Toto je výstrižok z novín, ktoré som získala z Národnej knižnice v Osle. Na výstrižku je rodinná fotografia Brichtovcov z roku 1938, rok predtým, ako Edgar odišiel do Nórska prostredníctvom Nansenovej pomoci.
Na fotografii zľava: mama Regina, Edgar, sestra Vera, otec Maximilián.
Druhá fotografia vznikla v roku 1994 v Nórsku a je aj titulnou fotkou z obálky knihy Franka Rossavika „Deváte dítě: Židovský chlapec z Československa v rodině norského fašisty”. Táto kniha je jedným z hlavných zdrojov, ktoré som použila pri mojej seminárnej práci o Edgarovi a zároveň je najkomplexnejším záznamom Edgarovho príbehu a osudu od útleho detstva až po dospelosť.
Na fotografii: Edgar Brichta, kniha „Deváte dítě: Židovský chlapec z Československa v rodině norského fašisty”, 2014
Táto fotografia je z nórskych novín Dagbladet z roku 2009. Na fotografii je Edgar Brichta a autor knihy o Edgarovi, Deváte dítě, Frank Rossavik. Článok je práve o tejto knihe, ktorá bola v tej dobe práve vydaná a uvádza Edgarov príbeh. Frank Rossavik je politický komentátor, novinár a spisovateľ. Keď dostal ponuku spísať a zaznamenať Edgarov príbeh, bol najskôr trochu skeptický, ale pustil sa do toho a strávil s Edgarom 4 dni intenzívnych rozhovorov a zozbieral mnoho ďalších výpovedí, spomienok a informácií od ďalších ľudí. Do knihy získal aj materiály priamo z Edgarovho archívu.
Fotografie: Edgar Brichta, Frank Rossavik
Zdroj: Dagbladet 2009
Počas nášho pobytu v Oslo sme mali možnosť stretnúť mnoho inšpiratívnych a zaujímavých ľudí a navštíviť mnoho krásnych miest. Okrem hľadania materiálov na projekt a programu sme zažili aj veľa obohacujúcich a spoločných chvíľ a upevnili sme naše priateľstvá, čo bolo pre mňa tiež veľmi dôležitou časťou našej cesty a projektu. Táto fotografia vznikla na vrchole lyžiarskeho skokanského mostíka Holmenkollen.
Na fotografii zľava: Lukáš Prusák, Zuzana Parthonová, Bronislava Garčárová, Petra Vrbová.
12.5.1945, po konci vojny, odoslal Edgar do Žiliny dopis svojej rodine. Pre Edgara bol jeho pobyt v Nórsku počas vojny niečo ako prázdniny, skvelé dobrodrúžstvo pre malého zvedavého chlapca. Tak mu to doma prezentovali a Edgara ani nenapadlo, že by jeho rodičia mohli byť mŕtvi alebo že by sa už nemal vrátiť domov, aj keď posledný list zo Slovenska dostal v roku 1942. Tento list z roku 1945 na fotografii sa mu po pár týždňoch vrátil kvôli prerušenému poštovému spojeniu, čo bolo pre Edgara len ďalším a asi aj rozhodujúcim impulzom, aby sa vydal na Slovensko vyhľadať svoju rodinu.
Zdroj fotografie: Z archivu HL centra (Center for Studies of the Holocaust and Religious Minorities. Oslo)
