Viera Žemberová

Moderná slovenská ukrajinistika ako vzdelávací a výskumný koncept začala písať svoje profesijné dejiny odboru a kultúry pred šiestimi desaťročiami na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika, dnes sídli na Prešovskej univerzite. Heuristický výskum ukrajinistiky, ale aj užšie ukrajinčiny vo filologických odboroch a v jednotlivých predmetoch, sa spája s výraznými osobnosťami odboru, vhodnými spoločenskými podmienkami a bádateľskými okolnosťami tak, aby sa uberal tým smerom a riešil konkrétnych problémov, ktoré sa vertikálne prenášajú do partnerského dialógu spoločenskej vedy o ukrajinskej kultúre na ďalších akademických pracoviskách na Ukrajine aj za jej hranicami v slavistickom i neslavistickom prostredí.

Prešovská ukrajinistika pestovala za šesť desaťročí súbežne a v generačne kompatibilných tímoch predovšetkým lingvistický, literárnovedný a prekladateľský profil v pre ňu prirodzenom slavistickom prostredí. Z osobností slovenskej ukrajinistiky sa v otvorenom slavistickom výskumnom zázemí uchovávajú odkazy na výsledky zachytené vo zverejnených výstupoch Heleny Rudlovčákovej, Fedora Kováča, Juraja Kundráta, Ľubice Babotovej a v publikačnej aktivite Michala Romana. Špecifickou črtou slovenskej ukrajinistiky je jej materiálový (Helena Rudlovčáková, Ľubica Babotová) a komparatívny výskum ukrajinsky písanej umeleckej literatúry na východom Slovensku a na Ukrajine od 19. storočia po súčasnosť. Od počiatku nelimitoval jazykové premostenie etnický priestor, čo vnieslo v dejinnom kontexte významnú dotykovú pečať medzi činy osobností slovenského a ukrajinského národného obrodenia a literárneho romantizmu, ani látkové, tematické a kultúrne vymedzovanie ústredných čŕt ukrajinsky písanej literatúry na Slovenku v druhej polovici minulého storočia (Juraj Kundrát, Fedor Kováč, Michal Roman, Ivan Macinský, Ivan Jackanin). Štúdium autentického lingvistického a umeleckého či širšie koncipovaného kultúrneho materiálu prirodzene odlišnej historickej, kultúrnej, spoločenskej a vzdelávacej tendencie a výrazne premenlivá etnická a hodnotová tendencia ukrajinskej vedy a kultúry na Ukrajine a za jej hranicami sa museli vyrovnávať na jednej strane s výberom efektívnych metód výskumu a po tomto úkone vytvoriť podmienky na metodologické presadenie sa špecifika odboru pri horizontálnom, literárnovedne organizovanom prenikaní do jeho celku prostredníctvom priestorových osobitostí a súčasne s rešpektovaním skutočnosti, že ide o naznačovanie špecifík výskumu, ktorý sa realizuje na slovenskej (prešovskej, banskobystrickej) a užhorodskej, ľvovskej, ivanofrankovskej či kyjevskej akademickej pôde.

Michal Roman sa ocitol pred neľahkým rozhodovaním a pred účinnou stratégiou výberu z dostupného materiálu, ako navodiť a názorne ilustrovať kontakt časti a celku, ktorými sa v posledných rokoch intenzívne zaoberal a postupne spracoval vývin tvorivej a výskumnej časti z profilu Sergeja Makaru (1937), ako to ponúkajú publikácie Básnik Sergej Makara (2012), Cesty k poznaniu tvorby Sergeja Makaru (2014), Poézia Sergeja Makaru v kontexte (2015), Lúč slova v pätnástich jazykoch (2017), Súzvuk názorov na tvorbu Sergeja Makaru (2017). V dvojjazyčnej mutácii vyšla ďalšia publikácia Michala Romana, ktorou sa rozširuje a súčasne aj precizuje Umelecký svet Sergeja Makaru (Prešov, 2019). Autorsky sa spoločne podpísali pod aktuálny Slovník ukrajinských spisovateľov Slovenska (2010).

Publikácia Michala Romana Umelecký svet Sergeja Makaru (2019) svojím problémovým rozložením naznačuje, že literárny historik predkladá kultúrnej verejnosti a slavistickému výskumu monografický koncept všestrannej osobnosti Sergeja Makaru, čo naznačuje zužitkovanie už zverejneného výskumu, ktorým sledoval Michal Roman literárnovednú a umeleckú aktivitu Sergeja Makaru.

Monografia venovaná Sergejovi Makarovi má ambíciu syntézy, čím sa dá objasniť zvolený kompozičný kľúč literárneho historika, ten sa sústredil na prierez poéziou (debut Ožiarená mladosť v 1958 po Žlté metamorfózy), tvorbou pre mladého čitateľa (Čo verš, to hádanka, 1983), na jeho rozsiahlu odbornú a popularizujúcu spisbu dedikovanú Ukrajine a ukrajinským spisovateľom.

Samostatnou kapitolou sa predstavuje prekladateľský výber Sergeja Makaru zo slovenskej, českej a ruskej tvorby sprístupnenej v ukrajinčine, napokon túto tvorivú aktivitu Sergeja Makaru sprevádza uznanie Cena Ivana Franka. Empatický je Romanov výklad Makarovho komorného vzťahu k Ukrajine, k jej jedinečnému, dejinami formovanému kultúrnemu erbu, čím autor monografie zdôvodňuje odbornú prepojenosť a súčasne emotívnu a poznávaciu celostnosť autorskej tvorby Sergeja Makaru s odkazmi na jeho rozsiahlu spoločenskú a kultúrnu publicistiku.

Slavistický komparatívny záber vložil Michal Roman do kapitoly, ktorá približuje rozpätie osobne iniciovaného kontextu vo výskume Sergeja Makaru Ten intenzívne smeruje do poznania genézy a osobitostí ruského literárneho romantizmu. Sergej Makara sústredil svoju literárnohistorickú pozornosť vo výskume ukrajinskej a ruskej literatúry na zložité posuny v noetike, poetológii a v nazeracích tendenciách, ktorými prechádzali spoločnosť a na jej pozadí aj ukrajinská a ruská literatúra a kultúra na pomedzí romantizmu a literárneho realizmu od polovice 19. storočia. Po komparatívnej práci sústrednej na literárny romantizmus ponúkol Sergej Makara odbornej slavistickej obci ďalšie práce: Neopakovateľnosť okamihu (1996) a Harmónia a disharmónia, tá vyšla tlačou v roku 1997.

Zvolená metóda práce s materiálom a vývinový prístup Michala Romana k osobnosti Sergeja Makaru približuje čitateľom aj v profilovej publikácii Umelecký svet Sergeja Makaru v empatickom napojení prierez, výklad a interpretáciu jeho druhovo a žánrovo otvorenej literárnovednej a literárnej tvorby ako vklad do aktuálnej a aktívnej slavistickej ukrajinistiky.

prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc. – orientuje svá bádání na problematiku slovenské poezie a prózy 19.–21. století, přičemž z metodologického hlediska ji kromě literárněhistorického přístupu není cizí ani aspekt literárněteoretický a kritický.

Kontakt: viera.zemberova@ff.unipo.sk