Flektivizačné a slovotvorné aspekty galicizmov v slovenčine

Problematika jazykových kontaktov a z nej vyplývajúceho preberania lexém z jazyka L1 do jazyka L2 je už dlhší čas objektom živého záujmu lingvistov. V súčasnej slovenčine aktuálne evidujeme cca 3 000 lexém prevzatých z francúzštiny. V jazykovom kontakte francúzština → slovenčina možno v procese integrácie výpožičiek vnímať primárne dva aspekty, flektivizačný a slovotvorný. V prvom ide o prirodzený proces tzv. morfologickej adaptácie lexémy z majoritne analytickej francúzštiny, nevyhnutnej pre normálne začlenenie a fungovanie lexémy v gramatickom systéme flektívnej slovenčiny. Tento proces je sprevádzaný mnohými adaptačnými mechanizmami a ich rezultátmi ako sú transfonemizácia, transortografizácia, transgenerizácia atď. V druhom ide o takpovediac slovotvornú potenciu lexémy v jazyku L2, kde slúži ako motivant v rámci slovotvorných hniezd a radov. Pomer flektivizovaných nemotivovaných lexém a ich odvodením (prevažne derivátov) v skúmanej materiálovej báze je 1:3 (750 SNS, 2 200 SMS). Pri skúmaní flektivizačných a slovotvorných formantov galicizmov sa ukazuje pomerne nezanedbateľná miera polyfunkčnosti takýchto afixov, výrazne prítomná najmä v adjektívach a verbách. Znamená to, že identický formant má v lexikálne nemotivovanom slove flektivizačnú (gramatikalizačnú) funkciu, zatiaľ čo v derivátoch má slovotvornú funkciu (napr. ný, ovať).