STRINATI, C. Všestranný Raffael. Bratislava: Ikar. 2018. Z talianskeho originálu Raffaello Universale preložili Pavol Štubňa a Alexandra Lenzi Kučmová. Verše preložila Jana Kantorová-Báliková.

Tak odborný ako umelecký preklad tvoria neoddeliteľnú súčasť každej národnej kultúry a národného kultúrneho bohatstva. Slovenský preklad ilustrovanej publikácie Všestranný Raffael vychádza v rámci limitovanej edície s názvom Vznešená renesancia, ktorej cieľom je predstaviť odbornej aj laickej verejnosti život a dielo vrcholných predstaviteľov talianskej renesancie.

Každý z vydaných titulov bol obmedzený počtom 300 výtlačkov, a každý jeden exemplár bol očíslovaný a certifikovaný, v dôsledku čoho publikácie z tejto edície nadobudli nielen odbornú a umeleckú, ale aj zberateľskú hodnotu.

Taliansky maliar Raffaello Sanzio (v slovenčine iba Raffael, 1483 – 1520) patrí spolu s Leonardom da Vinci a Michelangelom k hlavným zástupcom renesančného umeleckého hnutia v Taliansku aj celej Európe.

Medzi jeho najznámejšie diela patria obrazy Sixtínska Madona, Portrét Júliusa II., Rytierov sen, Tri Grácie, Portrét mladej ženy, Ukladanie Krista do hrobu a fresková výzdoba siení na druhom poschodí Apoštolského paláca vo Vatikáne – tzv. Raffaelove siene s freskami ako Aténska škola, Dišputa o Sviatosti oltárnej, Vyhnanie Heliodora z chrámu, Bitka pri Ostii a iné. Okrem maliarstva našiel však tento mimoriadne talentovaný umelec uplatnenie aj v oblasti archeológie a architektúry.

Preklad ako kultúrny a komunikačný fenomén umožňuje sprostredkovať domácej kultúre nielen nové vedomosti, ale aj jazykové a literárne hodnoty cudzej proveniencie. V procese translácie sa originálne dielo stáva reprezentantom východiskovej kultúry a zároveň médiom poskytujúcim fakty, ktoré sú zvyčajne pre čitateľa v cieľovej kultúre nové a rozličným spôsobom relevantné (profesijne, záujmovo a pod.). V každom preklade sa nevyhnutne stretávajú a konfrontujú rozličné kultúry, literatúry, rôzne ľudské osobnosti ako účastníci prekladu (autor originálu, prekladateľ, redaktor, čitateľ), odlišné spôsoby myslenia, špecifické tradície a postoje či rozličné historické obdobia. Translačná činnosť je nielen osobitým druhom kultúrneho transferu, ale aj interkultúrnej a interlingválnej komunikácie.

Preklad odborného textu kladie nároky nielen na suverénne ovládanie cudzieho jazyka, ale aj profesijnej oblasti, do ktorej patrí. Už samotný populárno-náučný charakter recenzovanej publikácie ako aj jej dobový kontext (historické udalosti, osobnosti, diela, spoločenské javy) naznačujú, že tak taliansky knižný originál, ako jeho preklad presahujú svojím zameraním hranice individuálnych humanitných (história, teológia, filologické vedy, filozofia, vedy o kultúre a umení) a spoločenských disciplín (politické a sociálne vedy, humánna a politická geografia, a pod.), pričom vytvárajú komplexný celok, ktorý je z lingvistického aj translatologického hľadiska charakterizovaný heterogénnou lexikou (terminológia z rozličných vedných oblastí) a štylistickou rôznorodosťou, pretože okrem hlavného výkladového textu (autor Claudio Strinati) obsahuje publikácia odborné štúdie ďalších umenovedcov mapujúcich jednotlivé aspekty rôznorodej Raffaelovej umeleckej tvorby. Fakt, že taliansky originál predstavuje pre všetkých národných prekladateľov neľahkú mnohovrstvovú výzvu (nielen z pohľadu jednotlivých lingvistických úrovní, ale aj z hľadiska pragmalingvistiky) osobitne zdôrazňuje kapitola s názvom Výber z prameňov a umeleckej literatúry 1518 – 1951, ktorá zahŕňa úryvky z dobových textov – názory Raffaelových súčasníkov aj nasledovníkov na jeho tvorbu. Obzvlášť táto časť translačnej práce si vyžadovala mimoriadne úsilie aj na stane slovenských prekladateľov spojené nielen s rozpoznaním a pochopením zastaralých jazykových foriem a ich adekvátnym transferom do cieľového jazyka (najmä pomocou archaizmov a historizmov), ale aj so skutočnosťou, že niektoré termíny použité v origináli nenachádzajú v modernom slovenskom jazyku svoj lingvistický (ani ontologický) ekvivalent, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné zručne aplikovať kompenzačné translačné techniky (napr. substitúcia, naturalizácia, kreolizácia, opis, vysvetlenie) alebo nejestvujúci termín dokonca ad hoc vytvoriť (napr. domáce názvy niektorých umeleckých diel, pomenovania územnosprávnych celkov, spoločenských pozícií, titulov, funkcií, hodností) – samozrejme v súčinnosti s odborníkmi na danú historickú alebo umenovednú oblasť. Podobné hľadanie či vytváranie zodpovedajúcich slovenských termínov sa musí nevyhnutne zakladať na systematickej práci s pôvodnými textami (pri zohľadnení všetkých relevantných kontextov výskytu daného termínu), no súčasne je potrebné zohľadňovať aj ich etymologické súvislosti a normy spisovného jazyka.

Dôkazom, že prekladatelia spomínané translatologické výzvy výborne zvládli je aj fakt, že na konci roku 2019 im bola zo strany talianskeho Ministerstva kultúry a turizmu udelená výročná cena za propagáciu talianskeho jazyka a kultúry.

Mgr. Eva Mesárová, PhD. – vo svojom výskume sa zameriava na dejiny súčasnej talianskej literatúry, umelecký preklad, no najmä na kontroverzné tendencie a spôsoby vnímania fantastickej literatúry.

Contact: Department of Romance Studies, Faculty of Arts, Matej Bel University, Tajovského 40, Banská Bystrica, e-mail: eva.mesarova@umb.sk