ŠTUBŇA, P. Psychológia literatúry. Bratislava: Univerzita Komenského, 2017.

Monografická publikácia Psychológia literatúry systematickým a zrozumiteľným spôsobom mapuje problematiku relatívne novej interdisciplinárnej vedy – psychológie literatúry. Metodologicky vychádza z Moghaddamovej štúdie (From ‘psychology in literature’ to ‘psychology is literature’: an exploration of boundaries and relationships, 2004), v ktorej autor rozlišuje tri kategórie korelácie medzi psychológiou a beletristickou tvorbou. Prvú predstavuje psychológia v literatúre, čiže literatúra je vnímaná ako zdroj psychologických dát vzťahujúcich sa na fungovanie ľudskej psychiky. Druhá kategória sa zameriava na podstatu a funkcie literatúry a tretia kategória skúma vzťah medzi psychológiou a literatúrou v intenciách protikladov: nomotetický – ideografický, kultúrne podmienený – kultúrne nepodmienený, zameraný na skutočný svet – zameraný na možné svety.

Ako uvádza autor monografie hneď v Úvode: „Východiskovým predpokladom existencie tejto interdisciplinárnej vedy je skutočnosť, že psychológia sa zaoberá pozorovaním a objasňovaním vzorcov a motivácie ľudského správania, a práve literatúra dokáže konkrétne prejavy ľudského správania názorne ilustrovať a zdôvodniť motiváciu konania človeka v interakcii s inými ľuďmi, so životným prostredím či vo vzťahu k sebe samému. [...] Ďalším konštitutívnym predpokladom tejto hraničnej vedeckej disciplíny je téza, že beletristické diela ako umelecky stvárnené mnohoúrovňové teoretické modely ľudského myslenia, cítenia a správania disponujú prirodzeným potenciálom napĺňať viaceré psychické potreby človeka.“ (S. 9 – 10.) Autor monografie je presvedčený, že „každý autonómny výber beletristického diela zo strany čitateľa má kompenzačný, a teda v istom zmysle terapeutický charakter, ktorého účelom je vyrovnanie istého poznatkového či citového deficitu.“ (S. 13.)

Publikácia je formálne rozčlenená na teoretickú a na analyticky zameranú časť, pričom ide o proporcionálne vyrovnané zložky, ktoré svojím obsahom navzájom odkazujú jedna na druhú.

Teoretická časť prináša ucelený pohľad na psychické procesy, funkcie a psychické stavy, ktoré priamo či nepriamo súvisia s recepciou literárneho diela, teda na mentálne procesy ako čítanie, predstavivosť, teóriu mysle, naratívny transport a ďalšie, pričom autor vychádza z najnovších poznatkov kognitívne orientovanej literárnej vedy aj kognitívnej psychológie. Samostatná kapitola tejto časti je venovaná citom a emóciám a ich výskumu v rámci literárnej vedy. Autor v nej zdôrazňuje význam rozvinutého stupňa empatie a emocionálnej inteligencie v psychickej štruktúre čitateľa pre realizáciu „identifikačnej“ a „relaxačnej funkcie“ literatúry. Záverečná kapitola teoretickej časti knihy sa zaoberá psychológiou príbehov, narácií a naratív, pričom autor samostatne skúma sociálne funkcie naratívnych komunikátov, ich terapeutickú funkciu a ich literárno-kompozičné aspekty (ako naratívne univerzálie, agensy intersubjektivity v narácii a pod.)

Textová homogenita bola v rámci výskumného korpusu v analytickej časti publikácie zabezpečená prostredníctvom výberu porovnateľných literárnych útvarov, konkrétne „románu v próze“, ktorý v jednotlivých kapitolách zastupujú: hrdinský mýtus, fantastický román, autorská rozprávka, ženský román, detektívny a autobiografický román. Kombináciu hrdinského mýtu a románu žánru fantasy predstavuje heptalógia o Harrym Potterovi. Psychologické princípy autorskej rozprávky autor ilustruje na príbehu Pinocchia. Tzv. červenú knižnicu zastupuje román R. Beňačkovej Žila som v tme. Detektívny žáner reprezentujú románové série o detektívovi Poirotovi a slečne Marpleovej od Agathy Christie.

Napokon, autobiograficky ladenú beletristickú tvorbu zastupuje čitateľsky neobyčajne úspešná trilógia románov mladého talianskeho spisovateľa Paola Giordana. Keďže dej prvých dvoch spomínaných románov sa odohráva v imaginárnom (fikčnom) svete a dej ostatných románov vo svete reálnom, deklarovaným zámerom autora pri voľbe tohto metodologického kontrastu bolo poukázať na zjednocujúce a rozlišujúce psychologické funkcie, ktoré jednotlivé žánre pri ich recepcii vzhľadom na čitateľa plnia. Tento netradičný výber, takpovediac subštandardných literárnych žánrov, autor odôvodňuje snahou o objasnenie aktuálnych čitateľských trendov.

V Závere publikácie autor konštatuje, že „psychologický prístup k beletrii je nielen možný, ale v podstate nevyhnutný, pretože správanie literárnych postáv vždy odkazuje na konkrétnu funkciu a je interpretované vo vzťahu k nej – či už v rámci daného beletristického diela alebo v rámci psychických štruktúr čitateľa.“ (S. 195.) Upozorňuje tiež na skutočnosť, že „čitateľský zážitok vyvolaný pôsobením literárneho diela je ovplyvňovaný nielen psychickými dispozíciami čitateľa (osobnostné rysy, úroveň a typ inteligencie, voľnočasové záujmy, aktuálne zameranie osobnosti a pod.), ale aj sociálnymi okolnosťami, v ktorých sa nachádza – kultúrne a ekonomické podmienky jeho života, spoločenský status, povolanie, dosiahnuté vzdelanie a i. Všetky zložky čitateľovho endoceptu ovplyvňujú, ako bude literárne dielo vnímané, a naopak, každé literárne dielo ovplyvňuje všetky zložky endoceptu, čím sa podieľa na vývoji osobnosti.“ (S. 195.) Pri analýze spomínaných literárnych žánrov zistil, že „medzi základné psychologické funkcie literatúry a umenia patria: kognitívna (poznávacia), expresívna (vyjadrovacia), formatívna (vzdelávacia), abreaktívna (uvoľnenie napätia), sociálna, osobnostne motivačná a psychoterapeutická funkcia.“ (S. 196.)

Predložený text predstavuje aktuálny a súčasným prístupom a poznatkom zodpovedajúci pohľad na prienik literárnych a psychologických vied. Je dokladom toho, že autor sa danou problematikou dlhodobo a cieľovedome zaoberá. Spôsob, akým je práca koncipovaná a vypracovaná, odráža jeho široký prehľad a súčasne hlbokú znalosť problematiky.

Za hlavný prínos práce považujem ucelený pohľad na otázky nastolenej problematiky a ich tvorivé spracovanie v literárnovednom výskume.

Osobitne oceňujem implicitne prítomný didaktický rozmer publikácie a možnosti jej využitia v pedagogickom procese – pri výučbe univerzitných kurzov zameraných na teóriu literatúty (kapitola o modeloch čítania), prácu s literárnym textom (kapitoly o čitateľskej motivácii, o psychologických a pedagogických princípoch uplatňovaných pri analýze literárneho textu) alebo literárny výskum (úskalia a zásady kvalitatívneho skúmania v literárnej vede).

Mgr. Alexandra Lenzi Kučmová, PhD., pracuje ako odborná asistentka na Katedre románskych jazykov a literatúr Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje najmä vplyvu kultúrnych špecifík na taliansku beletristickú tvorbu, ale aj na proces prekladu a tlmočenia z/do talianskeho jazyka.

Kontakt: kucmova@fedu.uniba.sk