Magda Kučerková – Miroslava Režná: Poetika nevyjadriteľného. K literárnemu výrazu diel Terézie od Ježiša a iných kresťanských mystikov. Nitra: UKF 2016.

Otázka duchovnosti je v súčasnej spoločnosti stále aktuálna, akoby v nej aj človek 21. storočia – zmietaný konzumom, tlakom na výkon, sociálnou neistotou či nestabilitou vzťahov – nachádzal pocit stálosti, neskaziteľnosti a akejsi istoty nedotknuteľnej časopriestorom. Z tohto dôvodu môže rôzne ponímaná duchovná skúsenosť (do istej miery) napĺňať ľudské potreby. Autorky monografie Kučerková a Režná upriamujú pozornosť na to, že návrat k duchovnosti „možno chápať ako realizáciu prirodzenej požiadavky ľudského vnútra zorientovať sa uprostred zložitého spoločenského a/alebo osobného diania, nájsť pevné záchytné body, opäť prežívať emócie či emocionálne postoje (radosť, vďačnosť, nádej, pokoj, smútok a i.) v ich najpôvodnejšej podobe“ (s. 8), a tak interpretovať všedné situácie i samotný zmysel bytia. Túžba po novej, azda lepšej kvalite života vedie k pozornejšiemu, miestami temer kontemplatívnemu vnímaniu skutočnosti, a práve v tom spočíva súčasná mystika.

Dôvod, pre ktorý mystická literatúra rôzneho obdobia a rozličnej proveniencie oslovuje moderného človeka i dnes, je jej autentickosť. Cieľom autoriek je z literárneho hľadiska priblížiť mystickú skúsenosť – označovanú aj ako poetika nevyjadriteľného – v širšej, i v celkom konkrétnej interpretácii. Sústredia sa na tie diela, ktoré charakterizuje schopnosť vyjadriť vo svojej podstate nevyjadriteľnú skúsenosť s numinóznym svetom, transcendentnom tak, aby to bolo pre čitateľa obsahovo čo najvernejšie. V duchu literárnosémantického výskumu skúmajú tie výpovede, ktoré majú charakter „malých metafor“ – vyjadrujú privátnu až intímnu skúsenosť s Bohom prameniacu z jeho nekonečnej lásky a uvádzajúcu do úžasu tých, ktorí ju zakúsili a v ktorých roznietila túžbu opätovať ju celým bytím.

Knihu Poetika nevyjadriteľného možno obsahovo rozdeliť na dve časti. Prvá je venovaná kristologickým výpovediam rímskokatolíckych mystikov a mystičiek, ktorých poetiky sa, o. i., vyznačujú literárnohistorickou a kultúrnou relevanciou v príslušných národných literatúrach. Konkrétne ide o stredovekých talianskych autorov Františka z Assisi, Jacoponeho da Todiho a Katarínu Sienskú, prvú anglicky píšucu mystičku Julian z Norwichu a autorov španielskeho zlatého veku Jána z Kríža a Teréziu od Ježiša. Druhá časť je vyhradená práve dielu poslednej menovanej a jej pretaveniu osobnej duchovnej skúsenosti a predstavy ľudskej duše do obrazu hradu vnútra v explicitnom kontraste k známemu, poznanému (dielo Hrad vnútra, Castillo interior), pričom má topos zároveň povahu duchovnej cesty.

Kučerková a Režná pertraktujú dve formy sprostredkovania mystickej skúsenosti: neverbalizované vyjadrenie skutočnosti (cez glosoláliá), ako ho rozpoznávajú u Jacoponeho da Todiho, v laude Ó, plesanie srdca (O iubelo del core, Lauda 76), a vyjadrenie nevyjadriteľného založené na sémantickej analógii metafyzickej skutočnosti s tým, čo je nám známe, napríklad cez afektívny vzťah dvoch ľudí (v takomto prípade môže reč mystikov často evokovať reč erotickej lásky). Jazyk mystikov je obrazný, lebo principiálne dokáže vyjadriť akúkoľvek skutočnosť sémanticky plnšie vďaka prepojeniu na dlhovekú ľudskú skúsenosť, a je spontánnym aktom vedomia, nie len (prvoplánovo) básnicko-esteticky motivovaným nástrojom.

Vyjadrenie imagenu, vnútorného obrazu mystikov a mystičiek, cez ktorý sa snažia popísať nevyjadriteľný zážitok z nazerania podstaty bytia, je popretkávané autentickým pocitom – rétorické formuly falsa modestia a captatio benevolentiae nie sú len prázdnymi toposmi, ale výslovným zrkadlom presvedčenia, že nie je v ich ľudských silách výrazovo a významovo plnohodnotne obsiahnuť zjavené tajomstvo, resp. kvalitu metafyzického sveta. Píšu predovšetkým utilitárne, aby iniciovali alebo podnietili recipientskú rezonanciu: nové alebo intenzívnejšie uvedomovanie si duchovnej podstaty života vedúce k premene vnútra a konania.

Predstavená monografia je vycizelovaným spracovaním stále aktuálnej témy duchovnej cesty človeka – rezonujúcej i mimo akademickej obce, o čom svedčia oslavy 500. výročia narodenia Terézie od Ježiša, ktoré sa konali v roku 2015 v jej rodnom meste Avile, a s nimi spojenej konferencie, ale aj medzinárodná vedecká konferencia Duchovná cesta a jej podoby v literatúre (13. – 15. máj 2015), ktorá sa konala pod záštitou Katedry romanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre –, na ktorú nahliada cez optiku mystickej skúsenosti, ale je aj inšpiratívnym a motivujúcim východiskom pre ďalšie (teologické, psychologické, antropologické, filozofické či ekumenické) skúmanie. Navyše, estetický dojem a tematické premostenie s látkou dotvárajú impresívne ilustrácie Dany Paraličovej.

Monika Šavelová

Mgr. Monika Šavelová, PhD. je odborná asistentka na Katedre romanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Vo svojom výskume sa venuje stredovekej talianskej a slovenskej literatúre, predovšetkým dielam Danteho Alighieriho, slovensko-talianskym literárnym vzťahom a prekladu.

Kontakt: msavelova@ukf.sk