Čas plynie, na tom sa nič nezmení. Nabaľovanie sa ľudského času je neúprosné, no keď sa zaoblí do sedemdesiatky, mení sa na dar a na ticho, spoločne ako jubilejná výzva vstúpi do života básnika aj do sveta, kam jeho poézia, preklady, príležitostná kultúrna publicistika prirodzene patria od básnikových raných sedemdesiatych rokov po súčasnosť.

Na Akademickom Prešove v roku 1972 sa v kategórii pôvodnej poézie stal Ján Švantner (24. 9. 1949 v Banskej Hodruši) veršami v zbierke O snežnom srdci (1972) generačným objavom básnického sveta, a na to sa spomína dodnes medzi jeho súčasníkmi a rovesníkmi. Po prvotine vyšli zbierky Hviezdny úder (1975), Neviditeľná hudba (1980), Lampa (1986) a profilový výber básnika Vyznania a piesne (2006). Poctu Milanovi Rúfusovi vyjadruje Švantnerov List básnikovi (2010). Iný recepčný zámer naplnil svojou prítomnosťou v kolektívnom projekte Milovanie – smrť – maľovanie (P. Ondreička a iní, 2014), aby jubileum zavŕšila výročná básnická kniha Delfy sú ďaleko (2019). Isto mimo povšimnutia nezostávajú názvy básnických kníh, aké im Ján Švantner pripísal, teda ich sémantika a očakávaná ponornosť, ktorú básnik vkladá do čitateľa. Komornosť, sústredenosť na detail, vizuálnosť, senzuálnosť, kultúrny kontrapukt zaznamenávajú básnikov zobrazovací priestor medzi rozpätím z javov žitej, precítenej, zhodnocovanej existencie pri stretaní sa ich náprotivkov „všeobecné“ a „zvláštne“, „všedné“ a „výnimočné“ tak, že ich ponecháva v tenzii a s vedomím stretu, aby to, čo je vymedzené a podmienené plynúcim časom pripomínalo básnikovo poznanie a vyrovnávanie sa so stratou a smútkom, čakaním a ústupmi, s nádejou a sklamaním. Rozpätie Švantnerovej komornej až samotárskej sústredenosti na bytie a život, na seba či cez seba na svoj/cudzí svet. Rozpätie premyslených nuansí z prežitého či voči ním navodených výrazných zobrazovaní naladených na čas utvorený z čakaní zachytila v deň jeho jubilea zverejnená dedikácia Básnik a prekladateľ Ján Švantner má 70 rokov (www.24.hod.sk) takto: „Temné tóny Švantnerovej poézie pramenia aj z poznania rozporu medzi emocionálnym a intelektuálnym pohľadom na neľahký údel človeka.“

Akademické štúdium francúzskeho jazyka a literatúry ho predurčilo na prekladateľskú tvorbu, v ktorej si Ján Švantner utvoril jedinečné autorské zázemie a uznanie. Preklady z poézie Charlesa Baudelaira, Stéphana Mallarmého, Jeana Cocteaua a Jacquesa Préverta získali ocenenia: v roku 1986 Cenu vydavateľstva Smena, v roku 1993 Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rokoch 1993, 2010 a 2013 Cenu Jána Hollého, šesťkrát, v rokoch 2000 až 2016 Cenu časopisu Slovenské pohľady a Prémiu Milana Rúfusa v roku 2012.

Básnik a prekladateľ Ján Švantner svoje príležitostné literárnohistorické zvažovanie sústredil na svoj výklad formovania profilu francúzskej literatúry alebo na precízne zvažovanie okolností (ne)literárneho života Jozefa Cígera Hronského. Ako v básni, tak aj v osobnom vyjadrení poznania a hodnotenia vývinových okolností národnej literatúry alebo jej tvorivých osobností, ktoré ho zaujali, nesú strety starého a nového, detailu a profilového odnímania jedinečnosti z aktivít tvorivej osobnosti a autentického povedomia literatúry ako poznávacieho a hodnotového výstupu v čase aj s pričinením sa rozlične motivovaných spoločenských obmedzení, ktoré prináša spoločenský vývin a jeho reálny čas. Návraty k zachyteniu podstaty a okolností života, tvorby, ich prepojenej účinnosti pribúdajúcou osobnou skúsenosťou, neposilňujú v Švantnerovej poézii vzdušné vidiny. Naopak, básnik pripomína následky aj dôsledok navodený úsilím, omylmi, nádejami aj rezignáciou, to nimi upevňuje spevnené podložie svojho prijímania, reflektovania a vyhodnocovania náročného obsahu existencie ako nezameniteľnú potrebu, význam, hodnotu aj odvahu na život, ktorému nemožno uprieť jeho výnimočnosť.

prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc. – orientuje svá bádání na problematiku slovenské poezie a prózy 19.–21. století, přičemž z metodologického hlediska ji kromě literárněhistorického přístupu není cizí ani aspekt literárněteoretický a kritický.

Kontakt: viera.zemberova@ff.unipo.sk