujú absolutizáciu rozumu v jeho starej istote. Pars pro toto hovoria o tom jej štúdie o G. Marcelovi, v ktorých sa spochybňuje pokrok ľudstva tam, kde sa veda používa na mocenské techniky na potláčanie ľudskej dôstojnosti, práv inakostí a slobodnej komunikácie ľudských bytostí, spoločenstiev a národov.

Bibliografie:
◦ Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey, 1963;
◦ Kol. monografie: Kapitoly z dejín slovenskej filozofie, 1957, (autorka štyroch kapitol a Úvodu);
◦ Prehľad dejín slovenskej filozofie, 1965, (autorka štyroch kapitol a Doslovu);
◦ Dejiny filozofického myslenia na Slovensku, ed. J. Bodnár, 1987, (autorka kapitol: Humanizmus a renesancia, Filozofia v národnom obrodení, Doznievanie hegelizmu na Slovensku).

Sborníky:
◦ Svetonázor Ľudovíta Štúra, Ľudovít Štúr, život a dielo, 1956;
◦ Problémy moderného humanizmu, Premeny ľudského života, 1966;
◦ Über die Natur des Hegelianismus bei Ľ. Štúr, Der Streit um Hegel bei den Slawen, Prag 1967;
◦ Filozofické meditácie G. Marcela, Existencializmus a fenomenológia, 1967;
◦ Filozoficko-estetické názory Karola Kuzmányho, Karol Kuzmány 1866–1966, 1967;
◦ Vplyv umelého prostredia na formovanie človeka, Filozofia a súčasný vedecký pokrok, 1976;
◦ K rozdielu Herderovej a Kantovej filozofie dejín, Corona Amicorum k 60. narodeninám Roberta Kalivodu, 1983;
◦ Die Grundideen der europäischer Aufklärung und die Geschichtsphilosophie von Ján Kollár, Aufklärung – Geschichte – Revolution, Berlin 1986;
◦ Reformatorisches Schulwesen und reformatorische Schulphilosophie in der Slowakei in 17. Jahrhundets, Ueberwegs Grundriss der Geschichte der Philosophie, 1997;
◦ Masarykova idea čsl. štátnosti a J. Kollár, Masarykova idea čsl. štátnosti..., 1992;
◦ Slovanská vzájomnosť a integračný princíp u J. Kollára, Ján Kollár 1793–1993, 1994;
◦ Herders Einfluss in der Slowakei, Verdrängter Humanismus, Verzögerte Aufklärung, Wien 1995.

Časopisecké příspěvky:
◦ K filozofii Jána Kollára, Kolektívna úloha slovenských filozofických pracovníkov, Filozofický sborník (FS) 1952;
◦ O povahe Herderovho humanizmu, FČ 1955;
◦ Význam Heglovej fenomenológie ducha, Otázky marxistickej filozofie (OMF) 1961;
◦ O základných otázkach výskumu dejín slov. filozofie, OMF 1962;
◦ Diskusia o metodologických otázkach českej filozofie, OMF 1964;
◦ O povaze hegelianismu Ľ. Štúra, FČ 1965;
◦ Nad metódou dejín filozofie, OMF 1965;
◦ Problém človeka a kritika našej doby, Slovenské pohľady 1965;
◦ Filozofia bytia vo filozofii G. Marcela, Teoretické iniciatívy Igora Hrušovského, Filozofia (F) 1967;
◦ Štrukturalizmus v slovenskej filozofii 40.rokov, FČ 1969;
◦ Východiská prakticko-predmetného chápania človeka (Kant a Fichte), Zmysel dejín a naše dejiny, F 1969;
◦ Heglovské inšpirácie u Štúra a Hurbana, F 1970;
◦ Filozofia a romantizmus, Slovenská literatúra 1973;
◦ Peter Kellner-Hostinský – k otázke jeho mesianisticko-romantickej vedy, F 1973;
◦ Východiská a problémy Kantovej filozofie dejín, F 1974;
◦ Ján Lajčiak a jeho Slovensko a kultúra, F 1975;
◦ Dimenzie kultúry (Vzťah filozofie a etnografie), Slovenský národopis 1977;
◦ Dejiny slovenskej filozofie a kategória protirečenia, Vznik zla a odcuzenia v Rousseauovej filozofii dejín, F 1978;
◦ Condillacov senzualizmus u Kolomana Banšela, F 1979;
◦ Právo a moc v Hobbesovej filozofii dejín, F 1980;
◦ O širší kontext filozofie národného obrodenia, F 1982;
◦ Tradícia ako kategória dejín a národa, Slovenský národopis 1986;
◦ Svojbytnosť Slovákov v Launerovej Povahe Slovanstva, F 1988;
◦ Oneskorená pocta Gabrielovi Marcelovi alebo Manifestácie nádeje, Filozofia a moc, In memoriam Roberta Kalivodu, F 1990;
◦ Tolerancia ako ľudský fenomén, F 1994;
◦ Tolerancia a falzifikácia (in memoriam K. R. Poppera), F 1995.

Předmluvy:
◦ Kapitoly z dejín slovenskej filozofie, 1957;
◦ I. Kant: K večnému mieru, 1963;
◦ Prehľad dejín slovenskej filozofie, 1965;
◦ S. Štúr: Marxistická vôľa k moci, 1990.

Překlady:
◦ G. Marcel: Existenciálny aspekt ľudskej dôstojnosti, Človek kto si, 1965;
◦ H. Bergson: Hmota a pamäť, Vývoj tvorivý v Antológii z diel filozofov 8, 1969;
◦ L. Sève: Marxizmus a teória osobnosti, 1976.

Edice:
◦ Kapitoly z dejín slovenskej filozofie, 1957;
◦ Prehľad dejín slovenskej filozofie, 1965;
◦ Antológie z diel filozofov VI, 1970;
◦ Antologie z dějin českého a slovenského filozofického myšlení I. (slovenská časť), 1982;
◦ Antologija češskoj i slovackoj filosofii (slovenská časť), Moskva 1982.

Literatura:
◦ V. Kochol: Kniha o obrodeneckom myslení, Kultúrný život (KŽ) 1963;
◦ M. Topoľský: Škriepky okolo abecedy, F 1966;
◦ J. Bodnár: Imanuel Kant a večný mier, KŽ 1964;
◦ I. Hrušovský: O novovekej racionalistickej filozofii, F 1971;
◦ I. Hrušovský: Dialektika bytia a kultúry, 1975;
◦ F. Novosád: Rozhovor s E. Várossovou, F 1992, (Osudy filozofie v dejinách nášho národa);
◦ R. Lauer: Laudatio – Herder Preise 1993, Stiftung F. V. S. zu Hamburg, 1993;
◦ A. Kopčok: Metodologické diskusie a spory v slovenskej filozofickej historiografii v 50. a 60. rokoch, F 1995.

a