Oksana Vasjakinová: Rána. (Рана, 2021). Přeložila Alena Machoninová. Praha: Maraton, 2023. MIESTO. Maraton, 2023. 246 s. ISBN 978-80-88411-20-8.

Prebal českého vydania diela Rána ruskej poetky a prozaičky Oksany Vasjakinovej (1989) informuje, že ide o prvú časť žánrovej trilógie Rana (2021), Step (2022) a Ruža (2023). Informácia o autorke súčasne spresňuje typológiu textu, podľa nej „román“ Rana je dokumentárny, autobiografický a dodajme, jeho kompozícia sa viaže na dynamický pohyb rozprávačky príbehu po neliterárnom priestore a čase. Tematika rozprávania je mozaikovito otvorená voči príčinnosti a logike ústredného problému – je ním úmrtie matky a presun jej pozostatkov po kremácii do mesta a miesta, ktoré považuje dcéra a jej nebohá matka za jej rodisko, do mestečka Usť-Ilimsk. Adresnosť a pôvodnosť, príčinnosť a následky z nej plynúce vložili do rozprávačkinej prítomnosti v texte jej genderovú exponovanosť a spontaneitu pri návratoch, obnovovaní detailov zo života matky a jej samotnej. Strategicky uprednostnenú nekauzalitu priameho rozprávania sprevádzajú voľné (torzá, celky, obnovovanie už vyrozprávaného) a spontánne presuny vo všetkých detailoch, ktoré dokáže obsiahnuť život jednotlivca v realite, čo znamená, že rozprávačka exponuje prostredníctvom filtra svoje ja, svoju zmyslovú a citovú pamäť, rozkolísané emócie a nazeranie na to, čo jej detstvo, mladosť a raný dospelý vek zložito utvárali v spoločenských, profesijných, rodinných vzťahoch a nekonvenčnej spoločenskej sebarealizácii. Emotívne a hodnotové návraty k prežitému a k sebe, návraty k premenlivým výpovediam o matke, jej živote a o vzťahoch, si rozprávačka udržiava strohý až strnulý pohľad na rodinu, do ktorej pôvodne patrila a tá poznačila jej osobný život a do neho vnášaný aj aktualizovaný pohľad na osobne zhodnocovaný profesijný význam a intímny zmysel ad hoc, dôslednejšie počas dlhej cesty po krajine, teda tu a teraz. Rapsodicky utvorená mozaika z času a priestoru, z toho, čo je a čo bolo znamená, že rozprávačka nevynechala pri rekonštrukcii matkinho života a jej osudu sporadické odkazy na ňou prehliadané príbuzenstvo. Tento kompozičný prístup k mozaikovito organizovanému príbehu postupne a pozvoľna vytvoril tlak na čitateľovu pozornosť a na jeho orientáciu v navrstvovanom rozprávaní o tých okolnostiach, ktoré označíme za požiadavky vytvárané na výzvový text s početnými presunmi vo verifikovateľnom geografickom priestore po území rozsiahlej ruskej krajiny. Takmer monotónne rozprávačské podložie rozhýbava personalizované ja – jeho vyrovnávania sa so životom, chorobou, starostlivosťou a v záverečnej časti života matky a po nej aj so sebou, s osobnou pamäťou, ktorá v návratoch dospelej dcéry do mladosti z odstupu zhodnocuje podstatu a nasmerovanie nekonvenčných, ambície odmietajúcich osobných rozhodnutí.

Táto okolnosť dovolí naznačiť i to, že prozaický text s ústrednou narátorkou a exponovaným epickým motívom cesty sa otvára genderovým statusom, ktoré autorka textu podporuje odkazmi do odborného zázemia a vnáša ich plynule do svojho textu buď ako citácie, alebo ako sprítomnenie odkazov na cudzie texty a nimi aktualizované podnety, ktoré nevznikli v jej pôvodnom autorskom zázemí. V tejto súvislosti sa označenie textu za román rozkolíše, ale súčasne presúva text z personalizovaného literárneho dokumentu do poučeného a kultivovaného zázemia odbornej problematiky a sprítomňuje tvorbu iných spisovateliek či literárne činných osobností z inonárodného kultúrneho, odborného a spoločenského prostredia.

Pohyb po verifikovateľnom geografickom priestore, sprítomňovanie neliterárnych reálií osobného a spoločenského života, variovanie hodnotových entít v osobnom živote, to v súzvuku a premýšľavo vytvorilo začiatok aj koniec cesty rozprávačky s matkinou urnou. Naračný priestor vytvorený z motívu cesty podporuje konfrontovanie rozprávačky v čase, v myslení, aj v tvorbe osobností, ktoré rešpektuje v neliterárnych súvislostiach aj voči tematike a ústrednému problému „ja“ v texte Rána. Rozprávačkou na ceste z miesta skonu po miesto odpočinku matky sa postupne v jej organizovaní príbehu uprednostňuje turbulentný motív komplikovaného uskutočňovania vlastnej existencie, čím sa vytvoril náučne podnetný nazerací obzor, ktorý sa mení na komorný, blízky aj autentický voči personalizovanej rozprávačke nielen pri tematizovanom opise ústredného „bloku“ (cesta s urnou), ale v početných impresiách, odkazoch, interpretáciách, či pri výklade, citovaní a komentovaní osobného prístupu k ňou aktualizovanej filozofickej a esejistickej literatúre viažucej sa na reálie jej osobného života. Rozprávačka svoj zámer s kompozíciu a stratégiou „románu“ zosúlaďuje ako možný a výsostne individuálny prístup k „nadtextovej“ komunikácii s potenciálnym čitateľom textu. Za text Rána Oksana Vasjakinová „obdržela literární cenu NOS (2021)“.

Viera Žemberová

Kontakt: viazember@gmail.com