Jana Ukušová

Abstract

The paper deals with an analysis of the transfer of third culture elements in literary translation. The theoretical framework consists primarily of the works of Slovak translation scholars (Popovič, 1983; Gromová, 2009; Vilikovský, 1984 and others) with a specific emphasis on the cultural aspect and the notion third culture in translation. The author subsequently examines the explication strategies used in the Slovak translation of the French literary work Petit pays (Little Country) regarding the transfer of linguistic and material specifics related to Rwanda’s and Burundi’s culture. The practical part also provides representative examples of individual strategies with the aim of assessing their effectiveness in translation in terms of reader’s understanding as well as his/her reading experience. The findings are supported by a structured interview with the Slovak translator of the given literary work aimed at the identification of the overall translation approach and related specifics.

Key words: literary translation, third culture elements, explication strategies.

Úvod

Začiatky slovenského myslenia o preklade sú neodmysliteľne späté s kulturologickým prístupom k prekladovému procesu. Ako uvádza Tellinger (2016, s. 50), slovenská teória prekladu sa už od 70. rokov 20. storočia zaoberala otázkami časového, historického a kultúrneho priestoru vzniku originálu a prekladu, pričom tieto aspekty zohrávajú významnú úlohu v slovenskej translatológii dodnes. Preklad teda už dnes vo väčšine prístupov domácich teoretikov prekladu (Gromová – Müglová, 2011; Kusá, 2005; Rákšanyová, 2005), ale aj popredných zahraničných teoretikov (Newmark, 1993; Pym, 1992 a iní) nechápeme len ako čisto jazykovú operáciu, resp. súbor jazykových operácií, ktorých cieľom je substituovať lexikálne jednotky východiskového jazyka lexikálnymi jednotkami v cieľovom texte, ale na preklad sa nahliada ako na formu interkultúrnej komunikácie (Koželová, 2017, s. 203). Podľa Koželovej je prekladateľ mediátorom interkultúrnej komunikácie a prostredníctvom translátu sprostredkúva informačnú výmenu medzi dvoma alebo dokonca viacerými kultúrami. Upozorňuje však, že nevyhnutným predpokladom zvládnutia tejto úlohy je rozvíjanie tzv. kultúrnej kompetencie, vďaka ktorej dokáže komunikovať myšlienku z prvotnej kultúrno-literárnej komunikácie do druhotnej kultúrno-literárnej komunikácie (ibid. s. 204-206) (pozri aj tzv. model literárnej komunikácie A. Popoviča).

Faktor kultúry v preklade na pozadí naturalizačného a exotizačného princípu

Popredné predstaviteľky slovenskej translatológie E. Gromová a D. Müglová uvádzajú, že „v slovenskej translatológii boli náznaky kulturologického obratu a najnovšie sociologického obratu zjavné už v prácach A. Popoviča. V jeho prácach sa cez komunikačný model prekladu stretávame s pojmami ako faktor kultúry v preklade, kreolizácia, kultúra ‚cudzia‘, kultúra domáca, ‚kreolizácia‘ kultúry v preklade, exotizácia, naturalizácia a pod.“ (Gromová – Müglová, 2011, s. 16). Popovič (1983) definuje faktor kultúry v preklade ako pomer prvkov príznačných pre kultúrny kontext autora a kultúrny kontext prekladateľa (Popovič, 1983, s. 186). Z hľadiska semiotiky Popovič ďalej vyjadruje uvedený pomer opozičným vzťahom „svoje“ – „cudzie“, ktorý v preklade nadobúda jasnejšie kontúry na základe komunikačného postoja prekladateľa približovaním, resp. vzďaľovaním sa od originálneho textu (ibid.).

Opozíciu „svoje“ – „cudzie“ (prípadne „my“ – „oni“) detailnejšie rozpracoval ruský literárny teoretik a semiotik a J. M. Lotman (1969), ktorý vyčleňuje tri pozície tohto vzťahu:

a) aktivita vonkajšieho prostredia je silnejšia ako aktivita vnútorného prostredia

b) aktivita vonkajšieho prostredia je slabšia ako aktivita vnútorného prostredia

c) napätie medzi aktivitou vonkajšieho a vnútorného prostredia sa vyrovnáva.

V tejto súvislosti vonkajšie napätie označuje práve „cudzie“(kultúrny kód autora) a vnútorné prostredie kultúrny kód recipienta („svoje“). Ak sa prekladateľ od originálneho textu vzďaľuje, nahrádza cudzie prvky domácimi, preto môžeme hovoriť o naturalizácii; naopak, ak sa k pôvodnému textu približuje, cudzie prvky zachováva a prenáša aj do prekladu a uplatňuje teda exotizačný princíp (Lotman, 1969 cit. podľa Gromová, 2009, s. 72). Gromová navyše dodáva, že čistá naturalizácia, resp. čistá exotizácia sú v oblasti prekladu skôr zriedkavým javom. Oveľa častejšie dochádza pri preklade k ich zmiešavaniu (t. j. ku kreolizácii). Kreolizujúci preklad vníma ako kompromisné riešenie, keď sa prekladateľ snaží „vyhovieť“ účastníkom na obidvoch póloch prekladového procesu, a preto „sa usiluje rešpektovať autora, ale pritom berie do úvahy aj čitateľa prekladu.“ (ibid. s. 73). V tejto súvislosti Vilikovský (1984, s. 130) argumentuje, že prekladateľ musí prijať rozhodnutie, do akej miery cieľového čitateľa vystaví príznakom cudzieho prostredia, ktorých významová a štylistická hodnota môže byť v cieľovej kultúre náročnejšia na pochopenie (teda inými slovami, akú prekladateľskú koncepciu zvolí).

Koncept „tretej kultúry“ ako nadstavba východiskovej a cieľovej kultúry

M. Mocarz (2008) konštatuje, že jednotlivé oblasti kultúry predstavujú otvorený, navzájom sa formujúci a interagujúci systém, čo môže viesť k vytváraniu tzv. tretieho priestoru, ktorý tvorí: 1) východisková kultúra 2) cieľová kultúra a 3) tretia kultúra. Tretiu kultúru vymedzuje ako súbor prvkov východiskového a/alebo prekladového textu, ktoré nie sú príznačné pre jazyk a kultúru originálu, ale ani pre jazyk a kultúru prekladu (Mocarz, 2008, s. 395). Prvky tretej kultúry možno diferencovať do viacerých kategórií, pričom môže ísť o vlastné mená, cudzie reálie, ako aj rôzne druhy citosloviec, jednoslovné výrazy, frazeologizmy alebo aj celé dialógy realizované v cudzom (t. j. treťom) jazyku (Urbanek, 2002).

V príspevku sa zameriavame na prvky tretej kultúry v diele Petit pays (2016). Jeho autorom je súčasný francúzsko-rwandský spisovateľ Gaël Faye. Hoci je analyzované dielo jeho knižným debutom, získalo hneď viaceré významné ocenenia (Goncourtova cena gymnazistov, Cena FNAC za najlepší román, Krištáľový glóbus za najlepší román a ďalšie). Dielo vyšlo v slovenskom preklade Veroniky Maťúšovej vo vydavateľstve Tatran v roku 2019 pod názvom Malá krajina. Román, do veľkej miery inšpirovaný životom autora, prináša príbeh o zdanlivo bezstarostnom detstve hlavného hrdinu Gabriela, ktorý spolu so svojou rodinou a kamarátmi žije v meste Bujumbura v štáte Burundi, t. j. susednom štáte Rwandy. Bezstarostnosť detstva je však narušená hrôzami vojny a genocídy Tutsiov a Hutuov, ktorá sa do histórie zapísala ako jedna z najhorších genocíd 20. storočia. Autor sa prostredníctvom chlapca neúspešne snaží nájsť odpoveď na dôvod masového vyvražďovania a poukazuje na absurdnosť boja medzi dvomi skupinami ľudí, ktoré majú rovnaký jazyk, obývajú rovnaký štát a veria v rovnakého Boha.

Keďže sa príbeh odohráva v krajinách Burundi a Rwanda, kolorit tretej kultúry (t. j. burundskej a rwandskej kultúry) je prítomný v celom diele a manifestuje sa prostredníctvom materiálovej aj jazykovej špecifiky (pozri Vilikovský, 1984, s. 130). V rámci materiálovej špecifiky ide primárne o výrazy pomenúvajúce javy spoločenskej reality a materiálového bytia krajiny tretej kultúry (reálie, koloritové prvky, označenia inštitúcií a úradov atď.); geografické názvy: názvy miest: Bujumbura, Cibitoke, Rumonge; štvrtí: Bwiza; jazier: Kivu či lesov: Kibira; názvy inštitúcií a organizácií: OCAF (Úrad pre pôvodné obyvateľstvo), FPR (rwandský vlastenecký front); politických strán: Uprona, Frodepu, PRP; názvy športových mužstiev: Vital’O Club Bujumbura, názvy periodík: Jeune Afrique; mená osobností z politického a historického života: kráľ Musinga, politici: Michel Micombero, Jean-Baptiste Bagaza, Pierre Buyoya; reálie: urwagwa (banánové pivo z Burundi); spoločenské postavenie: bwanas(pán), boy (otrok) a ďalšie. Jazykovú špecifiku podľa Vilikovského (ibid.) tvoria lingvistické javy jazyka inej kultúry (vlastné mená, oslovenia, zdvorilostné formulky, frazeológia, idiomatika, nárečie, slang, nespisovný jazyk a pod.). V skúmanom diele to boli najmä vlastné mená postáv: Eusébie, Calixte, Sosthène, Godefroye, Balthazar, Innocent, Donathien Pacifique, Gino, Armand, pani Economopoulosová; pokriky Frodebu Komera (Frodebu do toho), vulgárne výrazy: fungu kinwa (drž hubu); úryvok burundskej hymny Burundu Bwacu, Burundi Buhire (Burundi drahé, Burundi dobré).

V nasledujúcej časti predstavíme vybrané reprezentatívne príklady transferu prvkov tretej kultúry v slovenskom preklade a identifikujeme explikačné stratégie, ktoré prekladateľka použila na ich priblíženie slovenskému čitateľovi.

Prekladateľská koncepcia transferu prvkov tretej kultúry v slovenskom preklade diela Petit pays

Ako sme už uviedli, prvky tretej kultúry sú prítomné ako vo východiskovej, tak aj v cieľovej kultúre. Pri uvažovaní o zobrazení prvkov tretej kultúry v spomínaných kultúrach považujeme za kľúčový aspekt blízkosť, resp. vzdialenosť jednotlivých kultúr (Gromová, 2009, s. 76). V našom prípade môžeme vzťah východiskovej kultúry a tretej kultúry charakterizovať ako vzťah francúzskej kultúry a frankofónnej kultúry (v krajinách Rwanda a Burundi¹ je dodnes francúzština jedným z úradných jazykov). Môžeme preto usudzovať, že francúzskemu čitateľovi je kultúra týchto krajín o niečo bližšia ako slovenskému. Vzťah slovenskej (t. j. cieľovej kultúry) a tretej kultúry by sme mohli bližšie určiť ako vzťah kultúr „malých krajín“ (v srdci Afriky a v srdci Európy), ktoré sú si kultúrne aj historicky veľmi vzdialené, a slovenský čitateľ môže mať o burundskej a rwandskej kultúre veľmi obmedzené, resp. žiadne vedomosti. Dalo by sa preto predpokladať, že miera nadbiehania slovenskému čitateľovi bude v slovenskom texte pomerne vysoká s cieľom priblížiť mu cudzie prvky, ktoré sa ocitnú v novom, a najmä veľmi vzdialenom kultúrnom kontexte. V nasledujúcej časti predstavíme hlavné stratégie, ktoré prekladateľka na prenos týchto cudzích prvkov v slovenskom preklade využívala.

Gromová (2009, s. 76) v súvislosti s naturalizáciou a exotizáciou v preklade uvádza využívanie poznámok a vysvetliviek, pričom miera a spôsob ich využívania podľa nej závisia od zvolenej koncepcie prekladateľa. Prekladateľka analyzovaného diela vo väčšine prípadov využívala dva spôsoby explikácie, ktoré uvádza Gromová², a to vnútornú vysvetlivku a poznámku pod čiarou. Samotný pojem explikácia môžeme v popovičovskej tradícii chápať ako druh individuálneho posunu, keď prekladateľ nadbieha cieľovému príjemcovi s cieľom zvýšiť operatívnosť a komunikatívnosť prekladu. V rovine textu sa manifestuje nahrádzaním implicitnosti výrazu explicitnosťou, uprednostňovaním viacslovného vyjadrenia pred jednoslovným, priblížením komplementárnosti kontextu vysielajúceho prostredia (Popovič, 1983, s. 202). Súčasne ide o významovo zaťažené časti textu, ktoré čitateľovi objasňujú implicitnú sémantickú informáciu (ibid.).

Stratégia 1: explikácia vnútornou vysvetlivkou

Vnútorná vysvetlivka, t. j. vysvetlivka zabudovaná priamo do textu, môže mať podobu doplňujúcej frázy vo forme prístavku, prívlastku, vysvetľujúcej informácie v zátvorke a pod., ide o „vtiahnutie“ vysvetlivky do vnútra textu (Gromová, 2009, s. 76). Túto stratégiu prekladateľka vhodne využíva napríklad v nasledujúcej ukážke:

Originál: Ensuite, on s’est amusés à faire des tchélélés dans le gravier. (s. 36)

Preklad: Potom sme sa zabávali tým, že sme na ňom robili tchélélés, ako sa v Burundi hovorilo, keď ste prudko zabrzdili na štrku, až od kolies odletovali kamienky. (s. 32)

V uvedenom príklade možno pozorovať prvok tretej kultúry – výraz tchélélés, ktorý v originálnom diele nie je explikovaný vôbec, kým v slovenskom texte prekladateľka nadbieha čitateľovi a ponúka jeho explikáciu priamo v danej vete: ako sa v Burundi hovorilo, keď ste prudko zabrzdili na štrku, až od kolies odletovali kamienky. Možno konštatovať, že vysvetlivka je do textu zabudovaná nenútene, ozrejmuje slovenskému čitateľovi kontext používania výrazu na základe vykreslenia obrazu v jeho vedomí. Dovolíme si tiež tvrdiť, že ak slovenský čitateľ nepozná pôvodný francúzsky text, nemá ako zistiť, že ide o doplňujúcu vysvetlivku prekladateľky, a preto nijakým spôsobom nenarúša jeho zážitok z čítania. Do istej miery je to spôsobené aj tým, že vysvetlivka nesie určité prvky rozprávačského štýlu – ako sa v Burundi hovorilo – akoby sa stierali jasné hranice medzi rozprávačom (autorom) a prekladateľom.

Stratégia 2: explikácia poznámkou pod čiarou

Najfrekventovanejšou stratégiou bola explikácia pomocou poznámky pod čiarou. V slovenskom preklade sme celkovo identifikovali 18 poznámok pod čiarou v porovnaní s len jednou poznámkou pod čiarou v originálnom texte:

Originál: Sur les collines, même lorsqu’on pense être seul, il y a toujours des centaines de paires d’yeux qui vous observent et votre présence est annoncée à des kilomètres à la ronde par des voix qui ricochent de case en rugo¹.

1. Maison traditionnelle, au Burundi et au Rwanda.

Preklad: Aj keď máte hore v kopcoch pocit, že ste sami, vždy vás pozorujú stovky párov očí a hlasy z chatrčí rugo⁵ oznamujú vašu prítomnosť okoliu.

5. Tradičný dom v Burundi a Rwande.

Hoci sa používanie prekladateľských poznámok pod čiarou v umeleckom preklade spája s istou mierou kontroverznosti, ktorá vyplýva z napätia medzi poskytovaním doplňujúcich informácií pre lepšie pochopenie obsahu a odvádzaním pozornosti čitateľa od samotného textu, a teda narúšaním jeho umelecko-estetického čitateľského zážitku (Ukušová, 2021), môžeme konštatovať, že prekladateľka využíva v skúmanom diele poznámky pod čiarou efektívne – sú koncízne, ale zároveň výstižné, často nemajú podobu ucelenej vety, ale len slovného spojenia či definície, a preto čitateľský zážitok narúšajú len minimálne. Nižšie opäť uvádzame vybraný príklad tejto stratégie:

Originál: Funga kinwa! Et va nous chercher ces bières au lieu dire des conneries ! a dit Jacques dans un nouvel éclat de rire suivi d’un raclement de gorge qui m’a donné envie de rendre mes gambas. (s. 24)

Preklad: „Funga kinwa!¹ A bež nám po pivo namiesto tých hlúpostí!“ kázal mu Jacques s ďalším záchvatom smiechu, po ktorom si tak odpľul, že som stratil chuť na svoje krevety. (s. 22)

1Drž hubu! (svah.)

Uvedený príklad zobrazuje družný rozhovor medzi Jacquesom, priateľom Gabrielovho otca a jeho kuchárom. Uvedenému úryvku predchádza replika o tom, že Jacques nie je schopný udržať si dlhodobý vzťah so ženou, na druhej strane so svojím kuchárom to „ťahá“ už 35 rokov, preto kuchár žartovne poznamená, že by sa mal oženiť s ním. Jacques reaguje zvolaním „Funga kinwa!“, ktoré má expresívny, no stále žartovný podtón. Prekladateľka v poznámke pod čiarou uvádza stručný doslovný preklad, pričom indikuje, že ide o výraz zo svahilčiny, jeden z jazykov používaných v Rwande aj Burundi. Bez poskytnutého vysvetlenia by sa význam tohto výrazu v preklade stratil a oslabila by sa aj samotná replika, preto zvolenú stratégiu vnímame pozitívne.

Stratégia 3: explikácia vnútornou vysvetlivkou v spojení s poznámkou pod čiarou

Okrem toho sme v transláte zaznamenali aj prípad, keď došlo k spojeniu obidvoch predchádzajúcich stratégií, pravdepodobne za účelom zvýšenia komunikatívnosti a čo najlepšieho priblíženia prvku tretej kultúry (názvu polovojenskej organizácie – interahamwe) slovenskému čitateľovi.

Originál: Le Rwanda nous dégouline dessus, deux millions de femmes, d’enfants, de vieillards, de chèvres, d’interahamwe, d’officiers de l’ancienne armée, de ministres, de banquiers, de prêtres, d’estropiés, d’innocents, de coupables, j’en passe et de meilleurs...Tout ce que l’humanité peut porter de petits gens et de grands salauds. (s. 175)

Preklad: Z Rwandy k nám pretekajú dva milióny žien, detí, starcov, kôz, vojakov z interahamwe¹⁸, dôstojníkov bývalej armády, ministrov, bankárov, kňazov, mrzákov, nevinných, vinných a ešte kopa ďalších...Všetci zástupcovia ľudskej rasy, od mladých ľudkov po veľkých hajzľov.(s. 157)

18. Hutuská polovojenská organizácia v Ugande a Demokratickej republike Kongo (bývalom Zaire).

Úryvok pochádza z časti textu, v ktorom autor vykresľuje emotívny obraz exodu ľudí z „krvácajúcej“ Rwandy poznačenej genocídou. Prekladateľka objasňuje význam prvku tretej kultúry tým, že priamo do textu včleňuje prívlastok vojaci, čím zaisťuje plynuté nadväzovania s ďalšími prvkami vymenúvania vo vete a následne význam cudzieho prvku vysvetľuje v podobe výstižnej definície v poznámke pod čiarou.

Ďalej uvádzame stručné štruktúrované interview realizované so slovenskou prekladateľkou predmetného diela, ktoré je zamerané na predstavenie hlavnej prekladateľskej koncepcie pri transfere skúmaných prvkov tretej kultúry, ako aj ďalších špecifík textu a s tým súvisiacich výziev. Štruktúrované interview bolo realizované písomnou formou 3. februára 2022 a pozostávalo zo štyroch otvorených otázok.

Štruktúrované interview so slovenskou prekladateľkou analyzovaného diela Veronikou Maťúšovou

Ako ste sa dostali k prekladu práve tejto knihy?

Knihu mi ponúklo na preklad vydavateľstvo Tatran, s ktorým som už predtým spolupracovala na iných prekladoch. Predtým som ju vôbec nepoznala.

Aká bola vaša hlavná stratégia pri preklade prvkov tretej kultúry prítomných v origináli?

Snažila som sa sprostredkovať slovenskému čitateľovi podobný zážitok, aký mohol mať z diela čitateľ originálu. Pre francúzskych alebo belgických čitateľov boli inojazyčné africké slová uvedené v texte tiež neznáme, preto som ich neprekladala, ale nechávala v pôvodnej forme. Zachovala som teda exotizáciu, ale tiež som sa snažila o komunikatívnosť prekladu. Pre lepšiu zrozumiteľnosť a doplnenie informácií do textu som používala najmä poznámky pod čiarou, ak to bolo vhodné, prípadne dovysvetlenie priamo v texte.

Má pri výbere stratégie prekladu uvedených špecifík diela hlavné slovo prekladateľ, redaktor alebo vydavateľstvo?

Výber stratégie nechalo vydavateľstvo výlučne na mojom rozhodnutí. Neskôr pri redakcii sme o ňom diskutovali aj s pani redaktorkou Evou Melichárkovou a zhodli sme sa, že to bude pre slovenského čitateľa vhodné riešenie.

Ktoré z prvkov tretej kultúry sa dohľadávali najťažšie?

Niektoré výrazy, napríklad Funga kinwa (Drž hubu) som našla vo francúzsko-svahilskom slovníku, iné, napríklad abacost (typický mužský odev v Zaire) alebo pagne (africká bedrová sukňa), som hľadala pomocou obrázkov, lebo slovníkové vysvetlenia neboli postačujúce. Dosť ťažko sa hľadal význam slova tchélélés, pretože v knihe nie je nijako vysvetlený a ani z kontextu nie je jasné, o čo ide. Napokon som ho našla vo fóre, kde sa radili viacerí prekladatelia diela Petit pays do rôznych jazykov.

Záver

V príspevku sme sa zameriavali na stratégie transferu prvkov tretej (burundskej a rwandskej) kultúry prítomné vo frankofónnom literárnom diele Petit pays (2016), ktoré sme konfrontovali s jeho prekladom do slovenčiny. Vzhľadom na čiastočné autobiografické zameranie autora, ktorý sa narodil a vyrastal v africkej Rwande, mali vo východiskovom texte početné zastúpenie prvky neprislúchajúce k východiskovej (francúzskej), ale ani k cieľovej kultúre, pričom išlo primárne o prvky materiálovej a jazykovej špecifiky. V rámci transferu uvedených prvkov sme v preklade zistili prítomnosť viacerých explikačných stratégií, pričom ako najfrekventovanejšiu explikačnú stratégiu sme identifikovali používanie poznámok pod čiarou so súčasným zachovaním prvku jazykovej, resp. materiálovej špecifiky v preklade (formou výpožičky). Vzhľadom na veľkú „vzdialenosť“ tretej kultúry a cieľovej (slovenskej) kultúry možno túto stratégiu vnímať pozitívne ako snahu o priblíženie sa na jednej strane originálnej kultúre, ale súčasne aj zohľadňovanie slovenského recipienta (uplatňovanie tzv. kreolizačného princípu). Naše zistenia v analytickej časti sa nám neskôr potvrdili aj v rozhovore so samotnou prekladateľkou daného diela do slovenčiny Veronikou Maťúšovou. Tá objasnila svoju prekladateľskú koncepciu ako snahu o zachovávanie exotizácie, no súčasne aj komunikatívnosti prekladu. Túto snahu reflektuje nadbiehanie slovenskému čitateľovi v podobe použitia väčšieho množstva poznámok pod čiarou a v menšej miere aj vnútornej vysvetlivky, čo možno usúvzťažniť aj so zisteniami, ku ktorým sme dospeli v analýze.

Literatúra

GROMOVÁ, E. Úvod do translatológie. FF UKF v Nitre. 2009.

GROMOVÁ, E. – MÜGLOVÁ, D. Interdisciplinarita a jej prínos do výskumu translačných činností. Preklad a kultúra 3. Bratislava: SAV, 2011. s. 15–20.

KOŽELOVÁ, A. Preklad kultúrnych referencií z antiky a kultúrna kompetencia prekladateľa. Prešov: Prešovská univerzita. 2017.

KUSÁ, M. Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV. 2005.

MOCARZ, M. The Elements of Third Culture as Manifestation of Interculturality in Translation of Functional Texts. Slavia Orientalis. 57. no. 3, 2008, p. 395–404.

NEWMARK, P. About Translation. 3rd ed. Clevedon/Philadelphia/Adelaide: Longdumn Press. 1993.

POPOVIČ, A. Originál/Preklad. Interpretačná terminológia. Bratislava: Tatran. 1983.

PYM, A. Translation and Text Transfer An Essay on the Principles of Intercultural Communication. Frankfurt am Main: Peter Lang, 1992.

RÁKŠANYOVÁ, J. Preklad ako interkultúrna komunikácia. Bratislava: AnaPress, 2005.

TELLINGER, D. Čas a kultúrny priestor v preklade(na počesť Branislava Hochela 1951 – 2015). World Literature Studies. 1. vol. 8. 2016, p. 49–60.

UKUŠOVÁ, J. Translator’s Footnotes as an (In)Effective Translation Strategy. Bridge: Trends and Traditions in Translation Studies Research. 2. Special issue. 2021, p. 51–70.

URBANEK, D. Elementy kultury trzeciej w procesie przekładu. Przekład – język – kul-tura. Red. Lewicki R. Lublin: Wydawnictwo Uniwersytetu Marii Curie-Skłodowskiej, 2002. p. 61–71.

VILIKOVSKÝ, J. Preklad ako tvorba. Bratislava: Slovenský spisovateľ. 1984.

Analyzované diela

FAYE, G. Petit pays. Paris: Bernard Grasset. 2016.

FAYE, G. Malá krajina. [preložila Veronika Maťúšová]. Bratislava: Tatran. 2019.

Mgr. Jana Ukušová, PhD. pôsobí ako odborná asistentka na Katedre translatológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Na rovnakej katedre vyštudovala odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii anglický jazyk a kultúra – francúzsky jazyk a kultúra. K hlavným oblastiam jej vedeckého záujmu patrí odborný, audiovizuálny a umelecký preklad v prepojení (okrem iného) aj na kultúrny aspekt.

Kontakt: jukusova@ukf.sk