Na studentské konferenci v Telči se každý rok vyhlašují nejzdařilejší závěrečné práce FAV. Loni jsi získal ocenění za nejlepší bakalářskou práci ty. Čím byla tak výjimečná?

Bolo tam mnoho šikovných študentov, ale z nejakého dôvodu komisia vybrala ako víťaza mňa. Vzhľadom ku konkurencii tomu sám doteraz nerozumiem. Možno za to môže kombinácia témy, ktorou je seriál BoJack Horseman, a spôsobu, akým som ju spracoval. Zameral som sa na veľmi úzky aspekt, analýzu priestoru a rámovania scén.

Jak jsi dospěl k tomu, že se budeš zabývat zrovna tímhle americkým seriálem?

Odjakživa ma bavila a fascinovala moderná quality TV, v dospievaní to boli hlavne seriály od HBO. Seriál BoJack Horseman je síce dielom Netflixu, ale je to úžasný animovaný sitcom, ktorý v období, kedy som prácu písal, veľmi hýbal mojim životom.

Takže sis vybral, co tě v tu dobu zajímalo nejvíc, nebo jsi hledal téma, které by bylo analyzovatelné v rozsahu bakalářské práce?

Vybral som si, čo ma zaujímalo, a v rámci toho som hľadal, na čo sa zamerať. Inými slovami som vedel, že sa chcem zaoberať týmto seriálom, len som nevedel ako. Bol to dlhý proces hľadania vhodnej a zaujímavej perspektívy.
Keď som s tým oslovil môjho vedúceho práce, súhlasil, že je to príliš originálny a zvláštny seriál na to, aby tam nebola možná hlbšia analýza. Veľmi ma viedol k tomu, aby som sa nezameriaval len na hlavný naratív a všetky tie psychologické problémy hlavnej postavy, čo je len tá vrchná vrstva, ktorú vidí každý. Nasmeroval ma k analýze toho, čo nie je tak očividné.

Co se ti na BoJackovi líbí nejvíc?

Pestrosť sveta, v akom žije. Je to úžasný antropomorfný svet plný bizarností. A pestré je taktiež obsadenie vedľajších postáv a hostí, ktorí ich dabujú. Keď sa v epizóde objaví postava Daniela Radcliffa, naozaj ho dabuje Daniel Radcliffe, čo je skvelé. Veľkou prednosťou seriálu je samozrejme to, že nás baví svojim jedinečným humorom plným slovných hračiek a popkultúrnych odkazov. Zároveň ale taktiež veľmi dômyselne nastavuje nepríjemné, ale dôležité zrkadlo jeho divákom.

Říkal jsi, že sis téma vybral podle toho, co tě v tu dobu bavilo nejvíc. Znamená to, že na FAV můžeš psát závěrečnou práci o čemkoli?

V podstate áno, proces vyberania témy bakalárskej práce máme oproti niektorým katedrám veľmi voľný. Je super, že sa môžeme venovať viac menej čomukoľvek, čo nás v rámci oboru zaujíma.

Píšou všichni o tom, co je baví, nebo je to svým způsobem neobvyklé?

Zas tak výnimočná nebola, viacero ľudí sa zaoberalo aktuálnymi témami. Okrem mňa boli v minulom roku nominované ďalšie dve práce o moderných filmoch. Prvá bola Michala Česáka, ktorý písal o filme Ledová archa (Snowpiercer), ktorý pravdepodobne poznáte z Netflixu aj ako seriál. Pôvodný film je však od kórejského režiséra, ktorý natočil aj úspešného Parazita. Druhú prácu napísala Dana Licehamrová, ktorá sa venovala filmu Maják, kde hrál Robert Pattinson a Willem Dafoe. V minulosti sa zasa kolega venoval napríklad súčasnému hororu Prekliate dedičstvo (Hereditary). Nie každý sa ale zaoberá modernými a aktuálnymi dielami. Naopak, väčšina má tendenciu sa prikláňať k histórii, pretože má stále čo ponúknuť.

Co dalšího je podle tebe předností studia na Ústavu filmu a audiovizuální kultury?

Páči sa mi, že vďaka tomu, že sme celkom malý obor, sa vzájomne poznáme. Máme medzi sebou dobré vzťahy. V minulosti sa bežne konali akcie ako uvítací večierok na začiatku semestra alebo vianočný večierok, teraz jazdíme na študentské konferencie do Telče. Taktiež obdivujem individuálny prístup našich vyučujúcich, ktorí nemajú problém zapamätať si naše mená, a tak si nepripadáte len ako radové číslo. Máme tam dobrú atmosféru.

Nacházíme se v Univerzitním kině Scala, kde momentálně pracuješ. Jak ses k tomu dostal, bylo to v rámci nějakého praktického předmětu?

Nie, to bola moja vlastná iniciatíva. Dlhé roky som tu pracoval na bare a teraz aj premietam. Je to taký môj druhý domov, pretože som tu strávil krásne roky a stále si myslím, že v okruhu stoviek kilometrov je to najkrajšie kino s najlepším repertoárom. Je to fakt unikát. V rámci predmetu som sa ale zúčastnil projektu Studentské kino, na ktorom FAV spolupracuje so Scalou. Jej riaditeľ Radek Pernica vyučuje teoretickú časť predmetu. Behom jedného semestra študentom predá jedinečné skúsenosti o tom, ako prevádzkovať kino, a na konci potom študenti navrhnú cyklus filmových premietaní. Z tých komisia vyberie jeden, ktorý študenti v Scale zrealizujú v nasledujúcom semestri. Minulý rok to bol náš, kvôli pandémii odložený, projekt Kosmos, ktorého témou bol sci-fi film východného bloku.

Jaké filmy jste promítali?

Premietali sme veľa českých filmov, napríklad od Věry Chytilové, Karla Zemana alebo Jiřího Trnky. Zaujímavý bol prvý sovietsky sci-fi film Aelita o proletárskej revolúcii na Marse, čo je nemý film, ktorý sprevádzala živá hudba kapely Šamanovo zboží.

A co ta praktická část předmětu? Co všechno jste museli obstarat?

Úplne všetko. Vyskúšali sme si všetko od objednávania filmov od zahraničných spoločností cez finančné projektovanie, tvorbu programu a marketing až po zaistenie kapely a odborných hostí. Keď sme zistili, že nie je toľko odborných hostí, ani toľko peňazí na ich zaplatenie, pristúpili sme k úvodu, ktorý sme pripravovali sami. Takže sme si skúsili aj moderovanie a odborné uvádzanie, čo je taktiež skvelá skúsenosť. Tento predmet je jeden z najpraktickejších.

Na co bys teď v listopadu doporučil zajít do Scaly?

Veľmi navštevovaný Trojúhelník smutku, ktorý je pre mňa ako celok prekvapením, pretože si geniálnym spôsobom robí srandu snáď z polovice ľudí, ktorí na neho chodia, a oni si to pravdepodobne ani neuvedomujú. Trojúhelník smutku plní sály takmer každé premietanie, čo je neuveriteľné. Síce to nie je úplne umelecký film, ale nie je to ani blockbuster ako napríklad očakávaný Black Panther alebo komédia so Štepánom Kozubom. Je to skôr festivalový typ filmu.
Taktiež môžete zájsť na premietanie priamych prenosov alebo záznamov z Metropolitnej opery, ktoré sú úžasné. No a určite odporúčam Popkulturní milníky, v rámci ktorých môžete vidieť filmové klasiky. Najbližšie to bude Statečné srdce, v decembri potom Sám doma.