Akoby chcel charakterizovať vlastnú tvorbu, prvý z úvodov nazval „Predslov kruto realistický“, druhý s ironickým odstupom od seba samého „Predslov lyricko-epický, až pateticko-telenovelový“.

Áno, obe tieto polohy autor ovláda v primeranej miere a je toho, čo je u tohto autora cenné ešte omnoho viac.

Ak si provokatívne želá, aby „jeho knihu vysmiali a smiali sa vždy pri spomienke na ňu“, musím konštatovať, že sa mimovoľne naozaj pri spomienke na ňu musím usmievať, ale nemožno ju vysmiať. To by sme sa vysmiali samému životu.