Kaiser, Anna-Sophie. Slova a zázraky. Worte und Wunder. Román o osudech jednoho knihkupectví. Přeložila Nora Nimrichtrová. Praha: Dobrovský s.r.o. Edice Kontrast, 2023. 300s. ISBN 978-80-277-1183-3.

Mole, Tom. Tajný život kníh. Prečo knihy znamenajú viac než slová. The secret life of books: why they mean more than words. Preložila Ivana Krekáňová. Bratislava: IKAR, 2023. 221 s. ISBN 978-80-551-8937-6.

Knihy majú svojský spoločenský život

Predovšetkým je slovenské vydanie premýšľania Toma Moleho (1965) o zrode, vývine, premenách, teda o role knihy v dejinách humanizovanej spoločnosti, svojím vyhotovením krásna kniha, a taká je aj autentickým náučným zámerom. Príbehmi o knihách sa v umeleckej spisbe nešetrí a vždy ide o akceptovateľné aj obohacujúce rozprávania o osudoch, tvorcoch a užívateľoch predmetov, ktoré menili vo svojich dejinách materiál, formu, funkciu, hodnotu a význam, aby si ich uchovali natrvalo v pomenovaní „predmetu“ kniha.

Na počiatku Tajného života kníh oslovil Tom Mole svojho čitateľa nadčasovým a nespochybniteľným, ako potvrdzujú skúsenosti, poznatkom: „Knihy vedú dvojaký život“ (Mole, 2023, 4). Autor teda žiada od pozorného čitateľa toto, inak sa nenadviaže spojenie medzi nimi, „keď budete otvárať túto stránku, vnímajte papier medzi prstami, všimnite si vzhľad písma, vôňu knihy a jej váhu v rukách“ (Mole, 2023, 8), a to preto, lebo práve tak ožíva „kniha ako živý predmet s bohatým spoločenským životom“ (Mole, 2023, 10).

Kultivované, dôsledné a empatické približovanie sa k minulosti aj budúcnosti knihy súvisí so vzdelaním a profesiou Toma Mola. Prístup ku knihe v akomkoľvek dejinnom a spoločenskom čase a z akýchkoľvek čias si žiada od Mola výnimočnosť poslania a osobitosť jeho profesie: „Aby som mohol učiť a písať o literatúre a dejinách knihy“ (Mole, 2023, 21), čo znamená, popri inom i to, že pre svoje potreby štúdia a objasňovanie vývinových pohybov vymedzil objekt svojho záujmu takto: „Knihy sú príliš rozmanité, priveľmi sa od seba líšia a slúžia na priveľa rozličných účelov, aby sa dali takto zoskupiť do pohodlných protikladov“ (Mole, 2023, 17), a to aj preto, lebo jestvujú jej dvojakí, odlišní užívatelia. Prvého označil Mole za „hromaditeľa“ a druhého za „zberateľa“ kníh. Tom Mole predkladá v overených vnútorných dejinných a spoločenských väzbách doslova všetko, čo, kde, ako a pre koho môže byť kniha užitočná, alebo ako sa kniha dokáže vyskytnúť v želaných, nachystaných, ale aj neočakávaných súvislostiach života ľudí počas všedného dňa, čo znamená, že kniha pričinením človeka zažije aj (ne)prežije svoje dobré aj zlé dni.

Pre svojský druh výnimočnej publikácie Toma Mola, v ktorej je naznačené „všetko“ z dejín zrodu a prítomnosti knihy, je prirodzená pôsobivá rekonštrukcia náučnej výpravy do jej počiatkov. Vo výklade Toma Mola ide predovšetkým o tie, ktoré v hekticky plynúcom spoločenskom čase rozširujú početne a štedro autorsky ilustrované (komparácie) príklady z literatúry, filozofie, výtvarného umenia a ich vzťahmi a latentnou prítomnosťou v kultúrnej spoločnosti si čitateľ osvojuje dostupné konštrukcie od počiatkov práce so slovom cez jeho technologické zdokonaľovanie až po technológiami štedro ponúkané odvážne spoločenské aplikácie. Tom Mole do témou a predmetom zovretého dejinného kontextu nenáhlivo, ale vždy s jasným zámerom a akceptovateľne sa ústrednej téme – slovo a kniha – venuje príjemným spôsobom vševedúceho rozprávačského vyrovnávania sa s mozaikou vznikajúcou napredujúcim obsahom a rozsahom pojmu život človeka. K ním – jednotlivec, spoločenstvo a kniha – pridáva rozširujúce a dostupnosť poznania humanizujúce reálie aktívnej a vedením sa zdokonaľujúcej ľudskej spoločnosti. V Tajnom živote kníh sa autor voči téme opakovane vymedzuje „ako špecialista na dejiny knihy“, preto „som si niektoré z nich s potešením vzal do ruky a chcel som sa o nich dozvedieť viac“ (Mole, 2023, 129).

Autor si kompozične zvolil za podložie svojho zámeru vývin a osobitosti historického a kultúrneho času a nimi utvárané výkladové línie (pre seba) na uskutočnenie ďalšieho/nového a ďalšieho /iného pohybu v živote knihy a jej tvorcu, ale aj užívateľa. Pre jednotlivé kapitoly publikácie zvolil názorno-náučný spôsob priraďovania knihy k inému komponentu, ktorý do ním a jeho pričinením sprítomnený spoločenský život dominuje v historicky reálnom živote. Kompozičný zámer autora sa uplatňuje v jednotlivých kapitolách tak, aby sa autorov výklad „javu“ sústredil na detail a zdôvodnením poslania a významu jeho prítomnosti smeruje k takým zoskupeniam, ktoré kniha vedome/účelovo z vôle tvorcu, alebo užívateľa iniciuje, hoci nie raz už naznačený proces jej zapájania do spoločenského pohybu nie je iba jej autentickým a určujúcim prvkom. K predmetu/objektu (látke a téme) pridružuje kniha Toma Molea z jej prirodzených daností a spoločenských funkcií premyslene aj dotyky s ďalšími, život limitujúcimi reáliami v častiach Kniha, Vec, My, Vzťah, Život, Svet, Technológie, Budúcnosť, a to tak, aby sa naplnil, ak nie hneď aj vyčerpal, autorov záber a funkcia poznávacej exkurzie po svete (vy)tvorenom knihou, aby ho prirodzene v exkurzii dejinami knihy naplnil Koniec.

Z umení má Tom Mole komorný až emotívne iniciovaný vzťah k výtvarnému umeniu. Na „dôkaz“ a svoju profesijnú interpretáciu roly prepojenosti knihy do výkladu „príbehu“ konkrétneho výtvarného artefaktu zvolil si tri Medzihry. Prvá medzihra sa venuje výkladu a interpretácii prítomnosti predmetu kniha v obraze Svätý Hieronym, druhá medzihra je Van Goghovo Zátišie s Bibliou a tretia medzihra sa venuje Belcampovmu (pripisuje sa mu) výtvarnému výjavu Veľký obraz. Medzihry Toma Molea sú dostupne a precízne objasnené aj tomu, kto má rezervy v poznaní väzieb medzi umeniami a výtvarným umením. V Moleho interpretáciách a zdôvodení sú argumenty za jeho koncept prítomnosti knihy vo výtvarnom výjave rozvážne premyslené, sú to sugestívne výpravy do ambície, zámeru, spôsobu, idey, funkcie, teda do nazeracej realizácie „prítomnosti“ predmetu v kompozícii celku, ale predovšetkým v „nadčasovom“ oslovení toho, kto vie, na čo sa pozerá a toho, kto pozná reč a spôsob oslovenia, ktorý je vlastný iba výtvarnému umeniu.

Kniha, ako ju najčastejšie prijímame napriek technologickému napredovania s jej tvarom, výrazom, komunikáciou, to sú významom „zabývané“ slová na stránkach papiera, sú usporiadané do viet, a tie do myšlienkového celku, čo znamená, že kniha nevznikne bez svojho tvorcu, veď „Písanie má iný spôsob existencie ako maľovanie“ (Mole, 2023, 36). Napokon „Umenie písania nefunguje rovnako“ (Mole, 2023, 36), čo neznamená, že „k literárnemu dielu máme prístup len prostredníctvom papiera a atramentu, ale dielo nie je vytvorené z týchto vecí. Keď premýšľame o románe, môžeme urobiť hranicu medzi predmetom (papier, atrament) a umeleckým dielom (slová, myšlienky)“ (Mole, 2023, 36).

Do histórie knihy pojal Tom Mole „všetko“, čo unesie napísané slovo, od denníka, listu, typov knižníc a katalógov kníh aj kníhkupectvá, autogramiády, odlišné formy a materiálu na väzby knihy aj čítanie v dopravných prostriedkoch a jej šírenie dostupnými prostriedkami elektronického čítania a rozlične využívaného spôsobu zapájania písaného slova do aktuálnej komunikácie. Tom Mole s porozumením dodáva, že „vzťah medzi knihou ako súčasťou obsahu a knihou ako hmotnou vecou sa hlboko zmenil“ (Mole, 2023, 178), čo znamená i to, že na internete v súčasnosti kolujú knihy, ktoré by tlačou nikdy neboli zverejnené (nevyšli by).

Tom Mole neobišiel ani „bibliocídu“ a „genocídu“, o ktorých píše, že kráčajú ruka v ruke(Mole, 2023, 148), pretože sú dôsledkom systematického ničenia kultúrneho dedičstva spojeného s inými náboženskými a odlišnými interpretáciami islamu. Napokon práve história a dejiny početných kultúrnych spoločností a ich radikálneho nazerania na život, svet a ich hodnoty, čo nie raz sa prejavuje a vyústi ako zámerný a neospravedlniteľný boj proti knihám. V Moleovom koncepte rekonštrukcie prítomnosti knihy v dejinách a v kultúre spoločnosti sa odkazuje zvýraznenými ideami a hodnotami na netolerantné spoločenstvá, ktoré sú iba agresívnym „bojom proti histórii, vzdelaniu, kultúre, otvorenosti voči iným“ (Mole, 2023, 150). A to znamená, že strácajú všetci a niekedy aj všetko, čo obsiahli knihy a ich tvorcovia počas stáročí vzdelávania, poznávania a ich zužitkovania na prospech ľudskej spoločnosti.

Prečo sú knihy tak dôležité

Román o osudoch berlínskeho kníhkupectva autorka dedikuje prosto, „pro mé prarodiče“. Táto informácia, skôr ako zalistuje čitateľ jeho stránkami, naznačuje, že pôjde o námet z verifikovateľného rodového, rodinného, profesijného zázemia a napokon, a na tom autorke skutočne záleží, aj z politickej histórie krajiny, užšie dostredivo zo spoločenských dejín mesta, rodiny a atmosféry jeho kultúrneho a medziľudského zázemia v raných povojnových rokov minulého storočia v Nemecku. Zázemie historickej, etnickej, lokálnej a časovej autentickosti reálií a verifikovateľnosť podložia látky, témy, postáv a „príbehu“ poskytujú v románe mená rodiny majiteľov kníhkupectva, názvy štvrtí mesta, pomenovania ulíc, či inak v danej dobe vyhľadávané a všeobecne známe lokality povojnového Berlína, ale aj historické odkazy na vojnové, povojnové osudy mesta Berlín a na pozadie personálnych osudov majiteľov kníhkupectva. V súvislostiach ide o zovretý a jednotlivosťami poprepájaný príbeh predovšetkým Nemecka, na dlhé roky vojensky a politicky rozdelenej krajiny.

Autorka včlenila do kompozície výrazné chronologické zoradenie tuctu kapitol románu tak, aby na literárne vyrozprávanie životných situácií členov rodu, majiteľov a jednotlivých postáv z prostredia a okolia konkrétneho kníhkupectva takmer „autenticky“ rekonštruovala, čo sa s krajinou, jej obyvateľmi a rodinou stalo na pozadí politicky a vojensky iniciovaných spoločenských pohybov od Května 1948 cez Léto 1948, Podzim 1948, Zimu 1948/1949, Předjaří 1949, Počátek roku 1950, Zimu 1950/1951, Podzim 1951, Předjaří 1952, Zimu 1952. Do takto segmentovaného kompozičného rámca s časovými a javovými reáliami sa rozvinie pars pro toto príbeh rodiny Klingerovcov, nemanželskej dcéry pôvodného majiteľa Lore, ale predovšetkým mesta Berlín, jeho obyvateľov a Nemecka rozdeleného na zóny vojenského a politického vplyvu po skončení druhej svetovej vojny, ktorý vyvrcholili v Léte 1953 - (Východný a Západný Berlín, výnimočný stav v krajine: 17.6.1953) - aby sa uzavrel, azda ako daň žánru, emóciami jednotlivých ženských postáv. Hektikou doby a odlišnosťou typovej, mravnej a emotívnej výbavy jednotlivých postáv, kde ani dostredivý príbeh, čo s kníhkupectvom, nedokáže zvrátiť zničujúce rozhodnutia postáv je nasýtený románový príbeh tak, aby sa upäl na odvahu ľudí oddaných knihám a presunul sa do zložitých medziľudských zmýšľaní o zmysle a hodnote života práve tých jednotlivcoch, ktorí sú a zostávajú spojení a nemenne svojím životom prepojení s knihami nielen erbovým (rodovým) priezviskom. Dobové spoločenské aj privátne reálie nezabránia tomu, aby „osud“ jednej rodiny sa ubránil premenám vžitých spoločenských a rodových schém v tradičnej a konvenciami zovretej predvojnovej nemeckej mestskej spoločnosti, čo nezmení ani pointa sústredená do dvanástej kapitoly románu s názvom Léto 1953.

Vášeň za život, rodinu, knihu a spôsob jej spoločenského šírenia, ktorú autorka sústredila na typológie ženských nositeliek priezviska Klinger je prejavovaná a pevne ukotvená v ich vzťahovej, rodovej, profesijnej a podnikateľskej etike, akou spoločnosť žila pred vojnou. Nič sa z nej na počiatku nevytráca z pamäti na minulosť a nedeformuje pôvodné pravidlá hry, ktorá sa časťou spoločenského stavu a rodiny vždy dodržiavala a nezanikne, ba mohutnie pri záchrane kníhkupectva a obživy pre rodinu v povojnových rokoch tak, aby autorka na podloží sprítomňovaných autentických reálií povojnového života v Nemecku neobišla sociálne aj osobné útrapy jeho obyvateľov, ktoré prinášali hlad, čierny trh, zničené európske veľkomesto umenia a vedy a v jeho aktuálnom živote sa všetko, takmer všetko menilo na hľadanie vo vojne stratených ľudí, na neľahké návraty zajatcov vracajúcich sa domov, kde nič a nikto nie je tak a taký, ako to bolo pred vojnou.

Za vyvrcholenie citovej traumy spoločenských a organizačných novôt, ktorými prechádza Nemecko prvé povojnové roky treba prijať emotívnu epizódu dvoch maloletých chlapcov zo zóny (cudzieho) politického a vojenského rozdelenia a vplyvu na mesto. Ani maloletí chlapci nemohli voľne prekročiť za svojím kamarátom „na druhú stranu“ a hrať sa tak, ako to mali vo zvyku. Rozvrat spôsobí medzi obyvateľmi mesta a jednotlivých spoločenských vrstiev spoločenská morálka sústredená na kontakty s príslušníkmi cudzích vojsk v meste. Slová a zázraky, knihy a kníhkupectvo, to všetko sú osudy a príbehy ľudí v čase, ktorý plynie protiprúdom voči zvyklostiam a očakávaným želaniam. Postupne ich nahradí nevyhnutné prispôsobovanie sa možnostiam, schopnostiam a vytrvalosti prežiť a uchovať si ľudskú dôstojnosť, ale predovšetkým ochrániť spoločenský erb svojej rodiny. Pointou by azda mohol byť odkaz: knihy prežijú aj nežičlivé časy vďaka tým, ktorí sa dali do ich služieb, ale vice versa to už nemusí platiť.

Viera Žemberová