Mám istotu: nevedia to a nikdy to nezistia

Mercier, Pascal. Perlmannovo mlčanie. Perlmanns Schweigen, 1995. Preložila a doslov Prítomnosť, toto je ona... Paulína Šedíková Čuhová. Bratislava: Premedia, 2023. 519 s. ISBN 978-80-8242-149-4.


Pre čitateľa nenáhlivého príbehu Philippa Perlmanna – (mlčanie) – pohybujúceho sa medzi v jeho odbore medzinárodne rešpektovanou profesionalitou (lingvistika) a do téme rozvinutej personalizovanej neistoty (vyhorenie), je nápomocné prihovorenie sa prekladateľky a autorky doslovu, ktorá sprevádza čitateľa aj literárnu postavu vertikalizovanými udalosťami navodenými variovanou tézou o protagonistovom (zamýšľanom) plagiátorstve. Motív protagonistovho mlčania sa rozvinie do takej šírky rozprávania a komponovania príbehu, až sa zabýva do jeho introvertného, senzibilne stupňovaného vnímania svojej situácie profesijného vyhorenia, dôsledkov ad hoc a jedinečnej, k motívu vraždy komplikovane organizovanej, a príčinne objasnenej a rovnako senzibilnej reakcie na vystupňovanú osobnú krízu (úmrtie manželky fotografky) a jej nekonfliktné riešenie (pripravovanej vraždy, prednášateľskej nespôsobilosti na medzinárodnom stretnutí) do nenáhlivého, chvíľami variovaného monologicky vedeného spôsobu profesionálne a precízne komponovaného úkonu medzi prekladateľom Perlmannom a jeho detailným porozumením odbornému textu, prekladu ktorého sa venuje medzi angličtinou a ruštinou.

Odborný pohyb a hodnotiace porozumenie sprostredkované v aktívnych jazykoch vedy (angličtina – ruština okrem ďalších) a reči jednotlivých účastníkov na medzinárodnom stretnutí naruší protagonistovo neprehliadnuteľné odmietavé spoločenské správanie sa – napríklad mlčanie –, no je v ňom aj pre čitateľa užitočná informácia venovaná prekladateľkou autorovi textu: Pascal Mercier (1944–2023) je pseudonym Petra Bieriho: v sedemdesiatych rokoch minulého storočia vyštudoval filozofiu, indológiu, klasickú filológiu a anglistiku v nemeckom Heidelbergu, na univerzite pôsobil ako docent, výskumne ho zaujímal „fenomén času a jeho skúsenosti“, podstata jeho akademickej práce „pozostáva z filozofie psychológie, teórie poznania a filozofie morálky (Paulína Šedíková Čuhová (Marcier, 2023, 515)).

Čitateľ, ktorý vyhľadáva Mercierovu prozaickú tvorbu pozná do slovenčiny preložené romány Nočný vlak do Lisabonu (2011) a román Váha slov (2021). Teda už vie, že autorov literárny „svet“ sa zovrel okolo nekonvenčného protagonistu, jeho rodiny, osobného aj profesijného pohybu po južnej Európe, okolo textov a odlišných jazykoch v origináloch textov, ale azda predovšetkým okolo jeho až demonštrovanej solitérnosti, upnutosti na minulosť, ktorá sa rozplynula stratou toho, či tej, s ktorými bolo „všetko“ pravdivé, intímne, tvorivé, zážitkovo nasýtené a tým aj nadčasové v spomienkach, predovšetkým nenahraditeľne súznejúce až po okamih spojený so smrťou. To na reálnej, zážitkovo a personálne do žitej a vzťahovo utváranej budúcnosti protagonistu (doslova) ukončila smrť blízkej bytosti, čím otvorila priezor neželaného vnikania do jeho vôle a druhý plán spoločného prežívania, hoci navonok ide o demonštrácie protagonistej solitérnej existencie.

Perlmannova a ním samotným vertikalizovaná línia plagiátu („Philipp Perlmann, nositeľ ceny s pozvánkou do Princetonu, možno odpisoval už aj v minulosti, aj keď zrejme nie tak nehanebne ako tentoraz“ (Mercier, 2023, 250)) a detailne sledovanej, nedokonanej vraždy („Dokázal by s tým činom žiť?“, „Zabitie musí byť založené na osobnom vzťahu, inak je prerverzné“ (Mercier, 2023, 262–263)) autora ním prekladaného originálneho textu ponúka pozornému čitateľovi detailnú, až fázovanú štúdiu konatívnej deštrukcie subjektu, ktorý si realitu a reálie svojho plánu uvedomuje, dokáže uniesť prípadné dôsledky v odbore, v spoločnosti aj tie právne, a predsa sa „všetko“ z toho, čo prežíva, zhodnocuje, organizuje, zdôvodňuje – subjekt voči subjektu – sa napokon objasní „chvíľou pravdy“: hodnotou, osobitosťou, náročnosťou a profesijnou poctivosťou prekladateľa voči inojazyčnému originálu. Umná druhová a žánrová mutácia (mono)drámy, žánru detektívky, psychologickej prózy, univerzitného či profesorského románu aj ďalších vhodných typologických žánrových podnetov sa utvára postupne navrstvovaním odlišných detailov vnášaných do príbehu o jedinečnosti prekladateľského talentu a autorovým premysleným pozvaním čitateľa do zákutí a do náročnosti, sklamaní a do nekončiaceho hľadania vhodnosti slova a možností jazyka, ktoré sú ukryté, ale nie nedostupné medzi významom slov prenášaných z jedného do iného jazyka. Postupne a kompozične nenáhlivo sa vyformuje profesijný aj osobnostný obdiv a uznanie voči postave a náročnej, vždy tvorivej profesii prekladateľa. A to i napriek tomu, že protagonista o nej premýšľa aj ako o príležitosti, ktorou sa možno účinne maskovať pred nepríjemnou či obávanou realitou. Jazyk je dar uložený do reči, je to dar na zobrazovanie myslenia, a predstáv tak, aby sa stali kultúrnym a poznávacím obohatením iného jazyka a čitateľov inej kultúry, než z akej pochádza originál pôvodného textu. Jazyk, to je predovšetkým teória gramatiky, ale je to aj hudba slov utváraných tónmi nástrojov reči, preto obidvoje patria času, aby aj jeho pričinením spoločne napomáhali a utvárali jednotu krásy, poznania, zážitku a porozumenia.

A predsa sa do príbehu prekladateľa a milovníka vážnej hudby dostala nadčasová neistota, ktorú mu prináša vedomie bezmocnosti, preto si uchováva poznanie svojej „skladačky“, a tá je ponúkaná tomu, kto o ňu stojí a nerezignuje pred časom, ani ich vzájomnou náročnosťou.


Literatúra

Gorokhova, Elena. Vlak do Moskvy. A train to Moscow. Preložila Daniela Tomašáková. Bratislava: Aurora, 2023. 287 s. ISBN 978-80-8250-085-4.

Kurkov, Andrej. Sivé včely. Z ruštiny preložil Ján Štrasser. Bratislava: Slovart, 2023. 310 s. ISBN 978-80-556-5749-3.

Puzik, Valerij. S láskou, otec. (Z ľubovju – tato!) Listy, ktoré napísal otec synovi počas vojny. Preložil Patrik Oriešok. Bratislava: DAJAMA, 2023. 208 s. ISBN 978-80-8136-159-3.

Sevruk, Alexej. Evropanka. Historky z Polesí. Epiloque Tereza Chlaňová. Praha: Agro, 2023. 254 s. ISBN 978-80-257-4230-3.

Žadan, Serhij. Internát. (Інтернaт, 2017). Preložil Ondrej Hubinský. Žilina: Absynt. Edícia 100 %, 2023. 272 s. ISBN 978-80-8203-400-7.

Viera Žemberová


Mohlo by vás z této kategorie také zajímat

1 | 2021
  1. Tradiční kategorie nově (Ivo Pospíšil)
  2. Zajímavý experiment (Ivo Pospíšil)
1 | 2020
  1. Exkurz do talianskej antilyrickej literatúry (Eva Mesárová)
1 | 2019
  1. Komunikačná kompetencia vo výučbe cudzích jazykov (Pavol Štubňa)
1 | 2018
  1. Kniha není mrtvá (Ivo Pospíšil)