PROUDY

Studie

1. Katalóg zvieracích kreatúr Evy Luky (Eva Urbanová)

1. Kulkovo Umění a jeho hodnoty – aneb jak funguje logika umělecké kritiky? (Magdalena Krejčí)
2. Several Selected Aspects of the Theory of Verse: Traditions and New Prospects (To the Memory of Pavel Jiráček) (Ivo Pospíšil)

1. Ingrie a Ingrijci napříč staletími (Martin Mokrý, Andrea Papugová)
2. Precedentné fenomény v preklade umeleckého textu ako zrkadlo (anti)hodnôt (Andrej Zahorák)

1. Kánon světové literatury, světová literatura a světové literatury jako hodnotový diktát, syntéza nebo nástroj unifikace? (Ivo Pospíšil)

1. Explikačné stratégie pri prekladovom transfere prvkov tretej kultúry v literárnom diele Petit Pays (Jana Ukušová)
2. Zbyt głośny stereotyp, czyli o charakterze i postrzeganiu twórczości Bohumila Hrabala; Czy Bukowski czytał Hrabala, czy Hrabal czytał Bukowskiego? Próba zestawienia (Błażej Szymankiewicz)

1. Literárne dielo Maxima Gorkého v kontexte Nietzscheho filozofie (Natália Dúbravská)
2. Milan Rastislav Štefánik comme personnage romanesque (Peter Žiak)
3. Teorie interpretace podle R. Steckera (Magdalena Krejčí)
4. Un héros courageux, exploité et méconnu Milan Rastislav Štefánik (dans les œuvres théâtrales en Slovaquie et en République tchèque) (Dagmar Inštitorisová)

1. Rakousko-uherské vyrovnání a několik českých kulturních reakcí (Ivo Pospíšil)
2. Reflexia kulturém v literárno-prekladovej komunikácii súčasnej slovenskej prózy (Andrej Zahorák)

1. Dramatik Emanuel Bozděch aneb Český Scribe historické veselohry (Pavlína Dušková)
2. Žena v centre záujmu? Dejiny žien a rodových vzťahov v postsovietskom Rusku (Zuzana Bujačková)

1. (Nad)národné aspekty talianskej memoárovej literatúry s témou holokaustu (Ivan Šuša – Patrizia Prando)
2. Absurdní próza Oleha Šynkarenka (Tereza Chlaňová)
3. Interkultúrna komunikácia ako procesná záruka pre štátnych príslušníkov tretích krajín v prostredí detenčných centier (Elena Nikolajová Kupferschmidtová)

1. Equus bůh, zvíře, loutka, herec (Martin Maryška)
2. Hlavné tematické línie v tvorbe Jacoponeho z Todi (Monika Šavelová)
3. Průzkum konceptu „obraztextu“ s aplikací na modernistickou malbu (Magdalena Krejčí)
4. Realistická antiutópia ako nový literárny subžáner podľa Viktara Marcinoviča (Lucia Chudá)

1. Brunetto Latini a otázka sodomie (Monika Šavelová)
2. Literárne zobrazenie protifašistického odboja v Taliansku (Eva Mesárová)
3. The fantasy fiction viewed through the lens of psychology of literature (Pavol Štubňa)
4. Válka/vojna/vojáci jako generující páteř morfologie próz Aloise Jiráska v slovanských a světových souvislostech (Ivo Pospíšil)

1. Autobiografický román z pohľadu psychológie literatúry (Pavol Štubňa)
2. Intersections between cognitive and literary sciences (Pavol Štubňa)
3. Obraz matky ako morálneho ideálu v novele Tri dni života Valentina Rasputina (Linda Krajčovičová)
4. Od metaforickej hyperboly k obrazu: alegória predvojnového Talianska (Eva Mesárová)

1. Literárna história a výskum literárneho romantizmu (Viera Žemberová)
2. Obraz ženy v poézii Sergeja Jesenina (Katarína Jalová)

1. Danteho politická kritika v Pekle (Monika Šavelová)
2. Rozpomienky na osobnosti literárnej vedy (Viera Žemberová)
3. Subjekt, skúsenosť a poznanie v próze (Viera Žemberová)

1. Čas a príbeh ako hodnota literárnej existencie (Viera Žemberová)
2. Daniil Charms v konfrontácií s Friedrichom Nietzschem: O popieraní a prekonávaní dominantného tela (Maxim Duleba)
3. K prekladom Božskej komédie na Slovensku (Monika Šavelová)
4. Keď medzi autora a text vstúpi literárny rozhovor (Viera Žemberová)
5. O autorovi z druhej ruky (Rozanov, Dostojevský, Cvetajevová, Šostakovič) (Viera Žemberová)
6. Vybrané aspekty srbské a finské románové kroniky (Dobrica Ćosić, Väinö Linna) (Eliška Jiráňová)
7. Žánre a subžánre (Viera Žemberová)

1. K literárním dějinám Josefa Dobrovského a Josefa Jungmanna (Jakub Marek)
2. Literárna veda a pamäť literárneho života (Viera Žemberová)
3. Slovensko pridigarstvo v obdobju purizma na Slovenskem (Nina Ditmajer)
4. Vajanského jubileum v literárnej histórii (Viera Žemberová)

1. Jákobova kyčel jako kabalistický symbol kosmické katastrofy v povídkách Bruna Schulze (Hana Nela Palková)
2. Modely populární kultury (Ondřej Krajtl)
3. Podoby groteskna v dílech polských autorů: Szaniawski, Witkiewicz, Schulz, Gombrowicz (Hana Vondrů)

1. Poetologické paralely v osude hrdinov svojej doby (Lenka Paučová)
2. Projevy každodennosti ve vybraných Havlových dílech (Filip Zrno)
3. Proppova Morfologie pohádky a příběhy o dvanácti měsíčkách (Jakub Marek)
4. Vybrané problémy z oblasti historické lingvistiky (Kristýnka Kubíčková)

1. Hranice osvícenské kritiky paměti (Jakub Blecha)
2. The Phases of the Incipience of the “Galician Literature” in the 19th and 20th Centuries (Olha Voznyuk)

1. Attitudes towards the romani people of the population majority (Tomáš Dunko)
2. Historia literatury rosyjskiej w polskich podręcznikach (Wojciech Gorczyca)
3. Interpretce dramatu Matka S. I. Witkiewicze z několika aspektů (Hana Vondrů)
4. Jurij Lotman, komiks a exploze: hledání superhrdiny v 21. století (Tereza Bartoňová)
5. Lajos Grendel v kontexte maďarskej literatúry v Československu (Barányiová Magdaléna)
6. O revoluční ironii (David Nachlinger)
7. Podoby revolucionáře v ruské literatuře: rebel, nihilista, propagandista, terorista (Kateřina Judith Krulišová)
8. Postmýtus Miloše Urbana – Pole a palisáda. Mýtus o kněžně a sedlákovi (Anna Gnot)

1. Divadelní postavy tvořené dle teorie čisté formy aneb šílenství v hlavní roli (Hana Vondrů)
2. Jan Rokyta u Ivana Hrozného (Dana Ferenčáková)
3. Minulost, tělo, metafora. Historické romány Lászlóa Darvasiho (Györgyi Földes)

1. Esej w glottodydaktyce: rozumienie i interpretacja w ujęciu kognitywnym i konstruktywistycznym (Wojciech Gorczyca)
2. Některé aspekty meziliterárnosti ve Finsku: od švédského básnictví ke „slovenské“ próze (Jan-Marek Šík)

1. Nesmrtelné gesto Milana Kundery (Oksana Palij)
2. Špecifiká poetiky rozprávok M. J. Saltykova-Ščedrina (Katarína Mäsiarová)

1. Ke kritice tvorby bratrů Strugackých (Konstantin Šindelář)
2. Manichejskie fascynacje Stanisława Przybyszewskiego (dr Kamila Woźniak)
3. Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012 (Mgr. Dana Hučková, CSc.)
4. Typologická klasifikácia žánrových variantov ruskej folklórnej rozprávky (Katarína Mäsiarová)

1. „Opowieści o duszach tułaczych” - katedra melancholii (Hanna Ratuszna)
2. „Śmierć mi nie będzie wiekuistą Nocą” – Obraz przemijania w „Sadzie rozstajnym” Bolesława Leśmiana a poetyka śmierci Rainera Marii Rilkego (Adam Jarosz)
3. „Trzeci obraz” - Milczenie i słowo w poezji Zbigniewa Herberta. Rekonesans badawczy (Hanna Ratuszna)
4. Fantasy – významný žánrový typ v novodobé ruské fantastice (Konstantin Šindelář)
5. Konsensualizm a konwencjonalizm w glottodydaktyce, albo „o regułach zrzeszania się szachistów w kluby i organizacji zawodów szachowych” (Wojciech Gorczyca)
6. Povesti z púště optikou slovenčiny a ruštiny (Čulenová Eva)
7. Pútnici a tuláci v slovenskej próze (Viera Žemberová)
8. Tradice a modernita v románech Amose Tutuoly, ChinuyAchebe a Cypriana Ekwensiho (Zuzana Klímová)
9. Überlegungen zur Angst-Erfahrung in der europäischen Moderne – eine vergleichende Betrachtung mit besonderem Bezug zum erzählerischen Frühwerk von Stanisław Przybyszewski (1868-1927) (Adam Jarosz)
10. Высокая планка (Ирина Гречаник)
11. ЛИКИ ЧЕРНОСОТЕНСТВА: К.Ф. ГОЛОВИН-КРИТИК (И.В. Гречаник)
12. РЕЛИГИОЗНО-ФИЛОСОФСКОЕ И СТИЛЕВОЕ СВОЕОБРАЗИЕ ЛИРИКИ Н.КЛЮЕВА (Гречаник И.В.)

1. Between Tradition and Present Times. Polish Culture and Globalization (Beata Walęciuk-Dejneka)

1. Česká a slovenská literatúra v talianskej recepcii 70-tych rokov 20. storočia
2. Jak se píšou dějiny literatury - a to konkrétně literatury české ve Francii
3. O ingerencji Iwana Groźnego w los podwładnych

1. O przekładzie literackim półpoważnie
2. Starość jako zapasy ze śmiercią. O ostatnim wierszu Jarosława Iwaszkiewicza „Urania“
3. Zbieranie fragmentów, czyli literackie egzystencje Europy Środkowej
4. Zrcadlení - písmeno, obraz, slovo

1. Kultura nadmiaru jako źródło cierpień i niepewności współczesnego literaturoznawcy
2. Miliony Arlekina - pieniądze Bohumila Hrabala
3. Poláci ve Francii