ŠTUBŇA, P. Základy simultánneho tlmočenia. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015.

Jednou z hlavných, no doposiaľ nezodpovedaných otázok – tak v rámci odboru translatológie, ako aj v oblasti didaktiky cudzích jazykov (so zameraním na výučbu odbornej slovnej zásoby, angl. LSP – language for specific purposes) – je dilema, či by z hľadiska kvality translátu bolo vhodnejšie, aby sa tlmočeniu a prekladu odborných textov venovali vyškolení tlmočníci (u ktorých však absentuje odborné vzdelanie v danom sektore), alebo radšej odborníci z konkrétnej profesijnej oblasti, ktorí si dodatočne osvojili potrebné jazykové znalosti, komunikačné zručnosti a tiež príslušné translačné techniky nevyhnutné pre výkon tlmočníckej, resp. prekladateľskej profesie.

Recenzovaný učebný text, ktorého autor už takmer dve desaťročia pôsobí na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, síce neposkytuje odpoveď na uvedenú otázku, avšak nepochybne predstavuje cenný didaktický nástroj, o ktorý sa spoľahlivo môžu oprieť zástancovia oboch spomenutých translatologických prístupov. Jeho autor sa zrozumiteľným a uceleným spôsobom venuje všetkým zúčastneným aspektom práce simultánneho tlmočníka – počnúc zodpovednou (prevažne samostatnou) prípravou na toto povolanie, resp. na konkrétny pracovný výkon, cez nácvik jednotlivých tlmočníckych techník, analýzu frekventovaných tlmočníckych chýb a prekážok pri tlmočení, až po kritériá hodnotenia kvality tlmočníckeho výkonu.

Publikácia čerpá z najnovších poznatkov kognitívnych vied a pri koncipovaní svojho didakticky zameraného textu vychádza Pavol Štubňa z predpokladu, že kvalita tlmočníckej práce závisí v prevažnej miere od „transformácie implicitných jazykových vedomostí a kompetencií na explicitné (uvedomované) narábanie s pracovnými jazykmi“ (s. 44), inými slovami, vedomá (t. j. zámerná) aplikácia príslušných tlmočníckych techník a stratégií v priebehu translačného úkonu sa rozhodujúcim spôsobom odráža nielen v kvalite translátu, ale aj v nižšej miere stresu a námahy vynaloženej v procese tlmočenia.

Z hľadiska štruktúry pozostáva učebnica z takpovediac „teoretickej“ a „praktickej“ časti, pričom teoreticky koncipované kapitoly sú venované najmä kognitívnym a komunikačným procesom, vďaka ktorým sa samotné simultánne tlmočenie realizuje. Odborný výklad je doplnený návrhom nácvikových aktivít, slúžiacich na rozvoj a upevňovanie príslušných translačných kompetencií. Väčšina uvádzaných cvičení má individuálny charakter, t. j. autor ich odporúča realizovať najmä formou samostatnej prípravy, čím sa súčasne posilňuje u budúcich tlmočníkov povahová črta nezávislosti, ktorá je nevyhnutná pre výkon tejto profesie, najmä vo vzťahu k externým nácvikovým či informačným zdrojom.

Praxeologicky koncipovaná druhá časť publikácie poukazuje na možnosti efektívneho využitia príslušných tlmočníckych techník v reálnych pracovných situáciách (konferenčné, komunitné, súdne tlmočenie, šušotáž a iné). Obsahuje tiež ukážky autentických orálnych komunikátov v slovenčine ako modelovom cieľovom jazyku, čím sa súčasne stáva použiteľnou nielen pre poslucháčov translatologického odboru v kombinácii s taliančinou, pre ktorých bola pôvodne určená, ale aj pre študentov väčšiny slovanských, germánskych a iných románskych jazykov.

Skutočnosť, že recenzovaná publikácia je napísaná odborným štýlom, no súčasne primerane zrozumiteľným jazykom, umožňuje jej využitie aj v radoch poslucháčov ostatných (nefilologických) odborov a fakúlt, ktorí sa o oblasť tlmočenia vážnejšie zaujímajú.

Elena Nikolajová Kupferschmidtová

PhDr. Elena Nikolajová Kupferschmidtová, PhD., pôsobí ako odborná asistentka Ústavu cudzích jazykov na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej pedagogickej a výskumnej práci sa venuje najmä multilingválnej komunikácii, prekladu právnych textov a odbornej angličtine pre medicínske účely.

Kontakt: elena.kupferschmidtova@fmed.uniba.sk