POSPÍŠIL, I. (ed.) Výzvy současnosti: nová témata české a slovenské literatury (2000–2017). Brno: Masarykova univerzita, Česká asociace slavistů, 2019.

V minulom storočí sa literárna veda odborne vyrovnávala svojimi predmetmi na českej a slovenskej strane s iniciačnými dotykmi a objektívnymi následkami súžitia v inštitucionálnej (spoločný štát) forme, teda s jej kultúrnym kontextom a presahmi, ktoré poskytovala národným kultúram a vede o umení objektívna spoločenská a vývinová realita, jej možnosti a danosti. Na zvýraznenie literárnohistorického, predovšetkým obnoveného materiálového výskumu v štyridsiatych rokoch, inicioval ho Andrej Mráz, napredujú vymedzovaním vzájomných vzťahov vo vede a kultúre napríklad Mukařovského emancipačným dialógom odvíjaným od (pre)dosahov osobitostí autentického vývinového konceptu etnicít pre obidve kultúrne a literárne spoločenstvá, pokračuje Šmatlákovými troma kontaktnými funkciami a vrcholí v minulom storočí rozsiahlym Ďurišinovým výskumom medziliterárnych osobitostí a konceptom nažívania spoločenstiev pri načrtnutí ním definovaného obsahu pojmu svetová literatúra. Na konci minulého storočia sa program venovaný výskumu „vzťahov“ medzi obidvoma literatúrami a kultúrami dostal po formálnom osamostatnení národných spoločenstiev do Ďurišinovej (spomenutej) výskumnej pointy, aby naďalej jestvoval kontakt a dialóg v širšom aj hlbšom poznávaní sa spoločenstiev, ponovom realizovanom už na pôdoryse svetovej literatúry.

Zásluhou Slezskej univerzity v ranych deväťdesiatych rokoch a invenciou, ba viac, konceptom a vytrvalosťou neustať vo vzájomnom odbornom výskume, ako to prejavuje a uplatňuje Ústavu slavistiky na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzite sa kontakty, sú tradícia a kontinuita výskumu organizované ako dialóg venovaný aktuálnym kontaktom českej a slovenskej literatúry, čím sa vzťahy preklenuli do nového tisícročia a aktívny výskum pokračuje vymedzením a mapovaním „živého“ pohybu v obidvoch literatúrach, no čo je podstatnejšie, do literárnovedného kontaktu sa aktívne dostáva a presadzuje „svoje“ nazeracie koncepty na umelecký text už objektívne nová/ iná/ ďalšia generácia výskumníkov z českých a slovenských akademických pracovísk.

Výmeny, nech sa dotýkajú čohokoľvek v aktivitách jednotlivcov alebo širších spoločenstiev, prirodzene prekračujú, no keď zainteresované zoskupenia svoje zámery zvažujú racionálne a systémovo ako program výskumu, vtedy vedome nadväzujú na dostupné javové, problémové a metodologické podnety ložené do tradície vzájomných kontaktov formou osvedčenej inštrukcie, ako možno účinne reagovať na známe poznatky a výsledky predchodcov tak, aby sa nenarušila kontinuita vedného a spoločenského výskumu.

V tomto zmysle posledný výskum vzájomného a navyše užitočného aktuálneho poznávania sa prostredníctvom „novej“ českej a slovenskej literatúry prináša publikácia Výzvy současnosti: nová témata české a slovenské literatury (2000–2017). Za brnianskou slovakistikou v rámci slavistických štúdií treba vidieť osobnosť Iva Pospíšila, ktorý v príhovore editora napísal:

„Smyslem publikace je ukázat obě literatury v jejich komplexnosti, nikoli jen podle určitých, často mimoestetických kritérií vybrané autory, díla a témata. I když jde v tomto případě primárně o krásnou literaturu, nelze ignorovat ani to, co bylo vždy pro brněnské texty k slovakistice charakteristické: souvztažnost umění a společnosti, transcendence od filologie a literární vědy k sociologii, psychologii, politologii a historii. V duchu této tradice tedy jde opět o směřování k serióznosti, nic nezastírajícímu zkoumání česko-slovenských vztahů, zejména v žhavé současnosti, ale jistě i s retrospektivou“ (s. 5).

Brněnské rozpravy nad českou a slovenskou literatúrou si uchovávajú tradíciu, hodnotiaci a hodnotový rešpekt voči zvoleným postupom porovnávacích dotykov, ktoré v pripomínanej publikácii už má, a to prirodzene, podobu a prejav neatakujúceho prenikania do detailu, teda chce mapovať, porozumieť a ponúknuť svoj postoj k artefaktu alebo javu, ktorému sa konkrétny literárny vedec venuje. Na tomto pozadí „odišla“ bez kompromisov do literárnej histórie dobového konceptu vzájomnosti, teda vzťahov obidvoch národných literatúr vývinom navrstvovaná, lebo chcela byť voči kontinuite a kontextu precízna a aktuálna vo výpovedi o jave, terminológia na vyjadrenie dejinne verifikovataľných kultúrnych kontaktov.

Výzvy súčasnosti sú v publikácii Výzvy současnosti: nová témata české a slovenské literatury (2000–2017) zastúpene veľkoryso a hneď niekoľkorako: oslovujú, a to doslova nastupujúcu, etablujúcu sa literárnovednú generáciu na obidvoch stranách akademického života, čo je rozhodne prínos pre literárnu vedu ako priestor na seriózny porovnávací výskum a na kontakty aj možné grantové bádateľské iniciácie; ponúka príspevky s „nádychom“ literárnohistorického, ale častejšie kriticko-porovnávacieho zámeru, v ktorých sa presadí nateraz väčšmi, čo nie je prekvapujúce, osobnosť autora publikovaného textu, a to je znova prísľub do budúcnosti na precizovanie rozvinutého výskumu bádateľa a jeho zamýšľaný hlbší zámer prenikať obojstranne do pohybov v národných literatúrach; ďalší poznatok súvisí s výberom literátov - autorov jednotlivých umeleckých textov, hoci nateraz na povrch záujmu vo „výzve“ preniká horizontálny dotyk s prístupným literárnym materiálom – spravidla a ide najčastejšie o debuty, alebo o ranú publikáciu autora z okraja literárneho života, a to znamená aj výrazný a isto nie náhodný presun jednotlivých príspevkov mimo záujem a ustálenú edičnú stratégiu vydavateľsky, čitateľsky exponovaného a literárnovedne komentovaného epicentra literárnych a noetických hodnôt v slovenskej a českej literatúre súčasnosti z tvorby frekventovaných autorských osobností, aby sa predstavovala invenčná literárnej estetika a (nová) tematika. Napokon o nej je primárne reč a tak je koncipovaná aj poznávacia ambícia publikácie a jej očakávaný vklad do nájdenia, mapovania, zvýraznenia literárneho (autorského) „terénu“, ktorý je nateraz vyčerpávajúco možnosťami literárnej vedy neprebádaný. Spravidla ide o literátov/ autorov, o poetologický či tematický jav/stav, ktorému sa – podľa autora príspevku – nateraz literárna kritika na tej či onej strane národnej literatúry nevenovala dôsledne.

V tejto súvislosti treba naznačiť i to, že genologicky medzi príspevkami v publikácii prevažuje záujem autorov o doslova tematicky netradičnú až nekonvenčnú prózu a o jej (hybridné) žánrové formy, ďalej o tvorbu pre mladého čitateľa a o brnianske periodikum Ladění sústredené na teóriu a medziliterárny výskum tejto línie tvorby pre vekom vyhraneného príjemcu; osihotene sa autori venujú poézii, jej aktuálnej spirituálnej línii, a nechýba ani odkaz na vzájomný prekladateľský kontakt.

Téma ako výzva sa otvorila podnetne a zaujímavo pre výber takých literárnych textov, ktoré prekračujú ustálený látkový a problémový pôdorys, premyslene oslovujú prítomnosťou nekonvenčného tematického podnetu či javu na neliterárnu súčasnosť svojho čitateľa, a tak sa jednotlivé texty tematicky napojila na príbehy o holokauste, migrácii, na pôsobivé medzietnické kultúrne, zvykové či etické presahy, na typovo diferencované postavy v súlade s nekonvenčnými rodovými a mravnými motiváciami a nechýba kriticko-výkladový odkaz na (slovenskú) queer literatúru. Dráma ako literárny text rozšírila „výzvu současnosti“ predovšetkým tým, že kontakt druhov žije svoj aktívny umelecký aj autorský čas, čo však do budúcna pripravuje priestor pre literárnych historikov, teatrológov dejín divadla a textológov vyrovnať sa s realitou textu drámy ako dramatického literárneho textu s docenením ich posunov a odlišností pri artistnej realizácii témy.

Umelecký, druhovo-žánrový textový, autorský a hodnotový záber výrazne iniciovaný postupmi literárnej kritiky a „čitateľskej“ zručnosti, či literárnovedne iniciované reflexie autora príspevku preferujú predovšetkým interpretačný „kontakt“ s textom aj s budúcim príjemcom zborníka v kultúrnom a užšom profesijnom prostredí. Výkladový prístup k tvorbe dvojice autorov alebo k básnickej skupine obnovil literárnohistorickú a porovnávaciu metódu sond do vývinu národnej literatúry alebo do generačného podložia špecifického javu a jeho osobitosti „tam a vtedy“.

Publikácia Výzvy současnosti: nová témata české a slovenské literatury (2000–2017) si žiada svoje výskumné pokračovanie, a to preto, lebo výzva sa prirodzene aj vďaka napredujúcemu času mení na výzvu-oslovenie, ktorá musí príčinne pokračovať vo vertikálnom poznávaní systému/systémov aktuálnych procesov v obidvoch národných literatúrach, a to, keď sa premení na ďalšie poznatky o umení, zručnosti a kvalite v prekladateľskej a komparatívnej pripravenosti tých, ktorí sa odborne upísali literatúre a vede o literatúre.

prof. PhDr. Viera Žemberová, CSc. – orientuje svá bádání na problematiku slovenské poezie a prózy 19.–21. století, přičemž z metodologického hlediska ji kromě literárněhistorického přístupu není cizí ani aspekt literárněteoretický a kritický.

Kontakt: viera.zemberova@ff.unipo.sk