Dominika Kubišová

Úvod

Jazyk ako silný nástroj komunikácie formuje prostredie okolo nás. Tento text sa preto zaoberá výrokmi dvoch aktuálne najsilnejších a podľa prieskumov aj najobľúbenejších politikov v Chorvátsku, Zorana Milanovića a Andreja Plenkovića. Ich pomyselný súboj trvajúci od zvolenia Milanovića za prezidenta, vyeskaloval v roku 2022 a odvtedy s väčšími či menšími prestávkami trvá dodnes. Ako vysokí ústavní činitelia majú obrovský vplyv na dianie, ale aj atmosféru v krajine, na dôveryhodnosť a smerovanie jej inštitúcií, ich vyjadrenia sú prenášané médiami a sledované občanmi. Obaja sú súčasťou elity krajiny, a preto je od nich očakávaná určitá úroveň diskurzu. Ako teda vyzerá stret prezidenta s premiérom po jazykovej stránke a aký dopad to môže mať na spoločnosť? Táto analýza sa na ich rétorický súboj pozrie pomocou analýzy diskurzu, ktorá vychádza z článkov citujúcich Milanovića aj Plenkovića z verejne prístupných a otvorených zdrojov.

Elity

Táto malá analýza je postavená na princípoch analýzy diskurzu. Podľa Fairclougha „kritická analýza diskurzu spája kritiku diskurzu s vysvetlením toho, ako sa prejavuje v existujúcej sociálnej realite a ako k nej prispieva, ako základ pre akciu na zmenu existujúcej reality v špecifických aspektoch.“ (BÉREUS, 2017, s. 222.) Samotná analýza je založená na texte, ktorý hľadá okrem gramatickej štruktúry aj umiestnenie diskurzu v širšom spoločenskom kontexte, ktorý tak súvisí s inými diskurzmi alebo inými oblasťami (BÉREUS, 2017, s. 222). Jednou z mnohých oblastí môže byť aj politika a jej aktéri, a práve ich vyjadrenia sú jadrom tejto analýzy.

Politické špičky sú ľudia, ktorých by sme v bežnom chápaní slova mohli označiť za elity, sú podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka definované ako a) ľudia v sociálnej skupine, v inštitúcii al. v spoločnosti, ktorí sú najvýkonnejší, najúspešnejší a zaujímajú najvýznamnejšie postavenie; b) skupina ľudí s najvyšším postavením al. mocou v spoločnosti (BUZÁSSYOVÁ, 2015). Ambedkar vo svojom článku cituje Paretovu definíciu elít, podľa ktorej ide o „triedu ľudí, ktorí majú najvyššie indexy vo svojom odbore činnosti“ (AMBEDKAR, 1992, s. 254) a delí ich na dve skupiny: a) vládnuce elity; b) nevládnuce elity. Prvá z nich sa podieľa na vláde, tá druhá kategória sú „tí ostatní“ (AMBEDKAR, 1992, s. 254), napríklad vplyvní ľudia, herci, umelci atď. Keďže tento článok skúma prejavy dvoch najvyšších štátnych činiteľov, bude sa zaoberať iba prvou zmienenou skupinou. V súčasnom diskurze sa však pojem elita či elity používa vo viacerých zmysloch, kedy hovoríme napríklad o elite národnej, vládnucej, vzdelanej, športovej, kultúrnej či hospodárskej. Vyššie spomenutá tendencia byť v popredí, či opisovať tých, ktorí majú tie najlepšie vlastnosti v určitej skupine alebo meradle znamená, že sa jedná o menšiu skupinu ľudí, ktorá sa od väčšiny líši. Snaha byť v popredí a excelentnosť v obore sa nemusia vyskytovať naraz, pretože sa často stretávame so zdôrazňovaním vlastností danej osoby, ale zanedbáva sa jej spoločenský kontext (BUDIMIR, 2010, s. 74).

Politická elita je skupina ľudí, ktorá má prístup k politickej moci v rámci ktorej realizuje rozhodnutia záväzné pre celé svoje spoločenstvo. Najčastejšie takto vnímame jednotlivcov vo vysokých politických funkciách, ku ktorým sa dostali politickými rozhodnutiami, prípadne voľbami (BUDIMIR, 2010, s. 75). Od elít máme vďaka ich výnimočnému postaveniu alebo špeciálnemu prístupu k zdrojom aj vyššie očakávania nielen na ich vlastnú odbornosť, ale aj na ich komunikačné schopnosti. Jednou z nich je udržiavanie diskurzu na úrovni, riešenie závažných problémov či ukážka vodcovstva v čase krízy. Politici sa z povahy svojej práce často pohybujú medzi konfliktom a kooperáciou (CHILTON, 2004), problém však môže nastať, pokiaľ uviaznu iba na strane konfliktu, ako sa to stalo chorvátskemu prezidentovi a premiérovi. Veľmi dobre to zhrnula Gabriela Kišček výrokom, „(politici) nevenujú dostatok pozornosti tomu ako a čo hovoria, ako vyjadrujú svoje názory, ako a či vôbec odpovedia na otázky verejnosti,“ (KIŠČEK, 2018, s. 7). A tak ich výroky pravidelne zapĺňajú titulky novín až bulvarizovaným spôsobom zvláštnej reality šou. Otázkou naďalej zostáva, či je to ten správny spôsob sebaprezentácie, reprezentácie svojho úradu a aký to môže mať potenciálny dopad na spoločnosť. Druhou možnou interpretáciou je znalosť cieľovej skupiny voličov, ktorým konfliktný spôsob vedenia politiky vyhovuje.

Premiér vs. prezident

Táto analýza je založená na výrokoch dvoch najmocnejších politikov v krajine: prezidenta Zorana Milanovića a premiéra Andreja Plenkovića. Podľa poslednej štatistiky Crodemoskopu pre RTL je táto dvojica stále na vrchole obľúbenosti aj neobľúbenosti. Najpozitívnejšie vnímaným politikom je Zoran Milanović (17,1%), hneď za ním je premiér Andrej Plenković (16%). V štatistike neobľúbenosti si poradie vymenia (Jutarnji list, 2023). Obaja sú skúsenými politikmi, Zoran Milanović bol medzi rokmi 2011 až 2016 chorvátskym premiérom, do roku 2016 bol na čele strany SDP (Sociálnodemokratická strana Chorvátska) a od roku 2019 je chorvátskym prezidentom (predsjednik.hr). Andrej Plenković je premiérom Chorvátska od roku 2016 a od rovnakého roku je na čele strany HDZ (Chorvátska demokratická únia), predtým bol členom parlamentu a zástupcom v štruktúrach EU (HDZ). Každý z nich stojí na inom konci chorvátskeho politického spektra a obaja boli (a Plenković aj dodnes je) šéfom jednej z dvoch najvplyvnejších politických strán v Chorvátsku, aj keď si HDZ v posledných prieskumoch udržiava úctyhodný preferenčný náskok (DANAS, 2023). Z uvedeného vyplýva, že obaja politici majú veľký vplyv na dianie v chorvátskej spoločnosti vďaka svojim mandátom a vlastným politickým úspechom. Nesúhlas a stret politických myšlienok a názorov je v demokratickom zriadení žiaduci a je jedným zo základov otvorenej spoločnosti. Na druhú stranu spôsob, akým vedú svoj politický boj obaja vyššie spomenutí, nie je ideálnym pri vedení štátu a môže škodiť politickej kultúre. Ich vzájomný nesúlad bol avizovaný už od momentu Milanovićovho víťazstva v prezidentských voľbách. Andrej Plenković mu vtedy sľúbil dnes už okrídlenú „tvrdú kohabitáciu“ (Index, 2020) a tá trvá dodnes.

Gabriela Kišček, autorka knihy Politika i retorika, už dlhší čas analyzuje rétorické schopnosti chorvátskych politikov a ja s jej charakteristikou obidvoch politikov plne súhlasím. Premiéra Plenkovića vníma ako skúseného rečníka (hoci nie bezchybného) a na chorvátskej politickej scéne je podľa nej iba jediný človek, ktorý sa mu môže v tejto disciplíne rovnať, a tým je Zoran Milanović. Vo svojej knihe popisuje ich rozdielny štýl vyjadrovania: Andrej Plenković je plynulý a výrečný rečník, pokojný a vyrovnaný, sebavedomý, bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza sa snaží mať veci pod kontrolou, čo sa prejavuje na jeho schopnosti vyhýbať sa odpovediam na nepríjemné otázky alebo upozorneniam na politické nedostatky, zároveň je schopný vyzdvihovať prednosti. Používa na to bohatú slovnú zásobu, avšak jeho najväčším problémom je neschopnosť meniť prejav s ohľadom na situáciu, na všetky reaguje približne rovnakým tónom. Jeho pokojný prejav sa tak po dlhšom čase stáva nudným, bez vášne a znie roboticky (KIŠČEK, 2018, s. 35–37). Rovnako vedie aj súboj s Milanovićom, hovorí pokojne a so svojím slovníkom málokedy zachádza do krajnosti.

Zoran Milanović je v tomto jeho protikladom, pretože má na rozdiel od Plenkovića sklon k agresívnej komunikácii a často hovorí „z výšky“. Využíva údery pod pás a občas nedokáže dobre odhadnúť situáciu, kedy a ako je (ne)vhodné niekoho slovne napadnúť (KIŠČEK, 2018, s. 38–39). Jeho taktika je založená na výsmechu, ironizácii, posmievaniu a diskreditácii, vďaka čomu sa ďalej nemusí zaoberať takými drobnosťami ako sú argumenty a jasné vysvetľovanie, čo presne kritizuje. Z jeho hovoru vyplýva, že je Schopenhauerovým typom rečníka, ktorý „musí mať vždy pravdu a zo všetkého musí vyjsť ako víťaz.“ (KIŠČEK, 2018, s. 39–42). Ako príklad uvedieme jednu z Milanovićových reakcií: „Nevadí mi, ak mi niekto povie, že som zakomplexovaný klamár. Nevie sa so mnou rozprávať „z očí do očí“. Každý má komplexy voči niekomu, ale práve voči nemu? Nie sme ten istý ekosystém, ja som orol a on hroch.“ (Jutarnji list, 2021a), čo potvrdzuje aj Kiščekovej odhad, že Zoran Milanović rád hovorí „z výšky“.

Ich slovný tenis sleduje chorvátska verejnosť prostredníctvom novín už tri roky. Tento fenomén si postupne vyslúžil vlastnú skupinu novinármi často používaných metafor. Na tomto mieste sa dostávame k teórii Georgea Lakoffa, podľa ktorého metafory ovplyvňujú náš život viac, ako si myslíme, pretože pojmový systém každého z nás má metaforickú povahu (LAKOFF, 2002, s. 15). Na odhalenie metaforického pojmu je potrebné, aby vyjadroval nejakú bežnú činnosť. Jednou z najbežnejších metafor je SPOR/ARGUMENTÁCIA JE VOJNA, ktorá sa aj objavuje v rôznych výrazoch. V prípade nášho sporu je to: „vrátiť úder“¹ akoby sa skutočne jednalo o protiofenzívu, zápas v ringu alebo o tenisovú výmenu. Novinové články používajú aj výraz „prepucavanje“ (Večernji list 2021b), ktorého základom je slovo pucati (strieľať). Vyjadrenia jednej strany sú v prenesenom význame odpálené na protivníka a ten slovný úder vracia späť, a tak donekonečna. Okrem toho sa zámenou za ich vlastné mená, prípadne funkcie, stalo označenie miesta, kde sídlia ich inštitúcie. Tak sa v novinách môžete dočítať, že „Pantovčak vracia úder Banskim dvorom“² (Jutarnji list, 2020). Na Pantovčaku sa v súčasnej dobe nachádza sídlo prezidenta, Banski dvori sú sídlom vlády. Toto prenesenie pomenovania inštitúcie na jej geografické sídlo je v chorvátčine bežné a bežne sa v novinárskom diskurze používa. V prípade stretu premiéra a prezidenta jednak rozširuje okruh aktérov z prezidenta a premiéra aj na ich úrady/spolupracovníkov, a zároveň sa vyhýba explicitnému pomenovaniu účastníkov. Obe inštitúcie sa v tomto prípade personifikujú, stávajú sa osobami, keďže im je pripisovaná schopnosť fyzickej aktivity (vrátiť úder). Politické prejavy a ich prenos musí odrážať jazykové aj kultúrne odlišnosti, aby boli zrozumiteľné a blízke cieľovému publiku.

Chorvátska politická scéna je v súčasnosti takmer zmonopolizovaná Plenkovićom i Milanovićom, všetci ostatní politici ostávajú v pozadí. Obaja tak môžu tlačiť spoločnosť do nutnosti vybrať si stranu, prehlbujúc tak rozdelenie spoločnosti na dva tábory. Voliči sa menia na fanúšikov, držia palce svojmu kandidátovi, kým iné problémy ostávajú v tieni (Špoljar, 2022). Na portáli Index.hr dokonca vzniklo hlasovanie zisťujúce, ktorá z posledných prezývok, ktoré si obe strany vymenili, sa čitateľom viac páči. Zoran Milanović obvinil Andreja Plenkovića, že je „udbašenković“, (UDBA – tajná polícia z obdobia socialistickej Juhoslávie (Istarska enciklopedija), zdôrazňujúc svoje opovrhnutie použitím deminutíva a v rovnakej vete ho obviňuje zo „zradcovskej zahraničnej politiky“ (istra24, 2022). Z druhej strany prišla o niekoľko dní odpoveď. Zoran Milanović získal od HDZ prezývku „Kremljenko“ (Index 2022), odkazujúc na jeho postoje k výcviku ukrajinských vojakov v Chorvátsku, odmietanie rozšírenia NATO, či opakovanie ruskej propagandy (KLAUŠKA, 2022). Práve zahraničná politika, ktorej sú obaja tvorcami, je jedným z najhlavnejších predmetov sporu medzi prezidentom a premiérom. Nedohodli sa na otázke výcviku ukrajinských vojakov, názoru na dianie v Bosne a Hercegovine, ale ani na menovaní diplomatov (Špoljar, 2022), prenášajúc tak vnútorný rozkol v štáte aj navonok. Okrem neologizmov pomenoval Zoran Milanović, známy svojou častou hrou s názvami, menami, prípadne inými reáliami, chorvátskeho premiéra „Plenkošenko“, ktorý „priamo z motokultivátora Toma Vinkovića sadol za volant Ferrari.“³ (Večernji list, 2021a). Andrej Plenković sa drží svojho uhladeného spôsobu vyjadrovania a Milanovića odbil frazémou „onaj tko nema posla i s jarićima nešto radi.“ (ten, kto nemá čo robiť sa bude zabávať aj s kozliatkami) (Večernji list, 2021b), čo je kritika niekoho, kto sa zaoberá nezmyselnými vecami.

Terčom ich vzájomných nezhôd nie sú len politické témy, ale spoločne zišli na dno komentovania fyzickej charakteristiky protivníka. „Tento anemický človek nedokáže urobiť dva kľuky, ale komentuje fyzické vlastnosti iných ľudí.“⁴ (Index, 2023a), bola odpoveď na Plenkovićovo vyjadrenie: „A vidím, že pokračuje so šnupavými tikmi. To je dosť dôležité, keď hovoríme o niektorých syndrómoch.“⁵ (Index, 2023b) Milanović opäť hovorí z výšky, zdôrazňujúc fyzickú silu, kým Plenković publiku podsúva myšlienku, že prezident nejedná s čistou mysľou. Hoci je výmena názorov v politike žiaduca, tento druh komunikácie môže byť v konečnom dôsledku skôr škodlivý. Slovný súboj medzi politikmi zišiel z politickej na veľmi osobnú úroveň, kde sa v ich spore začínajú objavovať odkazy na rôzne ochorenia (Plenković má politický Touterrov syndróm (Index, 2023a), až po obvinenia z užívania omamných látok. „Vidím, že sa venoval aj téme opiátov – aj keď ich nekonzumuje, často jeho vyjadrenia vyzerajú ako pod vplyvom opiátov.“⁶ (Dnevnik, 2023a). Milanović to zdôvodňuje alergiou, ale v zmysle nekončiacich útokov nezabudol dodať, že „ak myslí na opiáty, musím mu pripomenúť, že to sú opiáty, ktoré užívajú príslušníci HDZ. To sú drahé opiáty, my ktorí sme nekradli na to nemáme peniaze.“⁷ (Dnevnik, 2023b). A tak spor ako tenisový zápas pokračuje ďalej. Zdá sa, že sa obaja politici rozhodli pre ostré a osobné konfrontácie, ktoré bývali a stále sú charakteristické pre Zorana Milanovića, Andrej Plenković mu ich však opláca rovnakou mincou, hoci jeho voľba slov je stále umiernenejšia.

Zvláštnosťou tohto stretu sú aj rôzne kreatívne prirovnania, v ktorých sa vyžíva hlavne Zoran Milanović. „Je strapatý ako červená sasanka...hovorí niekomu, že je primitív? Ja určite nie som najkultivovanejší, ale medzi tými kultivovanými on určite nie.“⁸ (Dnevnik, 2023b). Zatiaľ čo Milanović označuje Plenkovića za sasanku, ten ho pri iných príležitostiach nazýva „porazeným žiarlivým lúzrom“⁹ (tportal, 2022) alebo „normálnym krásavcom z Pantovčaku“ (Jutarnji list, 2021b). Tento spôsob komunikácie môže byť zaujímavý pre médiá a má vysoký potenciál čítanosti, pokiaľ je uvedený až bulvárnym titulkom. Elita chorvátskej politiky tak plní predné strany novín osočujúcimi výrokmi a všetko ostatné v hluku tejto nekončiacej hádky zaniká. Vzniká tu tak vyššie spomenutý fenomén, kedy sa pozornosť pri elitách viac sústreďuje na ich osobné charakteristiky, než na to v čom by mali vynikať v rámci svojej skupiny.

Napriek tomu, že sa jeho stĺpček týka roku 2022, Tomislav Klauški výborne vystihol pretrvávajúcu situáciu. Podľa neho žiadny dvaja politici tak veľmi neovplyvnili a v prenesenom význame aj neznečistili politický rok. Rozdelili spoločnosť a ochromili štátny aparát, zabrali si pre seba médiá, zatienili stranícku scénu a v neposlednom rade zničili politiku. Dôvodom ich konania je podľa Klauška súboj o politickú prevahu aj na ústavnej úrovni, ale aj za mediálny imidž či voličské srdcia, ale nie už ich mozgy. „Bol to boj márnivosti, prejav ega, infantilný a často pouličný súboj politikov, ktorí kontaminovali politické vyjadrenia a narušili verejný diskurz.“¹⁰ (KLAUŠKA, 2022). Tento spôsob komunikácie normalizuje osobné útoky pred argumentami, zaoberanie sa malichernými záležitosťami pred riešením skutočných problémov a aj zneužívanie existujúcich ochorení v škodlivom kontexte. Ak si elity môžu dovoliť podobný spôsob komunikácie, časť spoločnosti môže nadobudnúť pocit, že je to tak v poriadku, zatiaľ čo inú časť podobný prístup unaví. V konečnom dôsledku to od politiky odradzuje schopných ľudí, pretože vo svojom živote nechcú čeliť podobným situáciám. Bulvarizácia a premena politického súboja na reality šou v konečnom dôsledku spoločnosti neprináša žiaden benefit. Práve naopak, znižuje kvalitu elít v očiach verejnosti a skutočné riešenie problémov odsúva na druhú koľaj.

Záver

Jazyk ovplyvňuje svet okolo nás, náš spoločenský aj politický život. Politické elity, teda osoby, ktoré majú prístup k moci a môžu tak ovplyvňovať dianie v štáte, by si mali byť vedomé svojho vplyvu na spoločenský diskurz a nálady spoločnosti. Tri roky trvajúci konflikt prezidenta a premiéra a ich monopolizácia politickej scény sa ľahko môžu pretaviť do postoja a nedôvery voličov v inštitúcie, ktoré zastupujú. Premiér Andrej Plenković (na čele strany HDZ) a Zoran Milanović (bývalý šéf SDP) napomáhajú polarizácii chorvátskej spoločnosti a to aj prostredníctvom svojho konfliktu, ktorý klesol až na osobnú rovinu. Novinári sa tu pohybujú na poli obrazných pomenovaní, opisujúc dianie metaforami používanými pri vojne alebo športovom zápase. Samotní politici siahajú po prirovnaniach z oblasti živočíšnej ríše (orol vs. hroch), určovaním diagnóz, až po vymýšľanie nových, viac či menej kreatívnych spôsobov, ako uraziť a dehonestovať svojho protivníka (udbašević vs. Kremljenko). Celá táto situácia prehlbuje delenie spoločnosti a rozdelené politické elity už ani nedokážu viesť štát v jednotnej zahraničnej politike. Tento neutíchajúci spor môže potenciálne odradiť od politiky tých, ktorí nie sú ochotní znášať podobné slovné súboje, prípadne to môže viesť k únave spoločnosti, ktorá tak nadobudne pocit, že dôležité veci ostávajú v tieni slovného šermu. Ktorému z nich sa taktika „tvrdej kohabitácie“ oplatila viac ukážu až nadchádzajúce voľby a bude zaujímavé sledovať, aký účet im vystavia voliči. Už dnes však môžeme jednoznačne povedať, že víťazom nebude chorvátska spoločnosť.

Literatúra

Danas, 2023. Druga najjača snaga iza HDZ-a su neodlučni, a najpopularniji i dalje je Gospodin Nitko. [online]. [cit. 1. 5. 2023]. Dostupné na: https://danas.hr/rtl-danas/istrazivanje-1f956e8c-bb69-11ed-bf4f-8e641916caad

Dnevnik 2023a. Plenković o Milanoviću: "Vidim da se bavio i temom opijata - ako ih i ne konzumira, onda nerijetko njegove izjave izgledaju kao da je pod utjecajem opijata" [online]. [cit. 7. 5. 2023]. Dostupné na: https://dnevnik.hr/vijesti/hrvatska/hoce-li-plenkovic-uzvratiti-milanovicu-koji-je-ponovno-po-njemu-sasuo-paljbu---778341.html

Dnevnik 2023b. Milanović poslao poruku Plenkoviću: "U kući obješenog ne spominje se konopac" [online]. [cit. 7. 5. 2023]. Dostupné na: https://dnevnik.hr/vijesti/hrvatska/milanovic-u-krizevcima-komentira-aktualne-politicke-teme---778294.html

HDZ. Andrej Plenković. [online]. [cit. 31. 4. 2023]. Dostupné na: https://www.hdz.hr/article/909/andrej-plenkovic

Index 2020. Što uopće znači pojam "tvrda kohabitacija"? [online]. [cit. 1. 5. 2023]. Dostupné na: https://www.index.hr/vijesti/clanak/sto-uopce-znaci-pojam-tvrda-kohabitacija/2146116.aspx

Index 2022. Koji vam je nadimak bolji, Udbašenković ili Kremljenko? [online]. [cit. 5. 5. 2023]. Dostupné na: https://www.index.hr/magazin/clanak/koji-vam-je-nadimak-bolji-udbasenkovic-ili-kremljenko/2359347.aspx

Index 2023a. Milanović: Plenković ne može dva skleka napraviti, anemični. [online]. [cit. 4. 5. 2023]. https://www.index.hr/vijesti/clanak/milanovic-plenkovic-ne-moze-dva-skleka-napraviti/2455033.aspx

Index 2023b. Plenković: Milanović ima tikove šmrkanja. [online]. [cit. 7. 5. 2023]. Dostupné na: https://www.index.hr/vijesti/clanak/plenkovic-milanovic-ima-tikove-smrkanja/2455032.aspx

Istra 24 2022. "Udbašenković koji vodi izdajničku politiku". [online]. [cit. 4. 5. 2023]. Dostupné na: https://www.istra24.hr/politika-i-drustvo/udbasenkovic-koji-vodi-izdajnicku-politiku

Istarska enciklopedija. Uprava državne bezbednosti. Leksikografski zavod Miroslava Krleže. [online]. [cit. 3. 5. 2023]. Dostupné na: http://enciklopedija.lzmk.hr/clanak.aspx?id=47352

Jutarnji list 2020. Pantovčak uzvraća udarac Banskim dvorima: Nepristojnost yutelovski umotana u ‘izvor iz Vlade‘. [online]. [cit. 3. 5. 2023]. Dostupné na: https://www.jutarnji.hr/vijesti/hrvatska/pantovcak-uzvraca-udarac-banskim-dvorima-nepristojnost-yutelovski-umotana-u-izvor-iz-vlade-15010938

Jutarnji list 2021a. ‘Htio sam da krenemo čistiti ribetinu, a Plenković to ne da. Ja sam orao, a on nilski konj‘. [online]. [cit. 3. 5. 2023]. Dostupné na: https://www.jutarnji.hr/vijesti/hrvatska/htio-sam-da-krenemo-cistiti-ribetinu-a-plenkovic-to-ne-da-ja-sam-orao-a-on-nilski-konj-15062188

Jutarnji list 2021b. Banski dvori uzvraćaju udarac: ‘Normalni ljepotan‘ nastavlja lagati u već viđenoj maniri kompleksaša. [online]. [cit. 8. 5. 2023]. Dostupné na: https://www.jutarnji.hr/vijesti/hrvatska/banski-dvori-uzvracaju-udarac-normalni-ljepotan-nastavlja-lagati-u-vec-videnoj-maniri-kompleksasa-15062363

Jutarnji list, 2023. Evo što kažu Hrvati: HDZ-u nitko nije ni blizu, Plenković je najnegativniji političar, a Vladu ocjenjuju s – dva. [online]. [cit. 2. 5. 2023]. Dostupné na: https://www.jutarnji.hr/vijesti/hrvatska/evo-sto-kazu-hrvati-hdz-u-nitko-nije-ni-blizu-plenkovic-je-najnegativniji-politicar-a-vladu-ocjenjuju-s-dva-15333389

Marko Špoljar 2022. Tri godine tvrde kohabitacije: Ovo su tri područja u kojima sukob Plenkovića i Milanovića šteti državi. Jutarnji list 2022 [online]. [cit. 5. 5. 2023]. https://www.jutarnji.hr/globus/politika/tri-godine-tvrde-kohabitacije-ovo-su-tri-podrucja-u-kojima-sukob-plenkovica-i-milanovica-steti-drzavi-15285831

Predsjednik. Biografija Zorana Milanovića. [online]. [cit. 31. 4. 2023]. Dostupné na: https://www.predsjednik.hr/predsjednik/

Tportal 2022. Plenković: Milanović se ponaša kao poraženi ljubomorni luzer. [online]. [cit. 8. 5. 2023]. Dostupné na: https://www.tportal.hr/vijesti/clanak/uzivo-plenkovic-milanovic-se-ponasa-kao-porazeni-ljubomorni-luzer-foto-20221004?meta_refresh=1

Sekundárne zdroje

AMBEDKAR, N. Political Elites: Theoretical Perspectives. The Indian Journal of Political Science. LIII Č. 2. 1992, 253–276.

BORÉUS, K - BERGSTRÖM, G. - EKSTRÖM, L. Analyzing Text and Discourse. Los Angeles: SAGE Publications 2017.

BUDIMIR, D. Hrvatska politička elita na početku demokratske tranzicije. Anali Hrvatskog politološkog društva : časopis za politologiju. VII Č. 1. 2010, s. 73-97.

BUZÁSSYOVÁ K. - JAROŠOVÁ A.: Slovník súčasného slovenského jazyka. A-G. Bratislava: VEDA. 2015.

CHILTON P. Analysing Political Discourse: Theory and Practice, London: Routledge. 2004.

KIŠČEK G. Retorika i politika. Záhreb: Jesenski i Turk. 2018.

KLAUŠEK, T. 2022. Kako su Milanović i Plenković obilježili i zagadili 2022. godinu. 24 sata. [online]. [cit. 8. 5. 2023]. Dostupné na: https://www.24sata.hr/news/kako-su-milanovic-i-plenkovic-obiljezili-i-zagadili-2022-godinu-882534

LAKOFF, G. Metafory, kterými žijeme. Brno: Host 2002.

Mgr. Dominika Kubišová študuje Slovanské jazyky na Ústave slavistiky Masarykovej univerzity. V rámci svojej dizertačnej práce sa zaoberá využitím jazykových prostriedkov chorvátskymi politickými stranami na Facebooku a okrem toho sa venuje analýze politických prejavov. Prekladá a vyučuje chorvátčinu pre neoborových študentov.